nascendi

Je možné, že ide o priemerný, možno až nadpriemerný film. Problém je v tom, že som ho nedokázal dopozerať. Akonáhle zacítim faloš a pózerstvo, všetky ostatné prednosti strácajú pre mňa hodnotu. Som poznamenaný filmom Griffin a Phoenixová (originálom z roku 1976), ktorý nastavil nedosiahnuteľnú úroveň a aj keď som videl niekoľko ďalších filmov z problematiky osôb postihnutých nevyliečiteľnými chorobami, dotiahli to aspoň na nadpriemernú úroveň, čo sa tomuto filmu v mojich očiach nemôže podariť.

Po dlhej dobe maďarský film. Podľa popisu komédia, podľa videného nejaká smutno-trápna moralitka. Príbeh dvoch bývalých chovancov detského domova, ktorých minulosť pripútava k zemi spoľahlivejšie, ako nestvrdnutý asfalt topánky. Napriek nespornému talentu a premyslenému modus operandi platí aj na nich Murphyho zákon, že každý stúpa po kariérnom rebríčku dovtedy, kým neobsadí funkciu, na ktorú už nestačí. Príbeh je príliš vykonštruovaný a v záujme toho, aby sa dej pohyboval dopredu sa príliš nehľadí na logiku, ani vierohodnosť. Takže som uveril iba citový chlad oboch predstaviteľov, ktorý má spoľahlivé korene v detskom domove.

Prečítal som niekoľko kníh o Chaplinovi, videl som takmer všetky jeho filmy a preto som bol mimoriadne zvedavý na Attenboroughov film. Chaplin ostáva v mojich spomienkach nespochybniteľnou veličinou, a tým nemám na mysli Chaplina ako herca, scenáristu, režiséra, či hudobného skladateľa. Uvedomujem si, aké ťažké je vtesnať pestrý, dramatický a dlhý život umelca do 143 minút. Našťastie sa to režisérovi s výraznou pomocou Roberta Downeyho Jr. veľmi dobre podarilo. Obraz, aký vytvorili je primerane autentický, štýl rozprávania je nenásilný a divákovi poskytuje všetko dôležité, čo by chcel o Chaplinovi vidieť, aj keď nie je príliš oboznámený s jeho dielom. Bol som s filmom mimoriadne spokojný a dlho bude v mojej pamäti doznievať.

Aj keď som veľký ctiteľ Charlieho Chaplina, pri opätovnom sledovaní jednej z jeho prvých grotesiek som sa iba párkrát usmial. Tie začiatky pred 107 rokmi sú poznať. Ale bez nich by nebol Chaplin, ktorého najlepšie filmy pretrvávajú až do dnešných časov>

Veľmi dobre vystavaný príbeh. Väčšina z nás to pozná, ako sa po búrlivej noci všetky predmety proti nám vzbúria. Chaplinove boje s taxametrom, vypchanými zvieratami, otáčavým stolom, kobercami, hodinami a najmä so sklápacou posteľou nie sú výsledkom práce gagmana, ale dokonalo odpozorované zo života. Je to určite jedna z najlepších Chaplinových grotesiek, pri sledovaní ktorej som mal kedysi problém udržať sa od smiechu na sedadle v kine. A dnes? Dnes som mal problém aspoň raz sa schuti zasmiať, napriek tomu, že groteska sa nezmenila.

Je takmer neuveriteľné, že po 100 rokoch od vzniku sa dá s trochou zhovievavosti pozrieť táto čiernobiela nemá groteska a dokonca sa aj na niektorých scénach pousmiať. Ktorému filmu zo súčasnej produkcie sa to podarí? Zažil som éru nemých grotesiek v dobe, keď tvorili podstatnú časť našej zábavy. V ďalšej etape pridal Chaplin k niektorých dielam hudobný sprievod a najnovšie som si pozrel storočnú grotesku po remastrovaní, bez škrabancov a iných obrazových nedokonalostí. Musím sa priznať, že mi trochu chýbali. Grotesku nehodnotím, lebo som zástancom samostatnej kategórie krátkometrážnych filmov.

Pomerne priemerná filmová groteska, v ktorej však nechýbajú choreograficky skvelé naháňačky, niekoľko vydarených gagov, vrátane zmrzliny spadnutej za výstrih, ktorý sa stal učebnicovým príkladom gagu, ktorého účinok sa mení podľa postihnutej osoby.

Predposledná z grotesiek nakrútených v spoločnosti Mutual je zmesou vydarených gagov, ale aj temnejších tónov, ktoré pripomínali, že Chaplin mal osobnú skúsenosť s prisťahovalectvom a chudobou. Ostávam verný zásade nehodnotiť dokumentárne a krátkometrážne filmy.

To bolo ako blesk z jasného neba. Vôbec som nečakal, že ma tento neznámy film tak zaujme a vlastne ani nedokážem určiť, čím si môj záujem zaslúžil. Bol som ním pohltený od začiatku až do konca. Možno aj vďaka výbornému dabingu ma nič na jednoduchom príbehu, ktorý mi vzdialene pripomenul film Mary a Max, nevyrušovalo. Neviem odhadnúť, či priznanie plného počtu hviezdičiek bezprostredne po záverečných titulkoch nebolo unáhlené, ale dal som ich v dobrej, priam najlepšej viere.

S dokumentom o Charlesovi Bronsonovi som bol spokojný, najmä pre jeho ilustratívnosť aj informačnú hodnotu. Charles Bronson je významný herec a mnohé filmy majú vyššiu hodnotu práve preto, že v nich zažiaril jeho talent.