nascendi

Tento neplánovane pozretý film predstavuje priam definičné parametre troch hviezdičiek. Vedel som, že žiadne zázraky, žiadne veľké umenie ani nič podobné čakať nemôžem. Ale všetko ostatné som dostal vo veľmi uspokojivej miere. Nie je to film, ktorý by som túžil vidieť opakovane, ale ako nenáročná jednohubka poslúžil výborne.

Nemal som voči tomuto filmu žiadne predsudky, i keď som si uvedomoval, že pri filme, ktorý je mojim rovesníkom budem viackrát údivom dvíhať obočie. Ale bolo to oveľa horšie. Bol som pripravený na priemerný film, veď od Orsona Wellesa som nič horšie neočakával. Ale aj na práci profesionála je vidno, keď dielo tvorí iba z nejakej povinnosti bez citovej väzby k nemu. Čakal som jednoduchý príbeh, dočkal som sa naivného príbehu na povojnovú objednávku. Známi herci mohli výsledok o niečo zlepšiť, ale skôr opak bol pravdou. Ak by tento film vo Wellesovej filmografii chýbal, bolo by to pre neho aj pre divákov lepšie.

Pomerne rýchlo sa zmierujem s tým, že v súčasnosti nakrúcaným filmom nerozumiem, nechápem, čo chceli ich tvorcovia nimi vyjadriť a nemýlim sa pravdepodobne iba v jednom - teda, že viem pre koho sú vytvárané. Som vzdialený tomu, aby som sa vymedzoval voči nadšeným divákom tohto filmu, prípadne dával na odiv svoj odmietavý postoj k nemu. Boli doby, keď som bol s filmovými divákmi v jednej línii, ale doba pokročila a ja som ostal uviaznutý v druhej polovici 20. storočia. Vôbec mi to neprekáža a dúfam, že nikomu tiež neprekáža moje hodnotenie tohto uvrieskaného filmu s ambíciou prekvapovať a šokovať za každú cenu.

V doterajších piatich častiach dekalógu som si vystačil s tromi hviezdičkami a v jednom prípade so štyrmi. Dnes pridávam ďalšiu štyrmi hviezdičkami ocenenú časť. Mám rád chodenie po tenkom ľade, a to najmä v prípadoch, keď sa dosiahne druhý breh. Myslím, že sa to v tomto scenáristicky náročnom príbehu zásluhou krásnej ženy a výbornej herečky podarilo.

Bol som primerane zvedavý na rozsiahly, 20-dielny seriál o ŠTB. Predpokladal som, že informácie o ŠTB budú usporiadané, proporčne vyrovnané a pre diváka zaujímavé. A tak, ako som bol pred začiatkom seriálu primerane zvedavý, som po jeho konci primerane sklamaný. Iba veľmi sporadicky sa v ňom mihli zaujímavé informácie, názory aktérov a zábery. Možno ešte niekto niekedy v budúcnosti nakrúti o ŠTB ďalší seriál, o ktorom bude presvedčený, že je lepší, ako tento hodnotený, ale v tej dobe už nebudú nažive pamätníci, ktorí by mu jeho dobrý dojem z vykonanej práce vyvrátili. A bude na svete, ako už mnohokrát, zjavenie pravdy, ktorá hladká uši aktuálnych mocipánov.

Už je to dávno, odkedy som videl nejaký diel Dekalógu. Celkom dobre mi padol tento diel o osamelosti. Osamelosti, ktorá sa v čase Vianoc násobí. Nekonečné jazdy nočnou Varšavou údajne za hľadaným manželom mi symbolizovali hľadanie cesty k stratenej, kedysi mileneckej minulosti. Dejovo to nie je príliš naplnené, ale to by sa ani do príbehu o osamelosti veľmi nehodilo.

S ťažkým srdcom som venoval tri hviezdičky filmu, s ktorým vôbec nie som spokojný. Mal som pocit, že sledujem nejaký zlepenec, nejakú nesúrodú koláž. Úvod bol čistým plagiátom vraždy J.F.K. bez toho, aby k tomu bol nejaký rozumný dôvod. Potom sa prebudil významný člen vyšetrovacej komisie, ktorý po roku práce v komisii zistil, že so závermi komisie nemôže súhlasiť. Začne vyšetrovať a zázračne sa mu darí v tom, v čom sa komisii rok nedarilo. Potom nasleduje nejaký psychologický experiment, o ktorého zmysle pre príbeh filmu nie som presvedčený. Záver filmu je v znamení objavu, že ryba smrdí od hlavy a že nie je dobré dráždiť hada bosou nohou. Celkovo som sklamaný z filmu, ktorého režisér už nakrútil lepšie diela.

Na Polesného dokument som narazil náhodou, keď som v zúfalstve nad ponukou televíznych kanálov prepínal jeden po druhom. Životopisné dokumenty nijako zvlášť nevyhľadávam, ale pokiaľ sú vydarené aspoň tak, ako tento práve dopozeraný, som spokojný. Jaromír Hanzlík je takmer mojim rovesníkom, takže som jeho kariéru sledoval v priamom prenose, samozrejme okrem tej divadelnej. Prekvapilo ma v koľkých filmoch a TV inscenáciách hral, takže ma následne neprekvapilo, že to  v správnej chvíli zapichol. S dokumentom som spokojný a nehodnotím ho, lebo dokumenty nehodnotím.

Zaujímavý film, vykreslený na malom priestore s malým počtom hercov, čo vôbec neprekážalo. Postavy aj ich osudy boli prepletené a počas príbehu sa ešte viac komplikovali. Nenudil som sa ani chvíľku, ale záver s policajnými manévrami si mohli odpustiť. Dokonca aj hudba Philippa Sardeho mi vyhovovala. Takže po Spálených stodolách ďalší film porovnateľnej kvality s vydarenou dvojicou.

Už som videl, ako Michael Haneke nakrútil dva totožné filmy (Funny Games a Funny Games USA) iba preto, že Američania neradi čítajú titulky a majú dosť peňazí. Predpokladal som, že nikto už podobný lapsus nezopakuje. A Hans Petter Moland z neznámych a mne nepochopiteľných príčin neodolal a spravil po piatich rokoch to isté. A mne neostáva nič iné, ako dať filmu bez ohľadu na jeho kvalitu dve hviezdičky, aby som tým potvrdil svoj názor, že tento film nemal byť nakrútený.