nascendi

Je to svojim spôsobom pokračovanie žiarovkovej konšpirácie. Stále častejšie sa presviedčam, že otrokárske spoločenské zriadenie nebolo iba prvým, ale bude aj posledným štádiom. Akurát otrokárov nahradili mamutie nadnárodné spoločnosti. Už dávno majú väčší vplyv, než vlády štátov a tá smiešna Európska únia s tisíckami kráľovsky zaplatených diletantov. Film ukazuje, akí hlupáci rozhodujú, aké nedemokratické mechanizmy sa používajú, ako to môže dopadnúť ak sa niekto postaví proti a aké obrovské prostriedky sa vynakladajú na ohlupovanie verejnosti. Na filmoch tohto typu mi prekáža malá naliehavosť s akou vyjadrujú znepokojenie ľudí, ktorí vedia o čo tu ide a čo nám hrozí. Nezaujatý komentár nie je celkom namieste.

Život surikát je vďačným námetom na sfilmovanie. Drsné podmienky Južnej Afriky, každodenný boj surikát o potravu i o život umožnili nakrútiť poldruhahodinový dramatizovaný dokument, ktorý diváka udržuje celú dobu v pozornosti a napätí. Surikaty sú svojim postojom, pri ktorom sa snažia zazrieť predátora skôr, než ich ohrozí, nám sympatické tvory. Možno k tomu prispievajú aj veľké oči po stranách hlavy. A pred pár rokmi bol na internete veľkým hitom klip, v ktorom surikaty unavené dlhým pozorovaním okolia postupne usínajú postojačky.

Samotný fakt podpory odbytu reguláciou životnosti ma neprekvapil, už som čítal niekoľko článkov na túto tému, i videl iný dokument a dokonca som sám napísal miniblog pod názvom Kazítka. Hrozné je, že sa v prospech neustáleho rastu výroby likvidujú vzácne suroviny a príroda sa devastuje odpadmi. A ten obrovský manipulačný mechanizmus núti aj inak celkom normálnych ľudí, aby za čudákov považovali tých, ktorí používajú síce "nemoderné" ale funkčné veci.

Obsah a záber dokumentu nezodpovedá očakávaniam, ktoré navodzuje jeho nadpis. Namiesto nekonečného mudrovania nad kamienkami a vypínania hrude nad tým, že zo siedmich meteoritov štyri dopadli v rámci Česka som očakával seriózne pojednanie o tejto problematike v celosvetovom rozmere so širokým využitím archívnych záberov. Všetko zachraňoval večne mladý 78 ročný charizmatický a nadaný neuveriteľnou schopnosťou vysvetľovať jednoducho zložité veci a javy - Jiří Grygar.

Náhoda chcela, aby môj 2000. komentár bol k prírodopisnému filmu. Mám dlhodobý problém s tým, že spoločne s hranými celovečernými filmami je na ČSFD hodnotené všetko možné, čo má šancu priniesť nejaké body. Už iba čakám, keď niekto dá hviezdičky vlajúcej zástave pri hymne ukončujúcej denné vysielanie verejnoprávnej TV. Ale nedá sa nič robiť. Film bol výborný. Ukázal, že predátori nie sú žiadnymi vládcami prírody a hlad majú častejšie ako ich potenciálne obete. Kameramani odviedli skvelú prácu, čo sa o autorovi komentára napísať nedá. Infantilný komentár zrazil celkový dojem z filmu minimálne o hviezdičku. A to je škoda, lebo dobrý komentár dokáže aj z priemerného filmu spraviť zážitok. Ostáva mi veriť, že než napíšem 3000. komentár niekto si uvedomí škodlivosť súčasného stavu a oddelí, v niektorých prípadoch úplne zruší, hodnotenia odlišných produktov.

Krokodíly obývajú Zem 350 miliónov rokov, človek nanajvýš dva milióny. Napriek tomu expanzia ľudí likviduje všetkých a všetko, čo nie je podľa nich užitočné a to, čo ich ohrozuje. Nikoho nezaujíma, kto tam bol skôr, kto tam je doma, a kto by mal koho rešpektovať. Veď ak neboli prekážkou bizóny a Indiáni, prečo by mali byť prekážkou nejakí krokodíly. Všetko pre človeka, tú korunu tvorstva. O nejaký čas už budú žiť na Zemi iba ľudia, pretože pre nikoho ďalšieho už nebude priestor. Film je zaujímavý najmä uvádzanými faktami a peknými zábermi. Štruktúra dokumentu a proporcie jednotlivých záberov sa mi už pozdávali menej. Pointa v závere filmu prekvapí a potvrdí obavy tých, ktorým ešte záleží na obnovení stratenej rovnováhy medzi človekom a prírodou.

Veľmi zaujímavý dokument o zdanlivo malom probléme s prístupom k pitnej vode. Už úvodné štatistické údaje sú šokujúce a nútia premýšľajúcich ľudí meniť svoj pohľad na potraviny a predmety osobnej potreby. Celým filmom však preniká poznanie, že aj problémy s vodou si spôsobujú ľudia sami, najmä exponenciálnym rastom počtu ľudí neschopných sa samostatne uživiť bez pomoci ostatných a bez devastácie prostredia, v ktorom žijú. Lebo špina, neporiadok a ľahostajnosť k okoliu nemusia byť automatickým spoločníkom chudoby.

Jan Werich pred časom rozdelil knihy na tie, ktoré sa blbo čítajú, ale dobre žijú a tie, ktoré sa blbom žijú, ale dobre čítajú. Televízny film Princezna v opojení mi priniesol zážitok napĺňajúci uvedený výrok. Carrie Fisher podľa všetkého mala pestrý a neľahký život. Je preto úžasné s akou ľahkosťou, inteligenciou, sebairóniou a nadhľadom s ním dokáže zoznámiť publikum. Uvedomujem si, že tieto "one man show" sú mimoriadne náročné na osobnosť herca i vnímavosť publika a málokto sa môže odvážiť s nimi prísť na javisko. Carrie Fisher sa odvážila a vyplatilo sa. Výborne som sa bavil.

Zaujímavo nakrútený medailón o historikovi, ktorý najnovšie dejiny Československa nielen interpretoval, ale aj prežil a vo viacerých prípadoch sa na ich vytváraní spolupodieľal. Cenný je nespochybniteľný kredit človeka, ktorý sa nespreneveril svojmu presvedčeniu, ani svojej profesii.

Tešil som sa na tento film, tušiac aký asi bude. U filmov tohto typu obdivujem nielen technickú stránku diela, ale aj nové informácie, ktoré divákovi o tomto neznámom mikrosvete prináša. Je obdivuhodné, aká pestrosť tvarov a spôsobu života sa skrýva v trávniku pod našimi nohami (ak sme ho samozrejme niečím zaručene účinným nepostriekali). Osobne ma potešilo najmä doplnenie zvukov. Škoda, že chýbal zvuk najdôležitejší, a to komentár.