nascendi

Kdesi som sa dočítal, že je od užívateľa nekorektné, ako hodnotí alebo dokonca komentuje film, ktorý nedopozeral do záverečných titulkov. Vyvstáva otázka, čo robiť, ak je film nepozerateľný. Pretože práve takto ja vnímam Nebo nad Berlínom. Považujem ho za audiovizuálne tlachanie, ktorého autor predpokladá, že dezorientovaný divák bude film označovať ako artový počin, len aby nevyšlo najavo, že mu nielen nerozumie, ale ani sa mu nič z neho nepáči. Takto ja nefungujem a preto mi ostáva jediná povinnosť oznámiť, že jediná hviezdička patrí Brunovi Ganzovi.

Neberte nám princeznú nepatrí medzi vydarené muzikály. Napriek tomu je aj po rokoch celkom obľúbený a pesničku Šaty je dosť často počuť z rozhlasových staníc. Keď sa zamýšľam nad obľúbenosťou muzikálu nutne dôjdem k záveru, že napĺňa sny. Sny, v ktorých Marika chodí a pobieha, sny v ktorých si môžeme pripomenúť hudbu legendárneho Deža Ursínyho aj vidieť Mekyho v originálnom svetri. Na tri hviezdičky to bohato stačí.

Krásna príroda, nádherné zábery, príťažlivá hudba, zaujímavá Brooke Adams i Richard Gere v mladšom, ešte nestriebrovlasom vydaní a to je asi tak všetko. Avizovanú drámu som si všimol iba pri požiari vo funkcii insekticídu a avizovanú romantiku som asi prehliadol. Príbeh by som vtesnal do troch viet a hodnotenie som vtesnal do troch hviezdičiek.

S filmom nemám najmenší problém, iba s hodnotením a komentárom. Nemám záujem ísť v tomto prípade proti všetkým, pretože každý človek má právo na svoje predstavy a ideály a je veľmi citlivý na ich spochybnenie. Takže hodnotenie nechávam na neutrálnych troch hviezdičkách a vyhnem sa nielen porovnávaniu s Tmavomodrým svetom, ale aj s ostatnými vojnovými filmami. Nie je vhodné byť v niektorých prípadoch konfliktný.

Neočakával som, že ma táto romantizujúca životopisná dráma zaujme a nebol som prekvapený. Filmy tohto druhu som spravidla pretrpel bez toho, aby som si na druhý deň spomenul o čom boli. Nadchýnať sa krásou predstaviteľky, koloritom Benátok a pokrytectvom, ktoré kráča naprieč dejinami sa mi nepodarilo, takže prajem všetkým obdivovateľom tohto filmu, aby ich dojem nebol ničím skalený.

Je neuveriteľné ak si oficiálny distribútor filmu myslí, že ho budem chcieť vidieť znova a znova. Figu borovú! Videl som ho druhý krát kvôli komentáru a už nikdy viac. Režisér, ktorý sa predstavuje slovami: "Som Bont. Jan de Bont." sa dočkal s Nebezpečnou rýchlosťou nečakaného a aj nezaslúženého úspechu. Akčné filmy, ktorých éru v deväťdesiatych rokoch ňou začal, sú dobré, keď neprekračujú hranice logiky, uveriteľnosti a prírodných zákonov. Scenárista aj režisér však nedokázali odolať vábeniu a tieto hranice s ľahkosťou opakovane prekonávali. Je mi jasné, že existuje veľká časť divákov, ktorým to absolútne neprekáža, ale ja by som nemal dobrý pocit, ak by som dal filmu viac, ako tri slabé hviezdičky.

Videl som tento film dvadsať rokov po jeho nakrútení, považujem ho za porovnateľný s Formanovým Valmontom (Formanovi nevyšiel chladný a vypočítavý Valmont a Frearsovi zvodná a intrigujúca markíza). Túto adaptáciu románu v listoch som vnímal ako kostýmovú, pomaly plynúcu, napudrovanú a oparochňovanú. To pri sledovaní Jeanne Moreau a Gérarda Philippa vo filme z roku 1959 som sa cítil omnoho príjemnejšie, aj keď sa táto verzia predlohy príliš nedržala. A poteší ma, keď sa mi podarí vidieť aj televíznu verziu s Kukurom a Vášáryovou.

Konečne som sa dočkal dlho očakávanej reprízy slávnej inscenácie slávneho románu v listoch. Píšem o repríze, ale je to iba repríza vysielania, pretože pre mňa to bola premiéra. Videl som množstvo adaptácií Laclosovho románu a táto mi pripadá najbližšia mojej predstave. Bez ohľadu na množstvo slávnych mien, ktoré sa podieľali na iných verziách. Výprava, masky, excelentní herci, nezanedbávanie detailov, to všetko mi pripravilo maximálny zážitok, takže už uvažujem, ktorý TV film opustí moju Top20. Iba na okraj: Doteraz ma nikdy nenapadlo, že Juraj Kukura sa v istom období života podobal na Freddieho Mercuryho.

Keď som pred mnohými rokmi videl tento film, bol som nekriticky nadšený. Vidieť charizmatického Gérarda Philipa, krásnu Jeanne Moreau, mladého Jeana-Louisa Trintignaca, vzácne aj spisovateľa Borisa Viana vo filme nekonvenčného Rogera Vadima bolo pre mňa veľkým zážitkom. Po rokoch pretrváva môj obdiv k hercom, kamere i réžii, ale do popredia sa dostáva otázka prípustnosti, vhodnosti a úspešnosti prenesenia románu v listoch o dve storočia dopredu. A práve preto, že poznám viacero filmových verzií Nebezpečných známostí idem u tejto s hviezdičkou dolu aj keď naďalej uznávam, že ide o výnimočné dielo, ktoré treba vidieť.

Podľa jedenásťročných spomienok som bol naklonený pridať tomuto Schumacherovmu filmu ďalšiu hviezdičku. Ale človek mieni, kvalita filmu mení. Pri opakovanom sledovaní ma už tá hra na hlúpych a neschopných príslušníkov FBI, policajtov a dokonca aj mafiánov, proti ktorým stojí šikovná právnička a takmer geniálny 11-ročný chlapec prestala baviť. Scenárista očividne príliš popustil uzdu svojej fantázie. Voči spracovaniu, hereckým výkonom a dávkovanému napätiu vo filme nemám vôbec nič, ale pôvodné hodnotenie pokladám za primerané.