nascendi

Pierrea Richarda považujem za jednotypového herca a vďaka tomuto obmedzeniu nedokážem dať filmom s ním  slušný počet hviezdičiek. Aj proklamovaná komédia o liečiacom sa hanblivcovi zapadá do žánrového stereotypu Richardových filmov. Ach, kde sú tie časy, keď aj takéto filmy boli osviežením zo socialistickej vojnovo-budovateľskej nudy.

U týchto šermovačiek mám značný problém odlíšiť jednu od druhej. Ak by sa ma niekto znenazdajky opýtal, v čom spočíva rozdiel medzi Scaramoucheom a Kapitánom Fracassom, tak moja tvár bude mať chvíľu rysy pristihnutého záškoláka. Ale z podobných problémov sa ľahko dostanem konštatovaním, že drvivá väčšina filmov tohto druhu si ani nevyžaduje diferenciáciu. Divák u nich očakáva overené ingrediencie a vo väčšine prípadov ich aj dostane.

Niekoľkí užívatelia označujú Prepadnutie v Pacifiku za najlepší Seagalov film. Je pravda, že síce vnímam rozdiel medzi týmto filmom a filmami, ktoré po zdvojnásobení hmotnosti nakrúca v koprodukcii s rozvojovými štátmi, ale žiaden film, v ktorom jednotlivec zachraňuje štát, zemeguľu, prípadne aj nejakú galaxiu nemôžem porovnávať z filmami, ktoré sú o obyčajných ľudských problémoch. Takže nech sa Steven s Erikou aj rozkrájajú, u mňa to na viac ako dve hviezdičky nevytiahnu.

Ďalší z filmov, u ktorých tvorcovia nemali jasno v tom, čo idú nakrúcať. Mrzí ma to o to viac, že vo filme hrá moja obľúbená Annie Girardot a voči Philippovi Noiretovi tiež nič nemám. A výsledkom bol film, pri ktorom som sa cítil trápne, ako keby som to spáchal ja. Škoda. Vždy je mi ľúto premárnených príležitostí.

O tomto filme viem iba to, že ma vôbec nebavil a ma v ňom zaujala akurát drobná úloha Klausa Kinského. Ostáva otázkou, či pridelené dve hviezdičky nie sú prejavom mojej neopodstatnenej štedrosti.

Ak si chce niekto vyrovnávať staré účty s režimom a so štátom, má na to niekoľko lepších možností, než nakrútiť film. Charlie Chaplin sa vo svojom poslednom filme vybral tou nevhodnou cestou a nedopadlo to najlepšie. Samozrejme na hodnotení päťstovky užívateľov to nie je príliš zreteľné, pretože je ťažké pripustiť, že tento velikán svetovej kinematografie by mohol vytvoriť niečo, čo je viac osobné, ako kvalitné. Mne neprekáža dať Chaplinovmu filmu dve hviezdičky, aj keď naďalej ostávam jeho veľkým obdivovateľom.

Mimoriadne hlúpučký film, ktorého tvorcovia nemali pravdepodobne ujasnené, čo vlastne chcú nakrútiť. Aj keď pripúšťam, že aj z udalostí II. svetovej vojny je možné urobiť komédiu, je to mimoriadne citlivá záležitosť, je treba úzkostlivo dodržiavať isté pravidlá a nie sa do toho pustiť systémom hala-bala, veď to nejako dopadne. A naozaj to nejako dopadlo.

Aj keď obľubujem žáner sci-fi, séria Star Trekov ma minula. Dnes som si pripomenul jediný film zo série, ktorý som pred časom videl, a po znížení hodnotenia som sa uistil, že vynechaním Star Treku z mojej filmografie sa nič zlé nestalo. Vesmírne strieľačky sú tým najhorším, čo mohlo žáner postihnúť.

Pred časom bolo možné vypozorovať u mňa akýsi paradox, ktorý spočíval v tom, že som muzikály označoval ako svoj nie príliš obľúbený žáner a na druhej strane dva z nich (West Side Story a Hair) som mal v mojej Top Ten. Páčila sa mi aj My Fair Lady, ale tým to prakticky končí. Ostatné muzikály na čele s výpravnými americkými z 30. - 40. rokov minulého storočia ostali mimo môjho záujmu i priaznivého hodnotenia. Hamilton sa k nim zaradil. S vypätím všetkých síl som ho dopozeral a naozaj neviem, čo by som mal na ňom oceniť. Možno výpravu. Veď z toho rozpočtu si to mohli dovoliť. Ale inak nechám superlatívy tým, ktorým sa Hamilton páčil.

Jediným dojmom z toho filmu je poznanie, aké sú si tie "neprispôsobivé menšiny" podobné. Je úplne jedno, či sú to Maorovia, Aborigéni, Indiáni alebo tí premenovaní na Rómov. Všetci mali prijateľnú minulosť, v ktorej fungovali pravidlá, hierarchie a tabu. Dnes sú na okraji majoritnej spoločnosti, ktorá si s nimi nevie rady, pretože demokratické pravidlá na nich neplatia a iné sú pre zjemnenú väčšinu neprijateľné. Nakrúcajú sa o nich filmy, pretože je v tom exotika, násilie, drogy, skrátka to, čo väčšina chce vidieť, kvôli tej príchuti zakázaného. Ja necítim najmenšiu potrebu oboznamovať sa so životom "neprispôsobivých", ktorí sa úspešne prispôsobili využijúc slabiny života väčšiny.