nascendi

Televízny film s názvom najmenšej britskej mince sa pokúša riešiť závažný morálny problém spoluzodpovednosti podriadených za splnenie protiprávneho alebo neľudského rozkazu, aby sa tým vyhli postihu. U lekárov ide špeciálne o konflikt s Hippokratovou prísahou. Eva Sadková si podľa mňa naložila na plecia viac, ako mohla uniesť. Normalizátori boli spokojní, lebo neprávosti sa diali mimo vlasti, herci deklamovali text ako keby mu neverili a celá atmosféra pre mňa vyznievala, ako keby si všetci plnili nejaký záväzok, ktorý musia splniť, i keď sa im do toho nechce.

Úvodná pasáž s navodzovaním hypnotického stavu a vlastne ani celý film zo mňa nespravil obdivovateľa Trierovej tvorby. Je pravdou, že tento zvláštny film som vnímal ako druhý najlepší (po Dogville), že uznávam majstrovstvo tvorcov i výkony hercov, ale prehováral ku mne rečou, ktorej nerozumiem. Ešte šťastie, že som v tom nepochopení ojedinelý a ostatní si film užili.

Aj tretí film, ktorý som od tohto režiséra videl ma utvrdil v tom, že my dvaja si nerozumieme. Márne som sa snažil celý film zachytiť aspoň niečo, čo by ma zaujalo, a nič. Film je označený ako komédia a nezasmial som sa ani raz, pričom zmysel pre humor mi nikdy nechýbal. Nakoniec som ocenil iba úspornú dĺžku filmu a to, že ma film nerozčuľoval, nepoburoval, iba nekonečne nezaujímal. V mysli mi ostane Kaurismäki ako synonymum dopravnej značky: Stoj, daj prednosť iným režisérom!

Netušil som, že v tomto mne neznámom filme nájdem mimoriadne protivojnové dielo, ktoré ani po 60 rokoch nezostarlo a môže prehovoriť k dnešnej mladej generácii účinnejšie, než hollywoodské produkty. Tej generácii, ktorá si už ani nemusí vybavovať modré knižky a jej predstavy o boji a vojne sa príliš nelíšia od predstáv šestnásťročných chlapcov z filmu. Bernhard Wicki nastúpil dlhú cestu nemeckých filmárov, ako sa vyrovnať s ťaživou minulosťou a podarilo sa mu to výborne. Všetko malo vo filme svoje miesto a ani úvodné pasáže mi nepripadali dlhé alebo zbytočné, takže jediný nedostatok vidím v tom, že ho videlo a ohodnotilo púhych 807 užívateľov ČSFD.

Zaujímavý, zručne nakrútený film s výbornou hereckou dvojicou o dávno minulej dobe, keď pôda už nestačila uživiť rozrastajúce sa rodiny a zrak ich živiteľov sa začal upínať k Amerike. Príbeh tak vzdialený dnešku, že som ho sledoval s nezaujatým pohľadom, ale majstrovstvo tvorcov zabránilo, aby mi pripadal rozvláčny. Predlohu som nečítal a ani sa nechystám.Ak by som sa mal jedným slovom vyjadriť ku kvalitám filmu, bolo by to slovo - uznanie.

Vyše tridsať rokov čakám na tento film a ČT2 mi včera pripravila pekný darček. Čakal som prirodzene s obavami, s akými čakám na opakované pozretie si filmu, ktorý ma pred desiatkami rokov nadchol. Našťastie v tomto prípade neboli obavy opodstatnené. Opätovne som si vychutnal pravdepodobnú víziu budúcnosti, výborné herecké výkony, zaujímavé dialógy a hudbu. Už vtedy tvorcovia filmu vedeli, že ak sa nájde dostatočný počet divákov, tak neexistuje nič, čo by bulvárne hyeny zastavilo pri plnení očakávaní konzumentov rozvalených v kresle a lačne nazerajúcich do životov a utrpenia iných, tak odlišných od ich jednotvárnych uprdených osudov a životov.

Po mnohých rokoch som si pozrel Panelstory opätovne. Stálo ho to hviezdičku, pretože som dospel k názoru, že tento film mohol a mal byť nakrútený, ale nie tak ako to spáchala Věra Chytilová. Žil som v tej dobe, dobre si pamätám, ako prebiehala výstavba bytov v podmienkach, keď splnenie plánu bolo jediným a hlavným kritériom všetkého. Napriek tomu si myslím, že sa tento satirický film mohol nakrútiť, bez hystérie a kŕčovitosti, skrátka bez toho, aby Chytilová nakrútila film viac o sebe, ako o sídlisku a vzťahoch tam žijúcich ľudí. Výsledkom bola mozaika, ktorá pri poskladaní netvorila obraz, iba zmätený súhrn farebných sklíčok.

Ani môj 21. pokus nájsť medzi filmami Woodyho Allena film, ktorému by som dal štyri hviezdičky (okrem Match Point), nevyšiel. Vtipnosť je v ňom násilná, toporná a celý film mi pripomína "komédie" s Fantozzim. Možno sa ešte niekedy odhodlám k ďalšiemu pokusu. Veď nie je normálne, aby sa Woody Allen, ktorého písomné výtvory mám rád, nedokázal vyjadriť aj filmovou rečou.

Romantický film spred sedemdesiatich rokov? Očakávania neboli príliš veľké, ale nakoniec som sa nechal vtiahnuť do príbehu nenaplnenej lásky, ktorá začala malým kamienkom v oku. A pokračovala iba virtuálne, lebo takto to mohlo pred rokmi a v existujúcich podmienkach prebiehať. Netuším, či môže tento film zaujať mladších divákov a ani ma to príliš nezaujíma. Ja som bol spokojný aj keď tri hviezdičky sú strohým hodnotením. Chvíľami som si pri sledovaní tohto filmu spomenul na Madisonské mosty s Eastwoodom a Streep. "Ako ľahko sa klame, keď vám veria."

V komentári k filmu Mazacia hlava som napísal, že môjho rovesníka Davida Lyncha považujem za blázna. Inteligentného, kreatívneho, ale blázna. Príbeh Alvina Straighta potvrdzuje tento môj dojem iba čiastočne. Vyzerá to na road-movie, ktorá sa pohybuje rýchlosťou starej sekačky na trávu. A dokonalo diváka odrovná. Chvíľu je možné obdivovať zaujímavé scenérie Iowy a Wisconsinu, chvíľu je možné započúvať sa do Badalamentiho hudby i neúspešne hľadať hlbší zmysel v Straightových múdrostiach, ale absolvovať toho dve hodiny, to je na úrovni týrania diváka. Táto bizarná historka má podľa všetkého korene v skutočnej udalosti, ale film o tom nemusel byť nakrútený, čo nakoniec vyjadrujú aj moje dve hviezdičky.