nascendi

Príbehy Hříšních lidí města Pražského som si v televízii rád pozrel. Ale tak, ako nemám rád, keď dobrý vtip niekto kazí jeho zlou interpretáciou, tak nemám rád, keď sa epizóda televízneho seriálu natiahne na dĺžku celovečerného filmu. To potom musí niekde škrípať. Buď v množstve nudných dialógov alebo v snahe hercov prehrávaním dať príbehu nejakú dynamiku. Alebo najčastejšie jedného i druhého. Okrem toho som nepochopil, prečo je tento nudný film žánrovo zaradený aj medzi komédie. Takže moje resumé je jasné - televízny seriál áno, celovečerný film nie.

Opakovane a poctivo som si pozrel Votrelcov. Nešlo mi do hlavy, prečo sa tak líšim v hodnotení od drvivej väčšiny užívateľov. A už prvé minúty mi to objasnili. Už úvodný pohľad na frajerov americkej námornej pechoty s ich siláckymi rečami a gestami, na uvrieskaného seržanta importovaného z Olovenej vesty, neskôr na Vasquézovú s plameňometom väčším ako ona napovedal, že osobnostná aj materiálna výbava z nedávnej minulosti a všetko ostatné z ďalekej budúcnosti nebudú spolu ladiť. Ani neladili. A tie slintajúce zubaté tvory ničomu nepomohli. Tie môžu fungovať iba pri premiérovom pozretí. Preto nezmením nič na hodnotení, ani na názore. Pri mojom veku som zvyknutý byť osamotený.

Mám rád žáner sci-fi a mám rád české komédie. Uznávam, že Oldřich Lipský a Miloš Macourek sa podieľali na vzniku výborných filmov. U tohto mali k dispozícii aj slušný herecký potenciál. Tak prečo sa to nepodarilo? Lebo o tom, že tento film je nepodarkom, nehodlám ani na chvíľku pochybovať. Podľa mňa sa jeden z nich alebo skôr obaja príliš rozkokošili a v rámci prelamovania hraníc žánrov zašli priďaleko. Tým vyvolali u mnohých divákov rozpaky a u mňa intenzívny pocit, že táto sci-fi zlátanina nemala byť vôbec nakrútená. Škoda, že tam nebolo niečo protirežimového, lebo uložením filmu do trezoru by boli diváci minimálne dvadsať rokov chránení.

Čas je jednosmerka a akýkoľvek pokus vrátiť sa v ňom do čias mladosti je odsúdený na neúspech. Stretnutie so samým sebou v mladšom vydaní (Kundera) sa nekoná. Tento film považujem za dobrý, ale aj tak som si ho pozrel bez väčšieho záujmu napriek tomu, že rokov mám dosť na to, aby som aj ja podnikal podobné pokusy o návraty do minulosti. Preto ma z trojice Hrubín-Vávra-Höger zaujal práve ten posledný z nich.

Niektorý z užívateľov napísal, že sú dve skupiny. Jedna, ktorá dáva danému filmu päť hviezdičiek a druhá, ktorá film ešte nevidela. Ja to mám v opačnom garde s Funésom. Filmy, ktoré som videl opakovane v dospelosti majú dve hviezdičky a tie opakovane nevidené tri. Žandár zo Saint Tropez nie je žiadnou výnimkou bez ohľadu na umiestnenie v Top 300, údajne najlepší Funésov film, začiatok úspešnej žandárskej série a pod. Nepestujem spomienkový optimizmus a tak Funés nie je jediným postihnutým.

Chvíľu som rozmýšľal, či si tento film, odvážne zaradený do žánru komédia, zaslúži zníženie hodnotenia. Ale bola to iba chvíľa. Stačilo si spomenúť na trápnosti maskované za vtipy, za pomalý a s trhaním sa pohybujúci dej, ktorý ani pri tomto pohybe neponúkal nič nové, iba variácie už videného. Zúfalo ma tento film nebavil a verím, že viac, ako desiatim tisícom užívateľov sa páčil. Vkus má dosť abstraktný charakter.

Druhá časť osudov dobrého vojaka Švejka sa nepodarila tak, ako prvá. Podmienky (kvalitná literárna predloha, kvalitní herci, rovnaký režisér) boli nemenné. Napriek tomu sa nepodarilo dosiahnuť rovnaký účinok na diváka. Identita vstupných podmienok, ktorá mala zabezpečiť porovnateľný úspech sa ukázala byť Achillovou pätou. Absencia nových podnetov viedla k opakovaniu a k nude. Ponechávam tri hviezdičky aj keď oba diely považujem za príspevok k vzdelávaniu českých školákov, ktorým sa ťaží čítať hrubú Haškovu predlohu. Rovnako ponechávam stranou úvahy o tom, do akej miery Švejk stelesňuje povahové črty Čechov. To nemá nič spoločné s filmom. Ako pamätník poškriabaných, potrhaných a amatérsky zlepených filmových kópií oceňujem prácu, ktorá bola vynaložená na digitalizáciu tohto filmu.

Ani som si nemusel ku komentáru púšťať film, pretože po nekonečných reprízach v televízii ho diváci poznajú naspamäť. Mne stačilo vidieť ho dva krát. Dávam mu relatívne vysoké ohodnotenie, pretože spĺňa hlavný účel komédie - baviť. Nemám potrebu ohŕňať nos nad jednoduchým dedinským humorom, keď aspoň trochu funguje. Iná situácia je u pokračovaní tejto slunkosenovej trilógie, kde už jej tretí diel považujem za nepozerateľný.

Sériu smrtonosných zbraní mám radšej ako sériu smrtonosných pascí. Ale tiž viem,. že aj ten najlepší nápad sa vyčerpá, aj tí najlepší protagonisti sa opozerajú a aj tým najkvalitnejším gagmanom, pyrotechnikom a kaskadérom raz dôjde dych. A to sa prihodilo v štvrtom pokračovaní tejto úspešnej série. Richard Donner dal na pokušiteľské reči sponzorov dúfajúcich, že aj štvorka im prihrá nejaké doláriky a čo viac, horribile dictu, o rok nás čaká piate pokračovanie! Teda nie nás, ale ich. Lebo ja sa už v žiadnom prípade toho nezúčastním.

Literárnu predlohu filmu nepoznám, aj keď vyšla v slovenskom preklade. Zdalo sa, že film s menami ako Levinson, Douglas, Moore, Sutherland, Morricone nemôže byť iba priemerným. A je. Neviem, či bolo šťastné prepletenie sexuálneho harašenia v neobvyklom garde s intrigami v IT firme. Výsledkom bola strata rytmu, množstvo dialógov a vysvetľovania. Diváci sa tešili na avizovanú erotickú scénu a nakoniec museli uznať, že v 90-tych rokoch sa viac nakrútiť nedalo.