nascendi

Moje hrdinské sledovanie tohto filmu bolo porovnateľné s hrdinstvom zobrazovaných postáv. Chápem, že Slováci musia nakrútiť Jánošíka, Angličania Robina Hooda a Poliaci, aby nezaostávali poriadne otvoria svoju peňaženku a nakrútia film podľa Sienkiewiczovej predlohy. Film drahý, dlhý a neprehľadný. Buď má divák šťastie, že čítal predlohu v rámci povinného čítania alebo si pozrie film ešte raz. Mňa sa to netýka. Už tento, ani podobný film nechcem vidieť. More koní, mnoho bitiek, výborné kostýmy, bizarné účesy a fúzy, nejaký milostný románik, ale aby som sa na to musel tri hodiny pozerať, to bolo za trest. Takže tie tri hviezdičky boli za obrovskú snahu Poliakov, aby aj oni mali niečo veľkého, čím sa budú chváliť pred svetom. A ja už zajtra nebudem vedieť o čo tam išlo a v pamäti mi ostanú iba tí Tatári, lebo mi vŕta hlavou, či boli predobrazom Irokézov alebo pankáčov.

Tie tri hviezdičky sadnú tomuto filmu, ako dobre ušitý oblek. Pacinovsko-Farellovský tandem ťahá s prispením pre mňa neznámej Bridget celý film plný napätia, neistoty a dejových zvratov. Osobitne Colin Farell sa tu vypol k veľmi presvedčivému výkonu. Že tento prekombinovaný film nakoniec skončí štandardne je dôvodom, pre ktorý sa mu viac hviezdičiek neušlo.

Malá televízna moralitka, v ktorej slabučký príbeh a nie príliš vynaliezavé dialógy zachraňujú herci, medzi ktorými vysoko čnie Jan Werich napriek tomu, že je zosnulý a chystá sa oženiť.

Túto televíznu drobnosť som vlastne predtým videl iba v rozsahu klipu s pesničkou Evy Pilarovej v najlepšej forme. A s poľutovaním musím konštatovať, že tá jediná predstavuje pretrvávajúcu hodnotu. Inak to bolo bez iskry, nudné a oživovala to iba prítomnosť Jana Wericha. Tá ale vytiahla celé toto dielko iba na úroveň priemeru.

Neoslnil ma príliš tento zabudnutý filmík, v ktorom sa niekoľko žánrov mieša do podoby guláša. Námet nebol nijako objavný (v niektorých chvíľach som mal pocit, že sledujem jedno z diel talianskeho neorealizmu), konverzácia bola často únavná a tak jediné cenné boli výkony oboch hlavných predstaviteľov. I keď v úspornej mimike sa mi zdali byť prirodzenejší, než v rozmáchnutých gestách a exaltovanom prejave.

Neplánovane som si pozrel film o Rommelovi a som celkom spokojný. Pri jeho hodnotení je dobré mať na zreteli, že bol nakrútený šesť rokov po vojne a keď jej víťazi nakrúcajú film o niekom úspešnom spomedzi porazených, tak to nemôže byť historicky verný obraz. Napriek tomu je vidno, že sa tvorcovia o to snažili a James Mason tiež prispel svojim dielom k vytvoreniu obrazu poľného maršala, ktorý si od vodcu vyslúžil trest smrti a od Churchilla uznanie.

Keď má divák čas, dobrú náladu a neohŕňa nos nad crazy komédiami, nebude sklamaný. Blázni zo štadiónu predstavujú neprestávajúcu smršť gagov. Vydarených, menej vydarených i trápnych. Tri hviezdičky znamenajú mierne nadpriemerné hodnotenie. Možno si blázni tri hviezdičky nezaslúžia, ale dve a menej hviezdičiek dávam filmom, ktoré podľa mňa nemuseli a dokonca ani nemali byť nakrútené. A nakrútenie bláznov určite nebolo zbytočné. Vždy bude existovať slušný počet divákov, ktorých pobavia.

Filmy Tima Burtona odo mňa viac ako tri hviezdičky nezískajú. Uznávam, že je nevšedne talentovaným, kreatívnym, originálnym umelcom, ale na druhej strane ho považujem za psychiatrického pacienta. Nemusím uznávať jeho vnímanie umenia, ani jeho zvláštnu poetiku, ale musím uznať, že to, čo robí a čomu ja nerozumiem, robí dobre. Nie je jediným, u ktorého sa prudko rozchádzam s mienkou profesionálnych kritikov a vôbec ma to netrápi. Túto dekadentnú, občasným čiernym humorom prešpikovanú a hudbou oživenú (alebo umŕtvenú?) rozprávku považujem za skvelo nakrútenú, akurát ja nie som pre ňu vhodným divákom.

Ďalší, v poradí už 16. film Woodyho Allena som si užil. Nie síce ako kultúrny a emocionálny zážitok, skôr tak, ako sa užívajú predpísané lieky. Ničím ma neprekvapil, nenadchol, ani nesklamal. Poslušne som si ho pozrel, z času na čas sa mi niektorá epizóda aj páčila, epizódy v ktorých Woody predvádza svoju jednorozmerovú postavu som pretrpel, potom film skončil, dal som mu tri hviezdičky a jediné, čo ma v tej chvíli tešilo bolo, že klesol počet jeho filmov, ktoré by som mal ešte vidieť, aby som bol v obraze, ak sa dostanem do debaty s jeho fanúšikmi a/alebo filmovými snobmi.

Tak často Jacka Reachera reprízovali, až som podľahol zvedavosti a pozrel si ho aj ja. Okrem niekoľkých dier v scenári by som mohol byť s týmto filmom celkom spokojný. Je to taká zábavka na jeden večer. Len sa nedokážem zmieriť s obsadením Toma Cruisa do úlohy, na akú sa podľa mňa typovo nehodí, čo mi prekážalo už pri Collaterale.