Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Krimi
  • Akční
  • Dobrodružný

Recenze (3 664)

plakát

Othello (1952) 

Pri zadaní mena Othello sa vyroluje množstvo pokusov o prevod tohto významného Shakespearovho diela na filmové plátno. Ale nebol to nik iný, ako enfant terrible Hollywoodu, Orson Welles, ktorý z divadelnej hry dokázal spraviť film. Nie inscenáciu divadelnej hry, ale plnokrvný film, v ktorom využil množstvo nástrojov, ktoré čiernobiely film poskytuje. Vzniklo dielo, na ktorom je síce poznať, že ani pri nakrúcaní tohto filmu sa Orson Welles nevyhol problémom s producentmi presvedčenými o tom, že kto platí, ten má aj najsprávnejší názor na to, ako má výsledné dielo vyzerať. Neprekvapuje ma, že film nezískal ohlas u divákov, ale očakával som, že si ho pozrie viac ako 135 užívateľov z tých sto tisícok, ktorí sa pasujú za fanúšikov filmu.

plakát

Kundun (1997) 

Tak, ako sa u niekoho vytvorili spojenia Japonsko-Hirohito, Čína-Mao, Kambodža-Pol Pot atď., tak sa u mňa vytvorilo spojenie Scorcese-dlhočizné filmy. Nepopieram, že sú medzi nimi aj vynikajúce, ale všetky sú dlhšie, než aké mohli byť, mať tak poruke nožničky. Kundun mi naopak pripadal krátky a svedčal by mu názov Mladosť Dalajlámu. V neúmernej dĺžke sa zaoberal pomerne krátkym obdobím Dalajlámovho života. Tým sa vytvoril priestor pre nábožensko-etnografický obrázok Tibetu, niečo, čo by som bez Dalajlámu vnímal ako produkt National Geographics. Prednedávnom som videl film o apologétovi nenásilia - Gándhím. Dalajláma mi vyznel skôr ako apologét nerozhodnosti. Bol a je symbolom Tibetu, ale jeho reálna politická sila spočíva v tom, že ho vždy niekam pozvú, ak chcú nasrať Číňanov. A ako sa Tibeťanom žije desiatky rokov po Dalajlámovom exile, to sa z tohto filmu nedozvieme.

plakát

Kavkazský zajatec (1996) 

Poviedku L.N. Tolstého som nečítal, takže som vnímal film bez porovnávania s motívmi predlohy. Film je dobre pozerateľný, scenérie, zvuk i zobrazenie dvoch odlišných svetov bolo zaujímavé. Imperiálny vzťah k malým národom na okraji ríše je porovnateľný s nadradenosťou Američanov, kdekoľvek vo svete. Film som bol nútený sledovať v originále (aký to rozdiel oproti dabingu), horalom som síce rozumel akurát tak Salam Aleikum, ale ruština mi ani po 20 rokoch nerobila najmenší problém. Prijal by som o niečo temnejšie ladenie, lebo byť zajatcom na Kaukaze nie je dôvodom na odľahčujúce vsuvky. Tri hviezdičky sú zdanlivo slabým hodnotením, ale ja ich vnímam ako silné a zaslúžené.

plakát

Columbo - Columbo a vražda rockové hvězdy (1991) (epizoda) 

Tento diel som už pred mnohými rokmi videl, ten spôsob obstarania si alibi je dobre zapamätateľný. Aj keď v tomto diele je vrah takým silným protivníkom, že máme možnosť spoznať Columbovho šéfa a vidieť jeho archívne auto ako kabriolet. S protivníkom však nemá nič spoločné nedotiahnutosť niektorých scén, nevierohodnosť správania sa postáv, málo uveriteľná zhoda okolností a samozrejme aj Columbovo idiotské vniknutie do súdnej siene.

plakát

Truth (2015) 

Práca investigatívnych novinárov je vždy pohybom po tenkom ľade. Stret protichodných záujmov, teda odhalenia neprávostí politikov a ich zametanie stôp, vyvoláva nutný konflikt. V ňom nie je dôležité iba to, kto má viac možností a prostriedkov, ale aj načasovanie zverejnenia, pretože blízkosť významnej udalosti (prezidentských volieb) tento konflikt vyostruje. Film som videl už druhý krát a nenašiel som nič, čo by odporovalo môjmu prvotnému dojmu, že ide iba o priemernú snímku, na ktorej ma zaujala iba účasť Cate Blanchett a aktuálne odobratie mobilného telefónu českej reportérke Holcovej slovenskou políciou.

plakát

Chaplin (1992) 

Prečítal som niekoľko kníh o Chaplinovi, videl som takmer všetky jeho filmy a preto som bol mimoriadne zvedavý na Attenboroughov film. Chaplin ostáva v mojich spomienkach nespochybniteľnou veličinou, a tým nemám na mysli Chaplina ako herca, scenáristu, režiséra, či hudobného skladateľa. Uvedomujem si, aké ťažké je vtesnať pestrý, dramatický a dlhý život umelca do 143 minút. Našťastie sa to režisérovi s výraznou pomocou Roberta Downeyho Jr. veľmi dobre podarilo. Obraz, aký vytvorili je primerane autentický, štýl rozprávania je nenásilný a divákovi poskytuje všetko dôležité, čo by chcel o Chaplinovi vidieť, aj keď nie je príliš oboznámený s jeho dielom. Bol som s filmom mimoriadne spokojný a dlho bude v mojej pamäti doznievať.

plakát

Matčina zpověď (1937) 

Pozbieral som v sebe všetku trpezlivosť a dopozeral som tento, právom neznámy, film. Pozbieral som v sebe všetku toleranciu, ale viac ako dve hviezdičky mu nedokážem dať. Tých nedostatkov v ňom bolo toľko, že ich ani nejdem vymenovávať a pritom detvanci s českým prízvukom nie sú tým najhorším prehreškom. I keď Psohlavcov nakrútených hercami z Michaloviec by Česi nestrávili. Verím, že ak by tento nepodarok videlo viac užívateľov ČSFD zreálnilo by sa aj jeho celkové hodnotenie.

plakát

Hra na pláč (1992) 

Na obed guľáš, večer guľáš. Na obed jedlý, večer žánrový. Neobľubujem horory, založené na ľakačkách, neobľubujem filmy založené na zvratoch, ktoré presmerovávajú žáner i dej, aby ho neskôr neumelo spojili s predošlým. Nebol som síce znechutený, iba som nezaujato sledoval čo sa na obrazovke deje, potešilo ma zopár známych pesničiek a bol som celkom rád, keď film skončil.

plakát

Fitzcarraldo (1982) 

Iba 83 % ma primälo k tomu, aby som si po Aguire pozrel ďalší výtvor dvoch magorov - Herzoga a Kinského. A aj po dosledovaní tejto dva a pol hodinovej nudy, ktorá bola exhibíciou egomaniactva som nenašiel najmenší dôvod, aby som dal viac, ako obligátne tri hviezdičky. Nevšimol som si vo filme nič iné ako podobnosť medzi conquistadormi a misionármi, ktorí prišli do Južnej Ameriky lúpiť zlato a/alebo šíriť kresťanstvo a šialencom, ktorý prišiel šíriť operu. Na ďalší Herzogov film ma nezlomí ani 95 %.

plakát

Dolores Claiborneová (1995) 

Neprečítal som žiadnu z kníh Stephena Kinga a nemám z toho traumu. Doteraz som videl sedem filmov nakrútených podľa jeho kníh a som rád, že k päťhviezdičkovým (Shawshanku, Misery a Osvieteniu) pribudla Dolores Claiborne. Rozdiel medzi štvor- a päťhviezdičkovým filmom je v emociálnom účinku. Film s najvyšším ohodnotením ma musí svojim spôsobom uchvátiť, vtiahnuť do seba a u Dolores sa to podarilo. Nemá zmysel vymenovávať čo všetko sa poskladalo na úžasnom celkovom dojme, ale kreácia Kathy Bates bola neskutočná a ako som si pozrel aj neocenená. Nemá rovnako zmysel zamýšľať sa, ako to robia Kingológovia, nad odchýlkami predlohy a filmu. Nemá vlastne zmysel nič iné, ako si vychutnať tento dramatický skvost vo všetkých jeho nuansách.