Biopler

Dal som si ročný odstup od verzie, ktorá ako prvá uzrela svetlo sveta v roku 1999, aj keď nebola od pôvodného režiséra. Táto verzia má tiež niečo do seba, aj keď 2/3 stopáže je to to isté, akurát bez krásnych filtrov, je to skrátka viac drsňácke. Iná tretina snímky ma nezdvíha zo sedadla, aj keď je viac stráviteľnejšia, je v nej menej scén, v ktorých hrdinovi všetko vychádza. Je to príjemná pocta noirom ako takým, lebo až na štýlový cigaretový dym pri zatemnených žalúziách obsahuje všetky prvky žánru. Hodnotím rovnako obe snímky.

Baťa je fenomén, motivátor vlastným príkladom, vlastným životom. Zábery z baťamestečiek, z tovární v rozvojových krajinách, do ktorých expandoval, potešia. Je to špeciálne keď vidíte nápis BATA niekde v Indii a ako miestni o ňom pekne hovoria. Na druhej strane snímka často bez rozmyslu skáče medzi témami zo súčasnosti a minulosti, z príbehov zo Zlína na príbehy z Afriky či Ameriky. Dokumentom nás sprevádza občas rozprávač Bolek Polívka, ktorého hlas, pri epizódach z USA či zo zahraničia, znie pateticky. Celkovo však film má čo informačne priniesť pre každého diváka.

Doba praje sfilmovaniu života množstva speváckych hviezd (Freddie Mercury, Elton John, Elvis Presley...), avšak vo väčšine prípadov, aj v tomto, je to zle podchytené a film nepridá nič navyše k skvelým piesňam interpreta. Problém je v najhlavnejšom, v scenári, a v rozhodnutí či sfilmovať všetko, či len úsek života. Ak je to všetko a bavíme sa o cca 30-ročnom intervale, tak je nemožné to dať štýlom, že vám chcem(e) ukázať z každého rožka troška. Potom aj výsledok je kostrbatý keď sa len tak mimochodom dozvieme ako vznikol ten ktorý hit, že Whitney si zahrala vo filme (Bodyguard, kto by nevedel), resp. že podľahla drogám. To posledne menované je implicitne zobrazené až zrazu sa jedného dňa, v poslednej tretine stopáže, dozvieme od jej producenta, že by s nimi mala seknúť. Je to skrátka zlátanina životných osudov hocijako, bez poriadnej prípravy, bez formy, navyše v televíznom looku. Herci vôbec nestarnú naprieč rokmi, všetko ide ako sa pôvodne setuplo, v 80.rokoch. Tvorcovia sa nesnažia ani o emóciu, chladné podávanie faktov zabalených v počúvateľných songoch mi nestačí.

Kto vyberal názov filmu? Čo to má vlastne znamenať? Začiatok je svižný, postupne nám tvorcovia predstavujú protagonistov, prichádza aj zápletka s ukradnutým nákladiakom, no potom... čo to má znamenať? Dej sa zastaví a do konca sa ide na zotrvačník. V skratke sledujeme partičku chlapov, ktorí vedú mizerné životy v zaprdenej Ostrave, niektorí majú andropauzu, niektorí ani zďaleka vekom, ale prežívaním áno. Do toho nevery, ohováračky, nemohúcnosť, naprd život. Herci Kostelný a Bareš výborní, zvyšok len priemer. Záver podtrháva moje hodnotenie - chlapi, všetci spolu, si vybijú posledné zvyšky testosterónu na trampolíne.

Priemerný kúsok v Hitchovej kinematografii kde eso ako Marlene Dietrich strčí do kapsy neznámu Wyman či pána Todda. Film, ktorý nevie či má byť detektívkou, či romancou, nebodaj komédiou hranou v divadle. Na diele sa dá oceniť to, že každý mu na základe napozeraných diel majstra uverí úvod... a potom ho prekvapí záver, i keď istá nejasnosť v správaní hrdinu čo-to naznačuje aj v priebehu stopáže. Hitch dal slabší dôraz na napätie, na tvorbu atmosféry, zato však na lesk a púder divadla nezabudol.

Každý nejako začínal. Nádejný rejža Škop zacielil na príbehy šiestich postáv, ktoré reprezentujú jednotlivé vrstvy kultúry, ktorá tvorí Šariš. Ťaží zo silného Lazoríka či Vica, ale prekvapí aj Židovka Hrehorčáková či cigán Ignác. Dokument len ukazuje, nič nerieši, je veľmi roztatárený, a v druhej polovici sa až prekvapivo sústredí na kritiku súčasnosti, na mainstream, na to čo ľudia sledujú v TV a ako to ovplyvňuje ich život. Aj takouto odbočkou prispieva k nesúrodosti diela. Ťažko sa mi pozerá na faily ako zvrchu sa objavujúci mikrofón v záberoch, a že ich nebolo málo, takéto veci sa majú odladiť.

Snímke chýba dramatický oblúk. Dlho sme na rovine, na povrchu, v štádiu náboru žien s príbehom a lámaní tej, ktorá to prvá roztočí s nálepkou neanonymná. Aj to jej presvedčenie nie je poriadne vykreslené. Má to priveľa postáv a divák sa skoro stratí. Čo poteší je civilný náhľad do súkromia oboch novinárok, aj do bežných situácií s deťmi, na ktoré sa chtiac-nechtiac lepí to čo ich mama investiguje. Obe herečky sú príjemné a nemáte problém im fandiť. Poteší aj zaujímavá réžia napr. skrz Harveyho silné naliehanie na dotyčnú herečku pričom ako diváci sledujeme pomaly jazdiacu kameru skrz hotelovú chodbu, alebo samotný Harvey, ktorý ak je v zábere, tak vždy chrbtom.

Téma výborná, aj mrazivé intro, ale keď to zoberiem ako celok, tak sa jedná o nezvládnuté prevedenie predlohy na plátno. Film sa vôbec nevenuje postavám, ich charakterom, žiadnemu predstaveniu. Rovno šupne oboch hrdinov do jamy, potom nasleduje dlhý útek, ktorý je najnudnejší a venuje sa mu najviac priestoru. Dielu chýba dramatický prvok. To čo si zlízne deviaty barak od Nemcov, keď ich konfrontujú s nesediacimi počtami, je síce kruté, ale je to vedľajšia línia. Vyvážiť slabý dojem mohla časť kedy už dvojica "vonku" odkrýva zverstvá, ktoré sa dejú v koncentračných táboroch. Avšak venuje sa jej zúfalo málo času a podstata je vysvetlená v závere len cez titulky. Bebjak je profík, je to umelec, vidno to na zopár vypiplaných záberoch, ale to nestačí.

Dielo je roztiahnuté príliš v čase (30 rokov) a chce toho veľa vyrozprávať, no tých skokov je predsa len dosť. Prispôsobiť tomu aj fyzický vzhľad postáv by v roku 2018 nemal byť problém, no je tomu tak. Problém snímky tkvie v tom, že tajomstvo budúcnosti nám predstaví v prvej polhodine a my vieme s čím a s kým sa hrdina v staršom veku stretne. Sledovať 2 a pol hodiny, ako si všetkým prepláva, nie je potom natoľko zaujímavé, hoci je plavba životom obalená aj do výtvarného umenia. Plusom je, že hrdina nie je žiadny ultratalent a ohľadom svojho ukotvenia sa viackrát hľadá i po emigrácii z NDR. Film zdobia pekné ženy a keď je sex na plátne, tak aj nahota, skrátka žiaden sex v šatách. Páči sa mi, že snímka nie je v závere doslovná, samotné "odhalenie", a čo s tým ďalej, je implicitne podané a ponechané na divákovej fantázii.

Úmorná akože gangsterka o poľskom podvodníkovi, ktorý nelegálne zarábal v NDR a vedel sa prispôsobiť dobe. Divák na veľkom priestore sleduje hrdinu, ktorý je obklopený všakovakými postavičkami, manželkami, detičkami a milenkami. Žiadna z týchto vedľajších postáv nie je poriadne vykreslená až na Černovlásku. To je vzhľadom k stopáži amatérske. Presexované, ako inak v šatách, v poslednej tretine prekoksované, no a záver taká klasika. Plné vaty, otrasných karaoké - Big in Japan je jeden hnus v takomto podaní a to vo filme odznie rovno dvakrát, a konvenčnej réžie.