nascendi

V dielach Agathy Christie som predovšetkým oceňoval nápad a konštrukciu diela. V mladosti som so záujmom prečítal jej dostupné diela a bol som s nimi spokojný. Dnes, po desiatkach rokov, keď sledujem adaptáciu jedného z jej známejších diel, už z predošlého dobrého pocitu neostalo nič.  Nespôsobuje to ruština, i keď jej použitie je pri klasickej anglickej detektívke neobvyklé, ale najmä divadelné deklamovanie replík, ktoré vo filme pôsobí neprirodzene. Ak k tomu prirátam neskutočnú rozťahanosť filmu, nevýrazných hercov a absenciu nejakých režijných nápadov, tak je dielo dokonané.  Ak by som tento film nevidel, o nič by som neprišiel.

Našiel som štyri podobné filmy. Rain Man dostal odo mňa 5 hviezdičiek, pretože ukázal neúspešný pokus o vyňatie postihnutého z optimálnych podmienok ústavného pobytu. Forrest Gump a Bol som pri tom dostali 3 hviezdičky, pretože ukázali zriedkavé, nereálne, ale dobre zahrané uplatnenie postihnutých v bežnom živote. A nakoniec Zelená míľa a Ja som Sam majú 2 hviezdičky, pretože prinášajú ilúziu, ktorá zachádza až ku škodlivosti. S výchovou detí majú problémy aj rodičia bez zrejmých obmedzeni, diskusie sa vedú o možnosti zveriť ich výchovu homosexuálnym párom, takže výchova dieťaťa retardovaným jedincom je mimo diskusie a argumentov majiteliek premočených vreckoviek.

Pred desiatimi rokmi sa mi dostalo do uší, že tento film je niečím zaujímavý, ale vtedy som ešte nemal možnosť si filmy stiahnuť z internetu. Až teraz bola moja zvedavosť odmenená poldruhahodinovým filmom, s ktorým som sa minul o svetelné roky. Nielen, že ma teenagerská tematika už dávno nezaujíma, ale ona bola na môj vkus zobrazená aj dosť hlúpo. Jednoducho som rozhovorom a dianiu na obrazovke neveril, a ak by to náhodou bolo pravdou, tak už som, naozaj dosť starý, lebo nič také si nepamätám.

Opäť sa musím uchýliť k dvom hviezdičkám. V prvom rade preto, že prežitie (ak by bolo vôbec možné) šestnástich rokov v podmienkach, aké boli ukázané je prakticky nemožné. A v druhom rade si myslím, že námet je nosný na 20 minútový a nie celovečerný film. Vydržal som sa pozerať až do konca, ale bola to viac zásluha mojej odolnosti, než kvalít filmu. Herzog sa dostáva na môj blacklist.

Zvykol som si, že filmy sa veľmi často nakrúcajú o zločincoch, deviantoch a vo všeobecnosti o ľuďoch nejakým spôsobom vyšinutých, pretože diváci takéto zameranie obľubujú. Menší problém nastáva, keď sa nakrúcajú filmy o neúspešných snaživcoch. Už som videl film o chlapíkovi, ktorý enormne túžil stať sa olympijským pretekárom v skokoch na lyžiach. A neodradili ho žiadne zranenia, ani vyhradené posledné miesto v súťažiach. Neviem, prečo Tim Burton nakrútil film o Ed Woodovi. Veď byť chronicky neúspešný nie je sexy. Musím sa priznať, že som film dopozeral iba do polovice. Predsa len som už starší človek a netuším, koľko toho ešte stihnem. A dopozerať sledovanie Ed Wooda považujem za mrhanie časom.

Quentin Tarantino nakrúca čudné filmy. Niektoré sú pozerateľné, iné nie.  David Leitch napodobuje Quentina Tarantina. Neviem prečo to robí, keď Tarantino dokáže napodobovať sám seba omnoho lepšie.  Film, ktorý som dopozeral je zaradený aj do žánra "komédia". Buď to komédia nebola alebo som rokmi stratil schopnosť vnímať humor produkovaný v 21. storočí. V žiadnom prípade nehodlám  sa zaradiť k väčšine, dávať množstvo hviezdičiek a výčitky svedomia liečiť hľadaním viny v sebe. Filmy tohto typu nechápem a neznášam.

Ďalší z filmov, ktoré som vôbec nemusel vidieť. Veď som videl Smyczekovo Proč? i Fincherov Klub bitkárov. Samozrejme, že filmoví odborníci budú pohoršení, keď uvedené tri filmy hádžem do jedného vreca. Ale čo robiť, keď ich tak vnímam. Veď vôbec nejde o futbal, iba o tú bitku. Lebo iba pri nej majú chlapci pocit, že ich niekto vníma, že sú niekým.

Nemohlo ma zaujať také schematické a čierno-biele rozprávanie o príbehu, ktorý sa mal odohrať v tridsiatych rokoch minulého storočia. Denzel Washington si asi neuvedomil, že prílišné tlačenie na pílu v rasových otázkach pôsobí skôr kontraproduktívne. A tiež to, že nie všetko, čo bolo nakrútené musí byť aj použité v hotovom filme. Vystrihnutie polhodiny by filmu určite prospelo.

Ja vlastne ani neviem, kedy a ako sa začala rozvíjať hlavná "dejová" línia o blúdení s malým dievčatkom. Už v prvých dvadsiatich minútach ma urážala nuda, ktorú sa Wenders pokúšal prezentovať ako umenie. Ak by som niekedy túžil po nudení sa, nepotrebujem k tomu žiaden film. A v budúcnosti si dám pozor, aby som žiadnemu ďalšiemu filmu od Wendersa nedal možnosť ma otravovať. Dobre ma pobavilo iba označenie jeho road movie za "legendárne".

Už dávnejšie som konštatoval, že nadšenie, ktoré som pociťoval ako dvadsaťročný pri sledovaní Felliniho filmov vo filmovom klube už dávno vyprchalo. Obzvlášť výrazne som to pocítil pri dnešnom sledovaní Darmošľapov, kde mojim dominantným pocitom bol mix nudy a podráždenosti. Som alergický na prehnané gestá, vykrikovanie namiesto rozprávania, teatrálnosť v každom konaní, skrátka to, čo sa milosrdne nazýva talianskym temperamentom. Okrem toho ma pramálo zaujímali osudy postáv filmu, čo presne vyjadril jeden z užívateľov slovami, že sa nedá nakrútiť zaujímavý film o nezaujímavých ľuďoch. Čakal som sklamanie a dostalo sa mi ho v plnej miere.