nascendi

Pútavo nakrútený dokument, ktorý zodpovedá nielen na otázku: Odkiaľ pochádzame?, ale neúspešným varovaním pred odpoveďou na otázku: Kam smerujeme? súčasne odpovedá aj na poslednú z otázok: Kto sme? Údajne najrozumnejšia bytosť na planéte nezvládla ani vlastné rozmnožovanie a v mene kolektívneho prežitia drancuje zvyšné zdroje a znečisťuje to, čo zatiaľ nebolo zamorené. Zdanlivo nekonečné oceány tomu zatiaľ odolávajú, ale ani rovnovážne pomery v nich nebudú donekonečna odolávať samodeštrukčnej schopnosti ľudstva. Každý takýto dokument je cenný minimálne preto, že ukazuje to, čo zajtra už nemusí existovať.

Akonáhle niekde vidím meno Scorsese, vybavia sa mi nožničky. Niektoré jeho filmy by si zaslúžili radikálne prestrihanie, iné, ako napríklad tento, iba mierne. Martin Scorsese si skrátka nevie povedať dosť, to stačí. Ale film o George Harrisonovi sa mu vydaril. Priblížil hudobníka, ktorý z pohľadu laikov stál trochu v tieni Paula McCartneyho a Johnna Lennona. Vynikajúceho hudobníka, perfekcionistu, hľadača duchovných rozmerov hudby i života. Človeka, ktorý svojich najbližších i anonymné okolie často prekvapoval neobvyklými, originálnymi postojmi a názormi.

Dlhšiu dobu som rozmýšľal, ako vyjadriť že tento dokument ani zďaleka nevyužil potenciál, ktorý mu problematika kosatiek v zajatí poskytovala. Dobré bolo vidieť tie unudené, obtlstnuté, spokojnosť vyžarujúce americké rodinky, ktoré už za živý svet nevedia, čo by ich ešte mohlo zaujať a prekvapiť ako idú utrácať doláriky do aquaparku. Určite ich nenapadne, že sponzorujú odchyt a trápenie týchto zvierat v podmienkach väzenia. Inteligentné a citovo disponované veľryby sú za pár zdochnutých rýb nútené predvádzať kúsky, ktoré podporujú v prostoduchých divákoch ilúziu, že príbehy Willyho alebo trebárs ľadového medveďa Knuta sú vystrihnuté zo života a že sa vlastne tým zvieratám žije dobre a milujú svojich cvičiteľov. Preto je dôležité utajiť, keď sa raz za čas stane nejaká "nehoda" a človek sa nestačí čudovať, koľko ľudí z branže sa nechá prostituovať, aby zachránili biznis svojich šéfov, na ktorom sa priživujú. Aj ten hlupák, ktorý názov tohto filmu preložil ako Černý zabiják by si zaslúžil, aby sa s ním nejaká kosatka chvíľu pohrala. Zabijaci sú ľudia, kosatky sú predátori, živiaci sa lovom iných živočíšnych druhov. Kosatky, na rozdiel od ľudí, neorganizujú masové vraždenia z pochybných dôvodov. A aj keď bolo niekedy pozorované "hranie sa" s ulovenými tuleňmi, išlo iba o výuku mláďať v obratnosti pri love a nie o priznanie viny politických, či náboženských oponentov.

Zaujímavý dokument z Arktídy, kde klimatické zmeny prebiehajú rýchlejšie než sú zvieratá tam žijúce schopné prispôsobiť sa ich vplyvu. Zoznámenie sa neľahkým životom zvierat v Arktíde prostredníctvom sledovania života jednej medvedice a jednej mrožej samice síce oživuje dokument, ale na druhej strane príliš presúva ťažisko k rodinnému filmu. Nič to však neuberá na kvalite záberov z nehostinného prostredia a nenásilnom upozorňovaní na vplyv globálneho otepľovania na životné podmienky zvierat Arktídy.

Ethel je zaujímavý dokument o Kennedyovcoch, Amerike, politike a šesťdesiatych rokoch z pohľadu tých, ktorí sú v úzadí a napriek tomu sú dôležití. Ethel nepatrila medzi ženy, ktoré sa radi vyhrievajú na sláve svojho muža. Napriek tomu ju film, ktorý o nej nakrútila a zostavila jej najmladšia dcéra, ukazuje ako ženu, ktorá na svojom poste vykonala všetko potrebné, aby manželovi poskytla potrebné rodinné zázemie. Už som viackrát písal o tom, aké je škodlivé zmiešavať hrané a dokumentárne filmy. Aj v tomto prípade som mal značné problémy s hodnotením v snahe udržať ho v rozumných proporciách.

Je to prírodopisný film s dejom. Surikaty sú také smiešne toporivé tvory, ktoré žijú v krajine, ktorá už ani nemôže byť nehostinnejšou. Považovať tento film za smutný iba preto, že v ňom zopár surikát ukončí svoju životnú púť je ignorovaním pravidla zožrať alebo byť zožratý. Časť scenérií a detailných záberov sa vydarila a tak som mal z filmu celkom príjemný dojem.

Celkom s chuťou som si pozrel film o tvorbe tohto významného herca a režiséra. Zaujímavé boli jeho poznámky o jeho zámere pri nakrúcaní, o tom, čo sa snažil do filmu dostať. Keďže som asi polovicu z jeho filmov videl, poslúžilo mi to ako ich pripomienka, ako prierez jeho tvorbou. Z filmového hľadiska som spokojný a to je asi tak všetko.

Atraktívna téma pre moderného mestského človeka, ktorý napriek veku neprestal byť trochu chlapcom s jeho túžbou po dobrodružstvách a romantike. Téma výborne spracované a maximálne autentické. Niečo samozrejme ostalo nevysvetlené, chvíľami už boli náznaky, že táto Sibírska idyla nebude trvať večne ale celkový dojem je veľmi pozitívny. A prekvapili ma múdre slová lovcov nevyčítané z kníh, ale z tajgy.

Dokument o oceánoch nemá badateľnú koncepciu, nepostrehol som v ňom akcent na potrebu zachovania diverzity rastlinných a živočíšnych druhov na Zemi, jednotlivé časti na seba celkom nenadväzujú. Napriek tomu ho považujem za veľmi hodnotný. Prečo? Je to sled nádherných záberov známeho i neznámeho sveta a veľmi dobre sa na pozerá. To vôbec nie je tak málo. Pred pár dňami som videl o polstoročie starší Svet ticha. Okrem technickej úrovne bol rozdiel iba v tom, že vo Svete ticha zabíjali žraloky s nenávisťou triednych nepriateľov a v Oceánoch im iba odrezali plutvy s chvostom a humánne ich hodili naspäť do vody.

Spomienky na Svet ticha už boli po pol storočí čistou hmlou. Som preto rád, že ho ČT2 odvysielala. Je množstvo ďalších filmov o podmorskom živote, ale Jacques-Yves Cousteau so svojim Calypsom boli prvými. Je to pozoruhodný film, ale nemôžem mu dať viac, ako tri hviezdičky, pretože každá ďalšia by bola z nostalgie. Okrem toho neúmyselné masakrovanie vorvaňa a úmyselné masakrovanie žralokov sa už dnes odohráva bez prítomnosti kamier, aby sme mali pocit, že sme civilizovanejší, ako pred pol storočím. Ani sa už toľko nevozíme na korytnačkách.