nascendi

Vždy mi boli sympatické akékoľvek hnutia, ktorými sa nejaká komunita snažila zbaviť imperiálnej nadvlády, pričom nie je dôležité, o aké impérium v konkrétnom prípade ide. Impériá sa pozoruhodne podobajú. V prípade boja Írov proti anglickej nadvláde mám problém s tým, že okrem už zmienenej sympatie ma historické detaily príliš nezaujímajú. Film ma nenudil, ale ani vo mne nevyvolal väčší záujem.

Edwardsov Večierok začínal scénou, v ktorej sa nedarí definitívne zastreliť Petra Sellersa, ktorý vo filme hral Hrundi Bakšiho. Bola to výborná komédia, na ktorú napriek množstvu neprajníkov nedám dopustiť.  Keď mi v tomto kórejskom filme začínal Sun-woo pripomínať zmieneného Petra Sellersa, nebola to komédia. Bola to trápnosť, ktorá si ani tie tri hviezdičky nezaslúži, ale pri nižšom ohodnotení by som priznal, že ma film rozčúlil, naštval. A to naozaj nie. Bezvýznamný film, zbytočne minuté dve hodiny.

Gobseck je klasikou od Honoré de Balzaca, ktorý síce nepatril medzi mojich francúzskych literárnych obľúbencov 19. storočia, ale klasiku je potrebné poznať. A pokiaľ túto klasiku sprostredkuje kvalitná režisérka s kvalitnými hercami, medzi ktorými tróni Josef Kemr, ktorý sa pre túto úlohu narodil, výsledkom je vydarené dielo. Tieto diela francúzskeho romantizmu sú na míle vzdialené od súčasnosti, a aj keď nemajú praktické využitie dožičia hodnotný zážitok. Trochu ma rušila krásna Beethovenova hudba, ktorá bola hlučnejšia ako bolo vhodné a navyše ju pripísali nejakému Rusovi. Som zvyknutý na nadhodnocovanie českých produktov a tak ostanem u svojich troch hviezdičiek, aj keď som bol spokojnejší, než by sa z ich hodnoty zdalo.

Je dobré, ak o filme pred zhliadnutím neviem nič, prípadne iba percentá v ČSFD. To sa mi v prípade Invalida nenaplnilo, pretože rodinní príslušníci i známi sa rozplývali nad jeho vydarenosťou, zábavnosťou a skvelými hereckými výkonmi. Prirodzene to ovplyvnilo moje očakávania, ktoré sa, ako obvykle, nenaplnili. Invalid je určite nadpriemerný film a to nielen v porovnaní s ostatnými slovenskými filmami, osobitne komédiami, ale aj v širšom rámci. Herci hrajú ako o dušu, strih poskytuje filmu potrebný švih, neortodoxné správanie sa postáv i ich jazyk prinášajú divákovi zaujímavú nekorektnosť, takže jediné, čo filmu vyčítam je roztrieštenosť deja do mozaikovitej štruktúry, ktorá nie vždy a nie každému sa poskladá do výsledného, zrozumiteľného obrazu.

René Clément ma opäť raz presvedčil, že ani so špičkovými hercami nedokáže nakrútiť mimoriadny film. Mala to byť krimi-dráma-thriller a bola to nuda popretkávaná neprirodzenými dialógmi, neúspešnými pokusmi o nejaké zápletky a dramatické situácie, z ktorých diváka vyslobodil  "akože" neočakávaný záver, ale ani ten nedal zabudnúť na to, čo bolo pred ním. Aj Alain Delon má niekoľko menej úspešných filmov a tento sa radí k nim. Ani sa nečudujem, že som o ňom doteraz nepočul.

Zaujímavý film, ku ktorému som sa dostal úplnou náhodou. Humorno-satirickou formou uvažuje nad tým, kedy je tá správna chvíľa na to, aby sme rázne povedali dosť, keď nám po kúskoch uberajú z našej slobody, voľnosti a práv. Kalkulujú s našou ľahostajnosťou, nepozornosťou, nedostatkom obozretnosti pri tom, ako z nás kúsok po kúsku mizne. Bojím sa, že film nie je z ďalekej budúcnosti. A pokúšam sa predstaviť, koľko dát a práv som už ľahostajne kdekomu poskytol.

Napriek šesťstopovej výške ma basketbal nikdy nejako osobitne nelákal. Ale po pravde je potrebné dodať, že ma nelákal ani šport ako taký. To iba na úvod, aby bolo jasné, že športová dráma ma nenadchne. A nenadchne ma ani biznisová dráma so športovým pozadím. Podobne by som sa mohol vyjadriť aj o filme o Jordanovi bez Jordana, o sklamaní z obtlstnutého a unaveného Matta Damona, takže ostáva už iba Ben Affleck, ktorého réžia je spravidla lepšia ako jeho herectvo. Potvrdil to, ale ani toč nemohlo zmeniť moje presvedčenie, že na viac ako na tri hviezdičky u mňa tento film nemá.

Pomaly plynúci komorný príbeh dvoch rozdielnych žien, ktoré spájal muž, ktorý dbal, aby jedna o druhej nevedela. Ide o pozerateľný film, ale nedostatok empatie mi bráni, aby som ho hodnotením posunul do kategórie mimoriadnych.

Guy Ritchie nepatrí medzi mojich obľúbených režisérov a The Covenant na tom nič nezmenil. Nemám rád filmy, kde sa polovica deja odohráva v tme, kde vojaci rozprávajú hantýrkou, ktorej nerozumiem, kde "dobrí" majú ostré náboje a "zlí" slepé, nemám rád, keď sa Španielsko hrá na Afganistan a najmä nemám rád krkolomné nepravdepodobné zápletky v scenári.  Je toho teda dosť, čo mi prekážalo na tomto filme, takže mi neprekáža dať mu iba tri hviezdičky.

Remarqueovu predlohu som čítal dávno a mnoho z nej som zabudol. Ani presne neviem, či bola výrazne kvalitnejšia ako to, čo z nej vytvoril Douglas Sirk. Film disponuje všetkými nedostatkami, ktoré boli typické pre väčšinu produkcie Hollywoodu v tých rokoch. Nenašiel som prakticky nič, čo by ma na filme zaujalo. Tri hviezdičky sú dôsledkom mnou nastaveného hodnotiaceho systému, nie prejavom môjho celkového dojmu.