nascendi

Včera som si náhodne pozrel druhú časť filmu, zaujala ma, a tak som si dnes plánovane pozrel prvú časť. Aj keď filmy tohto typu nejako zvlášť neobľubujem, tento bodol do osieho hniezda. Ľudia z dedinského prostredia dobre vedia, o koľko je ťažšie zabiť domáce zviera na prípravu jedla, ak mu predtým dali meno. Vojaci rovnako dobre vedia, o koľko ľahšie je stlačiť gombík a zabiť niekoho v diaľke, než použiť zbraň zoči voči. A úplne najlepšia je úloha právnikov a politikov. Tí by všetko chceli riešiť, ako v Němcovej rozprávke O chytré horákyni, ktorú som si v detstve často púšťal z bakelitovej platne. Teda ani vo dne, ani v noci, ani pešo, ani na voze, ani nahá, ani oblečená. A hlavne zbaviť sa akejkoľvek zodpovednosti. Jediný z nich, ktorý zaujal racionálny postoj bol minister zahraničných vecí USA. Vojenské operácie musia vykonávať vojaci podľa vojenských pravidiel bez zasahovania politikov. Politický dohľad nad armádou sa má vykonávať iba na parlamentnej a vládnej úrovni, nie na operačnej a taktickej. Oko v oblakoch považujem za mimoriadny film, ktorý spočiatku ani tak nevyzeral.

Pozrel som si pozorne zaujímavý dokument a tak, ako už mnohokrát som sa uistil, že dokonalosť pri páchaní zla je násobne väčšia, ako dokonalosť pri trestaní zla a dokonca aj väčšia, ako pri odhaľovaní tých, ktorí ten stav spôsobujú. Už samotný fakt, že s ľuďmi zaobchádzal rovnako, ako sa manipuluje s laboratórnymi krysami mal byť odmenený tým, že by z neho laboratórnu krysu spravilo nejaké vyslané komando. Oko za oko je dobrý princíp bez ohľadu na to, čo si o tom mysleli Gándhí a Havel.

Zaujímavý dokument o zaujímavom človeku. Potešila ma nejednoznačnosť jeho povahy, jeho správania, jeho postojov a vlastne všetkého, ktorá nebola výsledkom jeho choroby, ale pravdepodobne toho, že žil podľa svojich predstáv a nezakrýval ani to, za čo sa ostatní hanbia, pretože aj to považoval za svoju súčasť. Dalo by sa mudrovať na tému, čoho bolo v dokumente príliš a naopak, čo tam chýbalo, ale načo sa tým zaoberať, keď dokument sa nenakrúca pre konkrétneho diváka, ale nakrúca ho konkrétny režisér.

Pamätám si aký záujem u našich divákov vyvolal tento film s nádejným názvom. A v prostredí plnom budovateľských a vojnových filmov mal aj očakávaný úspech. Marčello a jeho čriedočka krásnych herečiek väčšine divákov bohato stačili na spokojnosť. Po viac ako pol storočí je už situácia iná. Aspoň dúfam. A keď opätovne nie u väčšiny, tak u mňa rozhodne. Sedemdesiatkového Casanovu považujem za nudný film, s minimom humoru a prebytkom hereckých hviezd.

Ron Howard zvykne nakrúcať kvalitné filmy a James Horner skladať výbornú filmovú hudbu. Ale v prípade tohto filmu im to nejako nevyšlo. Film je zaradený do štvorice žánrových kategórií a ja som sa nenašiel ani v jednej z nich. Bolo tam málo sci-fi, málo komédie, málo drámy atď. Všetkého málo iba času neúrekom. Na zostrih filmu bolo treba vziať trimovacie nožnice a odstrániť aspoň pol hodinu. Potom sa všetky dlhé nudné zábery mohli skrátiť a zdynamizovať. Aj keď chápem, že ide o rodinný film typu E.T. určený na víkendové odpoludnie, pri aktuálnej dĺžke sa pri ňom dá pokojne zaspať.

Zelený svet považujem za film, ktorý stačí a dokonca je vhodné vidieť iba raz. Samozrejme, pokiaľ nie ste hráči alebo aspoň fanúšikovia golfu. Laik, akým som ja, vníma chvastanie, hecovanie a frajerinu minimálne za trápne správanie signalizujúce nejaký povahový deficit. Ešte šťastie, že je súčasne prítomné aj ozajstné majstrovstvo, inak by tento film nikto nenakrútil.

Moja prechádzka trojhviezdičkovými neokomentovanými filmami je náročná. Väčšinou zisťujem, že si priemerné hodnotenie nezaslúžia . Aj Zimný hosť ma nedokázal zaujať. A keď ilm nedokáže zaujať do pol hodiny, je veľmi nepravdepodobné, že sa niečo zmení do záverečných titulkov. Máloktorý film je však úplne vyprázdnený a o tomto to neplatí vôbec. Emma Thompson je výborná herečka, kameraman zaujal peknými obrázkami. Ale matka Elspeth ma rozčuľovala a čím viac sa blížil koniec filmu, tým menej som chápal o čom vlastne bol. Takže dvojhviezdičkové sklamanie.

Pozrel som si opätovane Trofej neznámeho strelca a nedozvedel som sa nič iné, ako to, čo som si pamätal. Nevie, či je to typické pre slovenské filmy, že originálny námet takmer pochovajú spracovaním. V tomto filme to nedopadlo katastrofálne. S nedostatkami som počítal, ale pravdou tiež je, že film plynul bez vážnejších problémov, herci odviedli svoj štandard, takže celkovo ma film nenadchol, ale ani nesklamal a pôvodne priznaný priemer mu ponechávam.

Aj Tetovaný spadol z priemerného hodnotenia do prepadliska. Námet filmu bol síce originálny, ale nebol dostatočne nosný, tak bolo potrebné pridružiť tému rekonštrukcie zámku. Nemyslím si, že Jean Gabin je vhodný na komické úlohy a s neurotikom Funésom nevytvorili komickú dvojicu. Keď k tomu prirátam upišťanú Félicianovu manželku a nezaujímavý dej, tak nevidím najmenší dôvod pre to, aby som tento film považoval aspoň za priemerný.

Nerozumiem tomu, prečo by som mal po Hoteli Rwanda a Shake Hands with the Devil pozerať ešte Streľbu na psov. Je to stále o jednom a tom istom. Hranice v Afrike sú zväčša zle stanovené, náboženské sa nekryjú so štátnymi, bývalé ríše sú zle rozpadnuté a výsledkom je, že sa ľudia mydlia hlava nehlava. Raz Tutsiovia Hutuov a neskôr sa ich úlohy vymenia. V takej situácii je potrebná sila, ktorá týchto potenciálnych súperov odtláča od seba. Ale zdôrazňujem "sila" a nie tí šaškovia z OSN. Na nich sa hodí Stalinova otázka, keď mu niekto rozprával o veľkom vplyve Vatikánu a on sa opýtal: "A koľko divízií má ten Vatikán?" OSN bude aj naďalej zbytočnou organizáciou pohlcujúcou značné peniaze. Nemiešať sa do sporov, aj keď sú vyzbrojení a vycvičení, to musí byť ponižujúca úloha tých chudákov s modrými prilbami, ktorým šéfujú anonymní a nikomu sa nezodpovedajúci úradníci z budovy na brehu Potomacu. Niekedy sa hanbím za príslušnosť k tejto časti ľudskej civilizácie.