nascendi

Tento oslavovaný televízny film som videl pred siedmimi rokmi, takže spomienky naň sú už primerane vyblednuté. Dve veľké osobnosti českého divadla a filmu v ňom rozohrávajú príbeh, ktorý ma dosť odpudzoval. Nemám dobrý pocit, keď sa lakomosť, šetrnosť za každú cenu a schopnosť vykecať sa z akéhokoľvek prúseru považujú za tolerovateľné, hlavne nech je veselo. Takže voči herectvu dvoch velikánov nemám najmenšiu výhradu, ale vyznenie celého TV filmu si odo mňa viac ako tri hviezdičky nezaslúži.

Veľmi zaujímavý film. Nehľadal som v ňom symboliku, skryté významy, len som sledoval ubiehajúce scény a mal dobrý pocit, ako tie jednotlivé čriepky postupne do seba zapadajú. Nejdem vychvaľovať profesionalitu tvorcov, dokonca na dobrú hudbu som si spomenul až po záverečných titulkoch, pretože hudbu, ktorá je dobrá, nepočujem, tá do filmu zapadne nepozorovane. Ocenil som, že to nebola detektívka, odpudzovali ma prvé minúty s patologicky obéznymi tanečnicami. Som rád, že som film videl, aj keď by som ho bez upozornenia nevyhľadal.

Vlasta Burian je môj obľúbený komik, ku ktorému som mal dlhý čas nekritický obdiv. Aj keď poznám prakticky všetky jeho filmy, o jeho živote som mal iba kusé informácie. Preto som si epizódu zo série Príbehy slávnych venovanú Vlastovi Burianovi so záujmom pozrel. Je to ďalší z klasických príbehov o úspešnom jedincovi a neskutočnej závisti tých, ktorí ho najprv vynášali do nebies a neskôr ho zadupali do zeme, pričom mu za vinu dávali svoje vlastné prehrešky. Na využitie závisti pre svoje ciele nemali komunisti patent. To sa tiahne prakticky celými dejinami civilizácie. Som rád, že sa mi podarilo neplánovane tento dokument pozrieť.

Nepochybujem o mojom zmysle pre humor. Obľubujem rôzne druhy humoru. Český humor mám rád od prvorepublikového obdobia až do súčasnosti. Nepokladám sa moralistu. Ale tento druh humoru sa mi zdá byť nešťastný. Ono to nie je ani humor, ale zbierka trápností prešpikovaná vulgarizmami s fekálnym ladením. Ak v tom niekto vidí niečo viac, je to jeho problém, pre mňa to je jasný odpad. A pritom posledné odpadové hodnotenie som dal presne pred rokom, takže ním neplytvám. Len som bol vyzvaný, aby som si to pozrel, tak som vyhovel.

Ako u každého filmu, ktorý chce formou blízkou encyklopédii uchopiť nejakú oblasť, žáner, tak aj pri tomto pokuse o zmapovanie jednej etapy úspešného obdobia muzikálu sa nájde množstvo odborníkov, ktorým bude niečo chýbať a naopak o niečom budú tvrdiť, že tam je navyše. Ja som si v pokoji pozrel zábery z filmov, ktoré vytvárali jednu tvorivú epochu, spokojne som sa mrvil pri pocite, že väčšinu filmov poznám a iba na konci som trochu znervóznel pri Démyho Dáždničkoch z Cherbourgu a Slečinkách z Rochefortu, ktoré považujem nanajvýš za daň francúzskym tvorcom.

Názov filmu a čas vysielania neveštil nič dobré. Napriek tomu som pár minút vydržal a oplatilo sa, lebo som si film celkom užil. Diane Kruger bola uveriteľná, príbeh bol aktuálny a dobre napísaný, v atmosfére boli zreteľné temné tóny, takže som nemal najmenší problém so silnými tromi hviezdičkami, ktoré filmu podľa mňa patria. A mám pocit, že súčasné zaradenie filmu do šedej zóny je dôsledkom ani nie päťdesiatky hodnotiteľov.

Len tak mimochodom som pred pár rokmi zachytil, že Hrdý Budžes je Hrzánovej výstavný kus, ale nevenoval som tomu zvláštnu pozornosť. Dnes som si Hrdého Budžesa pozrel a veľmi dobre som sa zabavil. Je to výborne napísané, nedokážem pochopiť, ako sa môže niekto naučiť toľko textu a prakticky dve hodiny nezísť z javiska. Tiež som sa zamyslel nad tým, ako asi hru vnímajú diváci narodení po. Moja spokojnosť samozrejme nebola absolútna a malú výhradu mám k akejsi kŕčovitosti, ktorá napodiv bola väčšia v reakciách divákov, než pri dianí na javisku.

Pred desiatimi rokmi som videl Odplatu a charakterizoval som ju ako jednorazovo pozerateľný film. Dnes som si pozrel pôvodnú verziu a nemám najmenší dôvod niečo meniť na hodnotení ani na charakteristike.

Mám rád viacero skladieb Boba Dylana. O jeho živote veľa neviem a tento film je tým posledným zdrojom, ktorý by mi v tom pomohol. Nemám rád filmy, ktoré veci komplikujú namiesto toho, aby nám ich približovali. Po pol hodine snahy o pochopenie, čo nám to chce pán režisér vlastne povedať som sa obmedzil iba na zvuk, pretože Dylanovu hudbu som už dlhšiu dobu nepočul. Nezaujala ma ani plejáda slávnych hercov, pretože som už každého z nich videl v lepšej úlohe.

Ďalší z kvalitných a alarmujúcich filmov, ktoré bohužiaľ nič nezmenia. Ako ten výrok: "Jedna vyhodená plastová fľaša nič nespôsobí" povedalo si 7,5 miliardy ľudí. Akonáhle sa nejakej činnosti dajú priemyslové rozmery, príroda s tým nič nespraví. Ale ani ľudia, ktorí sa jedného dňa prebudia a moria budú bez rýb a plné plastu, lesy bez dreva a zveri a všade budú iba tí šialenou rýchlosťou sa množiaci tvorovia, ktorí majú o sebe nezaslúžene vysokú mienku. Potom sa asi požerú navzájom a bude pokoj. Lebo príroda ľudí nepotrebuje, ale ľudia prírodu áno. A nemáme alternatívne moria a lesy, ani alternatívnu planétu.Možno o desiatky rokov už budeme vedieť o DNA všetko, čo sme vedieť potrebovali, aby sme pochopili milióny rokov trvajúci zázrak evolúcie a tú neuveriteľnú pestrosť prírody budeme mať iba vo filmoch a obrázkoch.