Biopler

Príjemný film s uveriteľným Sheenom, ktorý vás presvedčí už v úvode keď ide obzrieť telo syna v márnici. Potom sa šokujúco vyberie na cestu, ktorá ho očistí. Je to vydarená reklama na Camino, kto zažil, vie potvrdiť. Idete aj sám, idete s parťákom, opäť sám, a potom opäť s parťákom či dokonca s partiou. Na takejto ceste sa chtiac-nechtiac odhalíte, otvoríte a bolo príjemné pozorovať meniace sa charaktery i boľačky, s ktorými vykročili protagonisti na cestu. Vcelku pohodovo a presne režírovaný film, v ktorom však sčasti cítiť turizmus a nie až tak chuť putovať. Ale to je možno vec feelingu. Podobne záver, pre mňa to malo končiť v Compostele, nie pri mori kde to zaváňa gýčom.

Sorry, ale tento film ma nedostal tam kde asi chcel. Ľutujem každého kto sa nechal uniesť záverečným plačom malého dievčaťa, a počas celej stopáže nenavnímal, že je obeťou svojej matky, ktorá má celý život na háku. Žije z ruky do úst a tak je jej dobre. Snímanie všednosti životov postáv, ktoré sú nesympatické, nevie zaujať a skôr si snímka razí dokumentárny štýl, ba priam "projektový" ako má v názve. Najzaujímavejšou postavou je správca, ktorý akoby drží ochrannú ruku nad každou skrachovanou existenciou a dáva jej vždy novú šancu, hoc nepodlieha jej naivite a vychcanstvu. Dafoe si strihol veľmi presvedčivú postavu v jeho kariére a pomáha vylepšiť imidž snímke aspoň na 2*.

Pre koho sa takýto film točil? Veď to je obyčajné divadlo a navyše s historickými monológmi či dialógmi, ktoré dnes už divákovi nemajú absolútne čo povedať. Zaujmú herci, aj ozvláštnenie v zobrazení čierneho Macbetha v podaní Washingtona, taktiež aj forma, návrat ku formátu 4:3. Príbeh je však vyrozprávaný prirýchlo a veru som si poriadne neužil charakterové či mentálne premeny protagonistov.

Bielikov režijný štýl už proste nemá čo ponúknuť. Ten chlap sa zasekol v čase a hoc aj točil film z rokov meruôsmych, tak dielo si ma ničím nezískalo. Keď sa k tomu pridá nemastný-neslaný príbeh, kde nie je jasné kto je na akej strane, tak zaujmú herci, lebo tí sú špička a bolo skvelé vidieť Müllera v role sluhu, resp. mladého Haverla či Adamoviča. Ozaj, už len z nostalgie a ako-tak dobrej technickej stránky za 2*.

To ako fakt takýto film? Prekvapením je, že sa na ňom podieľajú Caine s Duvallom, a ešte aj s Osmentom, ktorý hrá katastrofálne. Ale o výkony tu neide. Tak hlúpy príbeh, okorenený nevhodnými strihmi na tureckú telenovelu, cez ktorú je nám podsúvaný príbeh dedka keď bol ešte mladíkom... no rozum ostáva stáť. Táto snímka chcela zdieľať morálne dobrá, ale skrz ťažkotonážne klišé v scenári typu "ich láska prežije všetko" či "bola to láska aká je len raz za život, láska na prvý pohľad" sa to akosi celé nepodarilo. A tie pokecy dedka Duvalla s mládežou, kde im akože odovzdáva múdrosti... to akože fakt? Nechápem akej cieľovke malo byť dielo adresované.

Akoby som zhliadol film z 50. rokov, náznak sú už úvodné titulky a potom chabý príbeh a otrasná hudba v podaní burácajúceho folklóru. S ťažkosťami som to dopozeral a nebyť chlapov ako Valach či Kukura, úplne by som zadriemal.

Tento film veľmi umne pracuje s tézou, že nie je všetko tak jasné ako sa zdá na prvý pohľad. Má určité množstvo zvratov, nie takých, z ktorých divák padá na zadok, ale v tom je jeho sila, lebo tie zvraty nie sú úplne dopovedané a tak vyzýva diváka, aby si príbeh domyslel. Po druhej projekcii však nachádzam hlavne nepresvedčivé motivácie či chovanie postáv. Maxim, v podaní vhodne zvoleného Oliviera, je postavou, ktorá je nám viac a viac odhaľovaná a vzhľadom k tomu sa ťažko chápe jeho predošlé správanie, jeho precitnutia keď sa spomína jeho zosnulá Rebecca. Istá naivita v herectve krásnej Fontaine je úsmevná a v prvých 30 minútach je to dokonca skrz scenár aj hlúpučké, najmä ako sa ľahko dá zbaliť a na všetko poslušne odpovedá ako vycvičený psík. Pre mňa je nepresvedčivé aj herectvo v podaní Sandersa, ktorý hrá Favella, milenca zosnulej. Je to skôr žoviálny výstup, bez precítenia, skôr pre rozptýlenie, no all in all charakter s čudnou motiváciou. Najviac žiari, ako to býva, záporná postava, v podaní Judith Anderson, minimalisticky presná, stelesňujúca akoby démona, ktorý nedá spať v Manderley. Jej postava je spätá so sídlom, priam zrastená, a toto stelesnenie je úchvatne zachytené v snímke. Je to nevídaná rozprávka, sčasti naivná, občas v kŕči, no štýlovo i technicky perfektne nakrútená v gotike.

Príbeh jednoduchý, v ktorom NewYorčan zamieňa mesto za vidiek a rozplýva sa nad kačkami v rybníku a rannou hmlou... no veď OK. Postupom času, keď stretáva svojské figúrky dediny, prichádza na to, že v bývaní na vidieku si vystavil on sám obmedzenie koho bude vídavať najbližšie roky. To všetko so štipkou humoru, ktorá občas rozosmeje, no celkovo nenadchne. Záver tvorcovia uchopili tak, že nás chceli morálne poučiť... no, no, správajte sa k sebe milo, aj keď si musíte nasadiť masky. Ťažké to bolo ukončiť a ak je to tak nasilu, tak to kazí dojem a zaradzuje tento kúsok medzi tie, na ktoré sa rýchlo zabúda.

Vskutku nepresvedčivý noir, známy ozaj len vďaka Rite Hayworth. Príbeh ničím špeci nevyniká, navyše nedá sa mu moc veriť. Zápletka, ktorá zaváňa niečím zaujímavým, je len naznačená a ozaj slúži len ako vedľajší prvok. Stále som vyčkával, že vo filme nastane zlom, ktorý ho nakopne, no nestalo sa. Rita to drží, ale mne to ani na priemer nevychádza, hoc jej tanečky a hudobné čísla stoja za to. V globále mi uniká zmysel snímky.

Promenádujeme sa po cudzej planéte bez kyslíkovej masky či skafandra, meníme pedantne naplánovanú misiu smerujúcu ku kolonizácii len aby sme sa rozveselili a robíme x ďalších stupídnych krokov, ktoré nerobila posádka 10 rokov pred nami... Ridley, už ti fakt šibe? Potrebuješ v počte dielov predbehnúť Halloween? Potrebuješ si v príbehu účelovo ohýbať hocičo, hoc to pôsobí absolútne nevierohodne? Tento tvorca celú sebranku, vraj vedcov, vykresľuje ako totálnych amatérov a nie ako profesionálov. Doplniť treba len to, že sa ešte komicky pošmyknú keď chcú zneškodniť vo vlastnej lodi votrelca... kokos, veď si dávam pozor, no nie? Ide mi o krk, či nie? Casting all in all poskladaný z neznámych mien, asi majú ilustrovať kolektívneho hrdinu, ináč si to neviem vysvetliť. Kostra príbehu je už ohlodaná a keď ju používa tvorca toľkokrát, tak sa zunuje. Za zmienku stojí roztiahnutie línie ohľadom androida Davida z predošlého dielu a doplnenia toho čo som si myslel z nedopovedaného Prometheusa.