nascendi

Nezvyknem plytvať päťhviezdičkovým hodnotením, o čom svedčí aj to, že predchádzajúce som dal novému filmu takmer pred poldruha rokom. Ale u Najvyššej ponuky som presvedčený, že je zaslúžené. Giuseppeho Tornatora som si po dvoch priemerných filmoch všimol až pri Neznámej, ktorá ma na rozdiel od časti kolegov užívateľov uchvátila. Ešte čakám na Kino Raj, bez ktorého je názor na neho neúplný. U Najvyššej ponuky som prehliadol žánrové zaradenie "krimi", takže ma vývoj v poslednej pätine filmu zaskočil nepripraveného, pretože som film vnímal ako mystériou ozvláštnenú romantickú drámu. Atmosféra filmu je aj vďaka hudbe majstra Morriconeho veľkolepá a lepšieho herca na stvárnenie role Virgila Oldmana si ani nedokážem predstaviť. Pred Silvestrom budú film reprízovať a tak si ho vychutnám ešte raz, pretože patrí k filmom, ktorým opakované pozretie prospieva.

Aj keď dnes už môj dojem nebol taký veľkolepý, ako pred vyše 40 rokmi, keď som videl tento film premiérovo, stále ho považujem za mimoriadny film. V minimalistickom obsadení a priestore prebieha dráma o živote a smrti, ozvláštnená vnútornými monológmi jej aktérov, ktoré umožňujú lepšie pochopiť ich správanie sa. Dostal som chuť prečítať si literárnu predlohu, pretože titulkovanie filmov v poslednej dobe ide dolu vodou a moje znalosti angličtiny ani zďaleka nepostačujú na to, aby som zachytil všetko, čo by som zachytiť chcel a mal.

Oproti dobrému dojmu, ktorý som mal po skončení tohto filmu je hodnotenie pomerne skromné. Dôvody sú tri. Myslím si, že mierne použitie nožničiek by filmu iba prospelo, že slzopudné scény mohli byť striedmejšie a tiež si neviem jednoznačne zodpovedať otázku, či takmer 70 rokov po vojne je potrebné nakrúcať takéto filmy a ak, či môžu priniesť nejaký nový, neopozeraný pohľad na túto dobu.

Nezvyknem hodnotiť, ani sa odvolávať na komentáre kolegov, ale v tomto prípade spravím výnimku. Komentár Radka99 vyjadruje presne to, čo by som ja inými slovami vyjadriť nedokázal. Takže sa pod tento komentár podpisujem, aj keď nie som na mol, nikto mi nestrká podpisový arch pod nos a zajtra nebudú moje meno hlásiť v nejakom rozhlase zatiaľ nevlastnenom zbohatlíkmi.

Verneovky ma významne ovplyvnili, keď som chodil do základnej školy, mali vplyv na výber strednej školy aj na neskoršiu záľubu v sci-fi. Vynálezom zkázy som bol pri premierovom zhliadnutí nadšený a veľký obdiv k nemu mi vydržal až do súčasnosti, kedy sa k nemu pridal aj Čarodějův učeň. Napriek zmienenému obdivu som sa už pri Ceste do pravěku nervózne mrvil v kresle a ďalšie tri filmy Karla Zemana, vrátane tohto, znamenali u mňa sklamanie. Ukradená vzducholoď najmä preto, že sa príliš vzdialila od Verneoviek a oproti Vynálezu zkázy už v nej Karel Zeman nepriniesol prakticky nič nové, čím by opätovne prekvapil a zaujal. Navyše som mal často pocit, že je to na úkor kvality veľmi lacný film z recyklovaných materiálov.

Ani náhodou. Znervóznel som už vo chvíli, keď film začali zapĺňať štylizované balkánske figúrky. A keď bola do deja vnesená homosexuálna problematika, tak som film vypol. Nie som tolerantný a nebudem predstierať, že je v poriadku, aby sa menšinové žánre dostávali ich zastúpením na úroveň ostatným. A netýka sa to iba problematiky gayov, ale aj rôznych foriem násilia a pod.

Karel Čapek je môj najobľúbenejší český spisovateľ a napriek tomu ma nechal tento film úplne ľahostajným. Pohybovali sa tam nejaké figúrky slávnych ľudí, recitovali svoje predpísané texty a ja som si stále viac uvedomoval, aký je to kumšt nakrútiť naozaj pútavý a verný životopisný film o veľkom človeku. Tej dvojici režisérov sa to evidentne nepodarilo, aj keď im vo výsledku výrazne pomáhal Josef Abrhám, ktorý je pre zmenu jedným z mojich najneobľúbenejších českých hercov. Takže tri hviezdičky iba slabé a z úcty k Čapkovi, s filmom pomerne málo súvisiace.

Televízne seriály sledujem výnimočne, ale v poslednej dobe som urobil hneď dve výnimky. Prvou bol vynikajúci Temný prípad a druhou mimoriadny Most. Oba na odporúčanie tých, ktorí mi prajú. Most je silný nielen svojim scenárom, ale aj jeho naplnením. Dve blízke krajiny, dvaja nesúrodí detektívi, viacero dejových zvratov, pekná melódia uvádzajúca jednotlivé časti a nad tým všetkým čnie impozantný most, ktorý symbolizuje, že je možné spojiť i zdanlivo nespojiteľné. Bol som mimoriadne spokojný a súčasne navnadený na ďalší oceňovaný seriál - Zločin, ktorý neprehliadnem. Po rovnako dobrej druhej, tretej a štvrtej sérii a po opakovanom sledovaní prvej pridávam aj poslednú hviezdičku.

Tak toto vôbec nepovažujem za film, ale priam za urážku. Áno, beriem to osobne ako urážku mňa v úlohe diváka. Nič ľahšie, ako hrať sa s divákom na to, kto je chytrejší, keď sa od začiatku hrá s falošnými kartami. A ešte to vydávať za umenie. Nemám najmenšie obavy z toho, že nejaký snob bude zhrozene híkať nad tým, ako som nepochopil, ako nedokážem oceniť a podobne. Ja som presa ocenil tých niekoľko zábleskov, ktoré ma oslovili a po sčítaní to hodilo akurát tú jednu hviezdičku. V Jáchymovi Smoljak prikazuje : "Zuby nebrat!" Ja to varovanie budem odteraz modifikovať na Christoffera Boa nebrať.

Polovičným tempom plynúci, do hneda ladený poľský film z obdobia II. svetovej vojny, s hlavným predstaviteľom, ktorý mi vizuálne pripomínal malého Brada Pitta ma nemal čím zaujať. Striedanie reality s predstavami jedenásťročného chlapca tiež pútalo moju pozornosť iba zriedka. Takže priemerné hodnotenie je maximom, ku ktorému som ochotný pristúpiť.