nascendi

Veľmi silný zážitok. Vôbec nie je potrebné mudrovať nad réžiou, kamerou a inými filmárskymi schopnosťami. Stačí dostatok empatie a predstava, že ste sa ocitli v rovnakej situácii, ako mariupolskí občania. A po skončení sa zamyslieť nad spoluobčanmi, ktorí utekajúcim Ukrajincom závidia autá, dávky a vlastne všetko, čo im poskytujú naši spoluobčania alebo štát. A nad tými úplne vymletými, ktorí si prajú, aby Rusko zvíťazilo a oni mali konečne svoj pokoj. Ten teplý, smradľavý a nehybný pokoj. A je mi z toho zle, pretože oni nie sú iluzórni, ale skutoční, takí, ktorých takmer denne stretávam.

Nemám žiadne ilúzie o kvalitách filmov nakrúcaných v 21. storočí a k seriálom som si dosiaľ nenašiel pozitívny vzťah, takže sa nemožno čudovať, že v hodnotení Vyšetrovania som opäť "proti všem!". Ono je to vlastne ešte horšie, ako by naznačovali dve hviezdičky, ktoré som dal z láskavosti. V deň mojich 71. narodením nastúpila nič netušiaca Kim Wallová do súkromnej ponorky so svojim deviantným vrahom, ktorý na rozdiel od nej mal už všetko premyslené a pripravené. Počas šiestich epizód sa ma zmocňovalo tiché zúfalstvo pri sledovaní zbytočností, ktoré spomaľovali aj bez toho spomalený dej. Mal som pocit, že so zobrazovaním chôdze, jazdy, nič neobjasňujúcich telefonátov, čakania, pohľadov a podobných snáh o dosiahnutie potrebne minutáže sa skončilo už pred pol storočím. A to všetko podfarbené čudnou hudbou. Tiež som nechápal vyšetrovateľov vopred zmierených s tým, že ich páchateľ pravidelne zásobuje vymyslenými historkami, vďaka ktorým potápači dva mesiace hľadajú na dne mora dôkazné predmety. V takých podmienkach je zázrak, že vôbec odsúdili aj také kreatúry, akou je napr. Breivik. Nepochopil som ani novátorský prístup, pri ktorom vôbec neukážu páchateľa a obeť iba na snímke v posledných sekundách seriálu. Som presvedčený, že ma dlhšiu dobu nikto nenahovorí, aby som si pozrel nejaký (škandinávsky) seriál.

Film ma vyliečil z pôvodnej naivnej predstavy, že na filme o orgazme a neškodných sexuálnych deviáciách sa nedá nič pokaziť. A jeho zaradenie aj medzi komédie som bral ako čerešničku na torte. Neuplynula ani polhodina a nadobudol som presvedčenie, že populárno-vedecký alebo akýkoľvek iný dokumentárny film by ma bavil viac. Prerušil som sledovanie a v komentároch som sa dozvedel o fantastickom konci, ktorý zvráti dovtedajší dojem. Nezvrátil. V Amores perros a mnohých ďalších filmoch sa s tým vyrovnali lepšie. Takže štandardné dve hviezdičky, ktorými režisérovi oznamujem, že mohol peniaze producentov minúť rozumnejším spôsobom. Inak ten režisér sa volá Lawson. A lawson je jedno z farbív, o ktorom som vedel tak málo, že som si skúšku z organickej chémie musel zopakovať. Takže na juglon, lawson, lapachol a ftiokol nikdy nezabudnem.

Po prvom perverznom sprievodcovi som z nepochopiteľných príčin absolvoval aj sprievodcu ideológiou. Dokázal som to, ale vôbec nie som na to hrdý. Dokonca som získal alergiu nielen na jeho nezabudnuteľnú angličtinu a rozhadzovanie rukami, ale aj na donekonečna sa opakujúce utieranie si nosa. Vlastne na všetko. Ku koncu som sa už prestával ovládať, lebo ten príval blábolov bol neznesiteľný. Gratulujem Slovincom, že si ho nezvolili za prezidenta.

Včera som úplnou náhodou zachytil časť filmu Perverzný sprievodca ideológiou a niektoré vety ma zaujali. Tak som si dnes stiahol Fiennesovej predchádzajúce dielo, ktoré ma navyše lákalo aj filmovou témou a podstúpil som to martýrium. Bez mučenia priznávam, že som párkrát zaspal, ale som presvedčený, že mi nič podstatné neuniklo. Po dva a pol hodinovom trápení môžem konštatovať, že som videl množstvo ukážok z filmov, ktoré som až na malé výnimky videl a boli sprevádzané táraninami akéhosi samozvaného vykladača Freuda, v ktorých som márne hľadal nejakú originálnu a zaujímavú myšlienku. Iba som tohto Žižeka priradil k Lynchovi, Tarkovskému a niektorým ďalším, ktorým nerozumiem, nemám ich diela rád a vôbec sa za to nehanbím. A som rád, že dokumentárne filmy nehodnotím.

Príliš dlhé, príliš nezaujímavé a príliš prázdne na to, aby som mohol dať viac hviezdičiek. Samozrejme, že tam bolo niekoľko epizód, niekoľko obrazov a niekoľko scenérií, ktoré sa mi páčili, ale s tým počítam u filmov, ktoré nakrúti dobrý režisér, akým nepochybne Ridley Scott je. Dokonca som si chvíľami pripomenul aj Kurosawovho Rašómona, ale hlavným dojmom z tohto, ako aj z mnohých súčasných filmov je, že technická stránka v nich začína dominovať.

Jediný dôvod, prečo som tento nepodarok pozeral  je jeho súčasná hodnota 83 % a 647. miesto. Bolo mojou povinnosťou mu nadeliť najviac dve hviezdičky a odôvodniť ich v súlade s Vančurom hudbou a Myléne bez podprsenky.

Tretia verzia, ktorej predlohou bola, resp. mala byť slávna kniha E.M. Remarqua. Bohužiaľ verzia najhoršia a najvzdialenejšia od predlohy. Ale nemôžem jej nič vyčítať. Presne takto sa teraz nakrúcajú filmy a presne preto ich nemám chuť pozerať. Už nejde o drámu, príbeh, osudy postáv, tragédiu národov rozdrobenú do miliónov tragédií jednotlivcov. Pri tomto filme som tak, ako málokedy pocítil nudu. Nudu, ktorá bola striedaná naturalistickými obrazmi mrzačenia, zabíjania, upaľovania. Obrazy plné špiny, blata, zúfalstva a beznádeje. Všimol som si, že presne týmto smerom sa dnešný film vyberá. Obrazy násilia všetkého druhu sú stále sofistikovanejšie, vizuálne dokonalé, ale pri obvykle častom opakovaní sterilné a na psychiku diváka neúčinkujúce. Takže milosrdné, širokospektrálne tri hviezdičky sú bodkou za týmto neúspešným pokusom.

Nemal som potuchy o tomto filme a o Minnellim som vedel iba to, že nakrútil Smäd po živote a splodil Lizu. Samotný film na mňa pôsobil trochu starodávne. Herci boli v poriadku a dialógy pôsobili ako z nejakej priemernej divadelnej hry. Keďže je zaradený medzi komédie, očakával som, že sa zasmejem alebo našpúlim tvár do chápavého úsmevu. Lenže vyšiel z toho iba trápny úsmev. A priradenie filmu k romantickým  považujem ešte za menej odôvodnené, ako jeho včlenenie medzi komédie. Jediné, čo bolo uveriteľné na tomto ukričanom, zmätkami preplnenom filme boli prejavy Minnelliho talianskych koreňov. Skrátka nebol som filmom vôbec nadšený a dúfam, že naň rýchlo zabudnem.

Občas čítam na ČSFD nechápavé vyjadrenia "Asi som pozeral iný film." A presne ten pocit mám teraz ja. Určite to nebol film pre mňa, ako cieľovú skupinu. Spočiatku som aj chápal zámer tvorcov a toleroval som prihlúple herectvo s prehnanými gestami. Ale čím ďalej, tým to bolo horšie a ja už nedisponujem nekonečnou toleranciou na to, aby som dopozeral niečo, čo u mňa nemá žiadnu šancu uspieť.