Biopler

Zosia je postava, ktorá sa ako červená niť tiahne celým dielom, aby sme skrze ňu vnímali, že sa nedá uveriť čoho je vlastne svedkom. Len tak sa dá pochopiť význam filmu, ktorý je technicky spracovaný veľmi dobre i hodnoverne, s príbehom to značne škrípe. Ako som už uvádzal pri neskoršom režisérovom diele Kler, platí to aj pri tejto snímke a teda, že sa tvorca opäť snaží poňať filmom veľa, no vyjadrí málo. Za 150 minút sa snaží prerozprávať šesť rokov vojny. Film preplnený množstvom minipríbehov, slabo prepojených, kazí celkové vyznenie, lebo nevytvára zrozumiteľný i uveriteľný celok. Mizerný strih tomu celému „pomáha“. V snímke sa prepletú komunisti, nacisti a nakoniec Banderovci, ktorí nie sú ani poriadne predstavení. Následnosť či konzistentnosť scén je chabá. Človek ako-tak verí hrôzam, ktorým čelí Zosia, no zvyšok ansámblu je iba obyčajný komparz, ktorý každú chvíľu nejaká ďalšia postava skosí. Emócie nestíhajú doznieť, napr. Zosia v sebaobrane zabije chlapa, ktorý ju chcel znásilniť a nič to s ňou nerobí. Ide sa ďalej, lebo film ešte toľko toho musí ukázať... a teda forma vyprávania je neprehľadná, len sa melie a řezničí do zbláznenia. Jej záverečné stretnutie so sestrou, ktorá od úvodnej svadby zmizne na dve hodiny je fór, ktorý sa nedá zožrať. Zosia akože pešky dorazí tam kde býva, to je fakt úlet! Smarzowski je v tomto fakt diletant. Divákovi, ktorý nepozná problematiku a historický podtext, tento film povie žalostné nič. Ja som si niečo pred pozretím naštudoval, no aj tak na mňa snímka pôsobí zmätočne. Zúfalo chýba aspoň titulok k opísaniu situácie, popr. roku, rozvedenie príčiny. Divák nevie čo chce rejža odvyprávať a hlavne cez koho, Zosia sama nestačí. Po jednej skúsenosti so Smarzowského filmom by som poznamenal, že opäť raz si schuti skritizoval niečo náboženské, tentoraz možno aj právom (fanatický nacionalizmus poháňaný duchovenstvom počas kázní v kostoloch), ako niečo fanatické, no tým, že poukázal iba nato, sa vyfarbil, že mu Cirkev leží v žalúdku a neváhal si aj takto do nej kopnúť. Naturalizmus scén je presný, v tomto sú využité filmové prostriedky veľmi dobre. Wolyňský masaker je téma, ktorá skrýva veľký potenciál a snáď si ju ešte niekto zoberie na paškál v budúcnosti.

Celé dielo sa tvári cool, pohladí zrak i sluch (Moby), no mozog môže zostať v standby režime. Postupne sa začnete pýtať, že ako toto celé dobrodružstvo má skončiť. A finále je jedna srákota, ktorá by to zrazila do podpriemeru, ale nie... to by za réžiou, kamerou či strihom nemohol byť podpísaný Danny Boyle. Ten aj hovadinu vie natočiť tak pútavo ako snáď nik iný. A k tomu omamne, kde sa skvele vytesní realita...

To už bol nápad vytiahnuť do popredia starú rachetľu Tobias. Chlapi, ktorí sa o ňu obtrú, umierajú ako pri zakliatej panne. A ešte sa volá Bábika, no moje nervy. Nemám rád keď sa tvorca pokúša natáčať v tme a nejde mu to, to mohol rovno filmovú surovinu zapáliť keď sa pálila baráckovica. Podľa toho čo viem, sa navyše na juhu Slovenska moc baráckovica nepije... taktiež oblečenie postáv, kokos, to vyzeralo miestami ako tesne po vojne a pochopil som, že sledujeme príbeh zo súčasnosti. Postavy o seba len tak jednoducho zakopnú a nikoho nezaujíma minulosť. Bábika dovezie starú tatrovku, nikomu zo synov sa nezmieni, že chrápala s ich otcom. A zrazu ju medzi seba berú akoby bola ich známa, ona v pohode opúšťa svoj doterajší život, bez vysvetlenia. Dvaja bratia raz hovoria po maďarsky, potom prepnú do slovenčiny, potom zase... kurnik, veď tak nikto reálne nerozpráva... a že vraj magický realizmus, no určite. Dvakrát nie sú zhovorčiví a tak aj pri nich je ťažká orientácia z akého podhubia minulosti ich črty vlastne plynú či z čoho majú asi depresie. All in all je to len ďalší z príbehov, ktorých je mnoho a v lepšom prevedení.

Ben Affleck nie je herec, z ktorého by som sa posral, ale rozhodne ho nepovažujem za drevo, nakoľko dokáže v pohode utiahnuť aj takýto nenápadný film. Skvele sa hodil do role týpka, ktorého zamestnanie maskuje niečo nekalé, zároveň ho autizmus privileguje do pozície génia, ktorý za krátky čas dokáže nájsť problém vo veľkej firme a privodiť si tým problém. Úplne som žral režisérsky ťah ako nám ukázal keď sa týpek dostával do aury za pomoci šialenej hudby a blikačiek... do toho kamenný face sústredený na cieľ... no úplný top. Toto si rejža môže patentovať, resp. je to ukážka ako nám film ako médium dokáže sprostredkovať niečo čo sa slovami opísať nedá. Ináč sa však jedná o dielo s mnohými dejovými linkami, ktoré sú všetky nedotiahnuté. A problém je slabá uveriteľnosť - či už to bratské stretnutie po rokoch, ktoré má dobrú fúgu 25 rokov chýbajúceho príbehu, alebo ako neomylne či s prehľadom náš génius zdoláva prekážky. Dejová linka ohľadom vyšetrovania je akoby navyše, je v príbehu jedine kvôli odhaleniu súvislostí, no ťažko sa mi verí prierez naprieč rokmi, ktorý podáva policajt v podaní Simmonsa. To mu to tak dlho trvalo kým sa géniovi Chrisovi dostal na kobylku? Hádže to chabé svetlo na prácu polície. Skôr mi to celé príde scenáristicky a príbehovo nedotiahnuté, akoby sa tvorcovia chceli pochváliť niečím originálnym, no rozpadlo sa im to pri realizácii pod rukami.

Prenádherný film. Hlavne prvá časť je excelentná, v ktorej je Barryho život ako sínusoida a každá vojenská i životná skúsenosť ho posúva inam. Veľmi baví sledovať ako sa už v začiatku sebavedomý charakter ďalej a ďalej posúva, ako ho nezlomí aj chvíľkový nezdar, ba naopak, ako sa z prekérnych situácií dokáže svojou prefíkanosťou dostať. Druhé dejstvo už nie je dobrodružné, je zasadené okolo rodinného krbu kde na Barryho číha jeho nevlastný syn a viem si predstaviť, že sa z toho mohla vykľuť silnejšia dráma ako len to, že mladík po jednom strete opustí radšej sídlo. Toto, čo mi kapánek chýba, je zase vrchovate nahradené líniou príbehu okolo jeho vlastného syna, ktorá je preň tragédiou. Holt, karma je zdarma, dalo by sa povedať. Barry žne v živote to čo zasial. To by malo byť posolstvo filmu, ktorého forma povýšila žáner "historický film" na absolútny majestát. Každá scéna akoby vyliezla z plátna najväčších svetových maliarov, vypiplané scény do najmenších detailov, krásne prírodné farby, bez náznaku gýču... a dychberúce scény pri sviečkach. Poctivá práca, ktorú cieľovka ako ja, dokáže vysoko oceniť.

Intímna štúdia devy, ktorá sa natoľko uzavrie do seba, až je to neznesiteľné. Prečo až tak? Je to zámer režisérky, že to na dostatočne veľkej ploche neobjasní? Fakt sa natíska divácka otázka - máme si len domýšľať čo sa odohráva v jej hlave a neobjasní nám to ani pobyt na psychiatrii? Motív učiteľa k nekalému skutku je nejasný... to mu len preplo? Načo potom chodí na diskotéky? Potrebuje tak šialene riskovať? Toto sú faily ináč veľmi dobrého filmového debutu Nvotovej, v ktorom je cez vulgárne prejavy vyjadrená prázdnota dnešných tínedžrov, ktorí občas končia až na psychiatrii, no druhým dychom treba dodať, že sa tým aj nepriamo poukazuje na slabinu scenára, keď ho až tak hutne treba vyplniť nadávkami. V snímke žiari Dominika v jej one-woman-show, zdatne sekunduje nadržaná kamoška Rakovská či matka v podaní Šiškovej.

Hugha mám rád, ale nemôže mi vo filme ukázať tak zúfalo ploché herectvo. Vie sa znemožniť, ale už keď to opakuje po 100x a tak zúfalo sa o to snaží, už je mi zaňho samého trápne. A pri telefonáte so synom po roku čo sa nevideli/nepočuli stále ten istý blbečkovský formát... to nie, on fakt nevie zahrať vážnu polohu? Slabo napísaná postava mu toho tiež veľa neponúka, aj keď isté gagy, najmä o Jane Austen, potešia. Tvorcovia Hugha ošatili tak, že už je z neho dedko a románik so študentkou je skôr na zdvihnuté obočie akoby som tomu mal veriť... no možno dnešné tínedžerky letia na dedkov a mne niečo ušlo. Aby to nebolo len pri oblečení... o nič lepšie nepôsobí románik so študentkou tretieho veku, skrátka vôbec to neiskrí, pán učiteľ Hugh sa do ničoho nemá a aj táto dejová linka končí tak nijako, pán učiteľ síce zostáva v malomeste, no či niečo podnikne je otázne. Len vďaka tomu, že film sa snaží byť komédiou, sa dá prijať fakt, že do role muža pod papučou tvorcovia obsadili "blázna" Simmonsa, ktorý v tom istom roku zahral naopak despotu vo Whiplash. Jeho rozcítenie sa po 30 sekundách, keď začne kecať o svojej rodinke, nie je ani vtipné, ani milé. Aj jeho pričinením a vykreslením mužov ako padaviek možno toto dielo považovať za feministicky koncentrované.

Celý film divák čaká na niečo, náznaky vyskakujú, no nakoniec na mňa dielo dýcha dojmom, že je z mnohých strán nedotiahnuté. Alebo mám fantazírovať nad mnohými nenávratnými rozhodnutiami matky a manželky, ktorá si nimi nalinkovala život a teraz v klídku, kdesi v gréckom zapadákove, na ne spomína skrz to, že vidí niekoho podobného? Fajn, ale sú to len spomienky a príbeh je kde? Ak za hlavnú líniu mám považovať tú okolo stratenej bábiky a nachádzať v nej paralelu na starostlivosť v materstve skrz pretvorenie špinavej bábiky na čistú, nechápem prečo sa Leda na konci snímky priznala že ju ukradla keď tomu tak nebolo. Hlavnej predstaviteľke v podaní Olivii Colman tipujú protagonisti, že nemá ani 40... a robia to viacerí... pane môj, kde majú oči? Lichôtky jedna vec, no pravda vec iná. Colman však hrá s noblesou, ľahkosťou a veľmi dobre hrá aj jej mladšia verzia v podaní Buckley. Len skrz dobré herectvo sa dá preplávať týmto filmom, ktorý má mnohokrát nezáživné scény a pre vývoj nepodstatné.

Krásny film ako detstvo samo. Kto nezažil dedinu v skromných pomeroch, dielo plne nedocení. Uher je majster v jej obrazoch, zvykoch... tentokrát detskými očami kedy huncúti robia vilomeniny, snijú sny či špehujú nahotu dievčat. Páči sa mi ako filmovým jazykom skrz akoby flashforwardy a strihy režisér projektuje predstavy mladíka. Film je bohatý na množstvo epizód, ktoré vyčaria mnohokrát úsmev z podarených hlášok, no vedia i zamraziť. Babka nepustí zlatý toliar po mužovi, aby sa zaplatilo doktorovi nech lieči choré decko ("A truhlu mi za čo kúpiš? Alebo ma chceš pochovať len tak v plachte ako žobráčku?"). Babka radšej uvarí bosorácky nápoj či polievku, no hlavne že to posvätí vzývaním Boha i Krista. Jáj, tieto dedinské čáry-máry mixované s vierou... zbohom, zdravý rozum. Babka však ďalej každou druhou hláškou zabáva - "Jáj, akých Vianoc sa to len dožijeme? Šípky nemáme." Pán kaplán neváha odvetiť fašistom na ich slávnosť: "Pas ovečky moje, povedal Pán. Každý máme svoje ovečky i svojich baranov." Za všetkých ešte podarená postava, že Amerikánka v podaní Hany Grissovej... a jej podarený muž, Ľudo Reiter aj s jeho štýlovým chraplákom: "Bodaj by krava zdochla aj s gazdinou... Podpálim, všetko podpálim!" :) kokos, takáto dvojička nechýba veru na žiadnej dedine. Tvorcovia bavia bizarnými scénami ako šmykľavý vŕšok na cintoríne počas pohrebu ("Pane Bože, prečo nás tak tresceš?") či keď na pozadí vojny nám ukazujú ako si ľudia uťahovali z udalostí natoľko, že mäsiar neváhal vo výklade vedľa busty nejakého nacistického pohlavára vyložiť aj prasaciu hlavu, ako bustu :)

Kostra príbehu dosť podobná neskoršiemu a slávnejšiemu North by Northwest, no boľačkou je hlavný hrdina v podaní McCreaa, ktorý nemá charizmu a švih, aby strhol divákovu pozornosť. Sledujeme trochu rozťahaný sled udalostí, avšak s množstvom pamätných scén - atentát v poli čiernych dáždnikov, ukrývačka v mlyne či záverečná šialená scéna v lietadle. V diele je citeľný vyšší rozpočet, Hitch skrátka opustil Britániu, a je to poznať. Trochu ma prekvapuje, že som miestami cítil až amícky patriotizmus. Linka okolo pána dôležitého ide nakoniec kdesi úplne do stratena, tak aspoň tú milostnú kostrbato dostaneme ukončenú. Opäť špionážne naivné, slabé 3*.