Biopler

Kto že to lezie Tarantinovi do kapusty? Má to všetky jeho trademarky, akurát oproti Quentinovi navyše pobaví humorom vytváraným aj na podklade rozprávky Mašinka Tomáš, na základe ktorej jeden z hrdinov odhaľuje charaktery svojich súperov. Je to skrátka prďácke, ale popri kvalitných výkonoch hercov, ktorí sa zdravo neberú vážne, to náramne baví. Tiež sa občas kecálkuje ako u QT, ale snímke sa nedá uprieť, že vie zaujať a svižne odsýpa cca dve tretiny stopáže, aby to v tej poslednej až nechutne naťahovala a nepriniesla nič čo by dodalo videnému predtým istý presah. Bohužiaľ v závere, pri digitálnej deštrukcii vlaku a prepálenosti toho čo dokáže človek, spadneme o 2 levely nižšie kdesi k M:I. I preto za solídne 3*, ktoré v pohode garantuje skvele obsadený Pitt a prekvapko v podaní výkonu Taylor-Johnsona.

Generačný film, ktorého forma nakrúcania a vyprávania je na ňom najcennejšia. Svižne odsýpa, pobaví ako sa stále predháňa byť čo najvernejší vo všetkom čo zobrazuje. Len v závere to už s tým ohníkom pôsobí prepálene + následná akceptácia úplného outsidera všetkými spolužiakmi v škole.

Spracovanie príbehu je smutne naivné, je to priam urážka diváka vzhľadom na tému snímky. Toto sa fakt nepodarilo a veľmi sa čudujem, že na účasť v diele kývol Caviezel.

Zážitok zo snímky mám vcelku dobrý, i napriek tomu, že som akosi skoro vytušil kto je páchateľ vraždy, resp. kto ním chcel byť, avšak bol páchateľom, ako sa postupne ukáže, inej vraždy. Vzhľadom na jeho sexuálnu orientáciu v reálnom živote hodnotím jeho casting ako skvelú voľbu tvorcov. Film má veľmi dobré tempo a taktiež dialógy, ktoré držia diváka v napätí aj po zaujímavom a prekvapivom zvrate v strede stopáže. Po odhalení a záverečnom rozuzlení sa však do popredia dostane problém ako sa určité postavy postavili k smrti istej konkrétnej postavy, resp. ako nám to cynicky bolo predostreté. Dáva to istú pachuť z nedotiahnutia motivácií v konaní postáv.

Samotný Jonáš Maxim je sympaťák, ale dokument ako taký nevie čím má byť. Má byť ukážkou kláštorného života? Má byť svedectvom Jonáša Maxima o jeho ceste stať sa kňazom? Má reflektovať udalosti vojny na Ukrajine? Je to z každého rožka troška a mne je ľúto, že svedectvo je plné klišé, vyjadrovania sa s používaním slov "trochu", "možno". Takýto obsah ma nikdy nenadchne.

Už námet filmu je taký všelijaký, ale povedzme, že v zásade je to domino efekt s odhaľovaním mileneckej aféry navonok bezchybného zazobaného muža. Avšak prevedenie je otrasné, roztekané a je to velikánska nuda, ktorú nevedia zachrániť ani veľké hollywoodské mená. Problém je, že sa príšerne prehráva (Griffith ťažko vládne), snímke chýba nápad, mnohokrát sa prešľapuje na mieste a korunu tomu dáva priblblý záver s výstupom sudcu, ktorý dáva vlastne najavo, že každého zúčastneného pozná a morálne poučí všetkých o dôstojnosti, ktorú nám vštepovali už naše babičky. Úbohé a úmorné!

Typický francúzsky blábol, ktorý ma uspával a unudil k smrti. Sledovať 12 prekážok, ak sa to tak dá nazvať, ktoré sú ozaj len dobre zanimované, nič viac, je málo ak tomu všetkému chýba vtip a núkajúci sa humor je prízemný či ťažiaci len z prepáleného násilia.

Úmorná road-movie, v ktorej je občas aj nejaký humor, ale nie takej kvality, aby ste prešli do smiechu, skôr len do úsmevu. Páči sa mi nápad ako sa už mŕtva matka prihovára synovi, čiže istá buzerácia z jej strany, ako sa postupne dozvedáme o vzťahu matky a syna, pokračuje aj po smrti. Celkovo to oživuje slabšie pasáže filmu. Avšak absurdita v závere so zapáleným autom, či potom samotná väznica ako trest za usmrtenie matky, ma spolu s poznaním, že takýto trip sa dá zvládnuť s rozpadajúcim sa autom, ktoré by už niekoľko rokov nemalo prejsť STK, len utvrdila, že film bol jeden úlet, síce krásne zasadený do exteriérov Islandu, ale to je len plus k celkovo 2*.

Výborná, minimalistická réžia, no hlavne precízna, si získa diváka už hneď v úvode kedy sa to pre hlavného hrdinu nečakane zvrtne. Snímanie z pohľadu hrdinu podmazané hudbou kapely The Smiths a zvlášť legendárnym riffom skladby How Soon Is Now? vs sledovanie zvyšku sveta so všetkými ruchmi je pôsobivo vymyslené a chirurgicky presne zostrihané. Na týchto záberoch či sekvencii som si zgustol. Taktiež na protagonistovom raketovom konaní keď ide do tuhého. Fassy je perfektná voľba, je to herec, ktorého máte radosť sledovať a ťahá celý film aj keď skrz voice-over si otravne viackrát opakuje ako nezmäknúť, byť v strehu, držať sa plánu, neimprovizovať a pod. Zároveň skrz jeho bravúrne herectvo a Fincherove zručnosti sa podarilo tvorcom získať si diváka na stranu vraha, dá sa povedať, že chceme vidieť za oponu ako svoje kúsky realizuje. To všetko v komornom hábe, dôkladne pripravenom pre potreby diela. Režisér neváha odľahčiť napäté scény, napr. vo výťahu keď sa okoloidúci spýta či Killer nepotrebuje pomôcť s tou mŕtvolou, skrátka brutálne číry čierny humor. Humorista Zdeněk Izer sa dostal do filmu skrz prerozprávaný vtip o Nemcovi a medveďovi (citujem záver vtipu Izera - "Poslyš, že ty sem nejezdíš střílet?" odvetí medveď Nemcovi, ktorý ho nie a nie trafiť). To keď som počul, tak mi to vyčarovalo spomienky na starý kameňák. Toto dielo má potenciál zrieť s každým ďalším pozretím. Aj preto mu dávam predsa len plné hodnotenie.

Film je mementom čo to za človeka bol Cullen, ale ešte väčšie rozčarovanie je z konania vedenia nemocníc, ktoré si nad tým všetkým ako Pilát umyli ruky a zbavili sa spoluzodpovednosti. Je to zvláštny film, ktorý si osobitným herectvom skrz mimiku či každé gesto užíva Redmayne. Bol dokonalá voľba a spolu s Chastain sa priam fyzickým vzhľadom prekrývajú. Verím, že to bol tvorcov zámer, pritom zahrali kontrastné roly v rovnakých rolách zdravotného personálu. Navonok vystupovali rovnako, vyzerali rovnako, no vo vnútri disponovali odlišnými motiváciami. Ich výkony u mňa prekrývajú slabší dojem z príbehu, ktorému občas chýba spád či gradácia.