Biopler

Rita Hayworth si každú scénu, v ktorej vystupuje, berie nekompromisne pre seba. Je neuveriteľne príťažlivá a len to môže byť závažím, ktoré preváži v rozhodnutí, že Michael v podaní Wellesa nakoniec zostane na lodi keď tam privezie starého Bannistera. Postupne podľahne jej šarmu a snaží sa ju vymaniť z hnilého prostredia, v ktorom sa pohybuje. No keď ona povie NIE, viete, že tu niečo smrdí. Zošnúrovaná spleť vzťahov sa dá pri druhom zhliadnutí rozlúsknuť a viac a viac vychutnať. Nad motiváciami postáv sa dá uvažovať a i okamžite spochybňovať... nesedí mi pozývanie Michaela na loď práve starým Bannisterom, aký dôvod mal k tomu práve on? Pri ďalšom zhliadnutí však odhaľujem aj kopec nedotiahnutých vecí - Michael sa po bitke s Broomom odprace kdesi do schátralého domu kde tancuje s Elsou aj keď žiadna hudba nehrá. Následná scéna s políciou ide absolútne do stratena. Ďalšie teátro je keď dorazia do San Francisca a Bannister mu odkazuje, že ho zoberú autom. Keď dokončí vykecávačku s Grisbym, tak ide k autu, no tam mu už len šofér odovzdá kufor. Korunu celému dá šaškáreň zo súdnej siene v podobe krížového výsluchu samého seba v podaní Bannistera. Ďalší z filmov vo Wellesovej kinematografii, pri ktorom štúdio bohužiaľ zasiahlo a strihalo a celé dielo trpí nekonzistentnosťou. Je krásne natočené, parádne skrz siahodlhú zoomovačku bez strihu pred súdom či skrz výber zrkadlovej siene ako lokácie pre finálne zúčtovanie, ale do priemeru ho aj tak posiela scenár, miestami dosť tuctový, naivný, ktorý vzťah Michaela a Elsy drží v kŕči.

Feel-good movie s príjemnou a sympatickou Emilie Jones a faktom, že jej hluchých rodičov hrajú ozaj hluchí herci. V podstate by sa dalo zhrnúť, že sa jedná o film do škatuľky "americký sen". Dievča zo skromných pomerov sa dostane na top školu kde bude cibriť spev, ktorý ľúbi odjakživa. Dielo sa mi však páči vďaka tomu ako vykresľuje súdržnosť, no i ťažkosti rodinného života. Dielu však chýba vymanenie sa zo šablóny, lebo ak sa aj črtá, že sa protagonistke bude hatiť cesta, napr. skrz meškanie na tréning či fail jej duet partnera, nakoniec sa to vyžehlí časom a snímka pokračuje ďalej. Citeľne chýba dramatický náboj. Potešiteľným iste nie je, že sa napr. nevyvinie línia príbehu jej randenia s Milesom, ktoré je navyše najviac nepresvedčivé. V globále filmík nenadchne, ale vylepší náladu.

Lynch nám na začiatku odovzdá šlabikár na čítanie toho ako k nám neverbálne istá postava komunikuje. To je vskutku výborná vec. Čo sa týka posledných dní Laury Palmer, je to zaujímavo podané, no až moc sa pritvrdilo do mysteriózna a občas do horroru dokonca. Znepokojivý podtón sa nesie celým dielom, hlavne cez predstaviteľku a jej prežívanie. Prekvapivo sa film málo venuje Cooperovi, namiesto toho sa Lynch vyžíva v scénach z klubu, ktoré by sa dali značne prestrihať. Veľa som nepochopil, no tak filmársky jedinečnú vec neposkytne hocikto, iba starý dobrý David.

Juraj Kukura, ako nadržaný mládenec a šofér čo si rád pri víne uhne, ešte keď jeho farba hlasu znela vznešenejšie, sa spolu s osvedčenými hereckými matadormi Mistríkom a Müllerom zhostil svojej roly znamenite. Je to malá dráma, ktorá je v začiatkoch budovaná tak, že si divák myslí, že Mistríkov Matej Halma bude mať niečo na rováši, no nakoniec sa flashbackovým vyprávaním ukáže všetko ináč. Solan dobre klame hercami, ktorí ťahajú tento nenápadný film aspoň do priemeru, kam ho aký taký ťahajú nepresvedčivé nočné scény pripomínajúce robotu Bahnu. Taktiež vyústenie s fórom, že protagonista vôbec nebol v Argentíne... podobne s tušením, kde chýbal akýsi záblesk či ukážka toho čo to za schopnosť či vlastnosť mal Metod Katrenčík.

Nedali si povedať a opäť sa tvorcovia vracajú k lyžiam... a k otrasným štúdiovým záberom už hneď v úvode... plusom je, že to aspoň trošku zapasovalo do vzťahu Bonda a bondgirl. Tá je priamo spoza železnej opony, no vôbec tak nepôsobí, akurát len jej šéfko. Agentka nevie strhnúť ani čo sa týka povolania, ktoré vykonáva a ťažko jej veriť, že jej všetky misie končili úspechom, ako sa nás snaží presvedčiť. Briti i Rusi spoja sily, aby sa postavili týpkovi Strombergovi, ktorého motivácia činov je na počudovanie. Pánko nám zahlási, že svet je skazený a že dve tretiny zemského priestoru je voda, tak že reku aj tú zbývajúcu tretinu skúsi premeniť na vodu, aby vytvoril akýsi nový svet. Slabý protivník a s jeho detinským snom je na smiech. Oveľa viac zaujme i pobaví jeho podržtaška, chlapík s príznačným menom Jaws... videl som už na vlastné oči otvárať fľašu piva zubami, ale rozhrýzť reťaz človekom, navyše celkom husto ukovanú, to sa dá vidieť len v bondovke. A ešte dohrýzť žraloka, ktorý zraneniam podľahne. Mamma Mia! Nevýznamné plus získava film tým, že túto postavu dejovo nevyriešil, spravil z nej nezničiteľnú či nesmrteľnú, ktorá odolá aj pádu lešenia či drsnému vyhadzovu z vlaku. Čo sa týka Bonda v podaní Moorea, ide to už pomaly z kopca a celkovo vôbec nevyčnieval medzi postavami, v ničom nezapracoval oproti minulému dielu a tak je to opäť raz slabá podívaná.

Plejáda postáv, ktorej množstvom sa nás tvorcovia snažia zmiasť pri odhalení vraha, až zabúdajú na to, že postave, ktorej sa nevenujú, bude nakoniec favorit a v cca druhej polovice stopáže to asi každému dôjde. Aj keď jeho motivácia je absolútne nevysvetlená... a to zastrašenie žien britvou do tváre jeho komplicom... to je len trademark ináč slabého filmu dvojice Lettrich&Tallo. Rajniak sa veľmi do role nehodí a Chudík s kalašnikovom v závere je celkom funny.

Jeden z filmov v bohatej Hitchovej filmografii, pri ktorom by ste sa s kľudným svedomím mohli pomýliť, že ho nenatočil práve on. Komédia, jemne screwball, avšak s veľmi sympatickým hereckým párom Montgomery & Lombard, ktorí sa skrátka k sebe perfektne hodia. Po 20 minútach je jasné kam príbeh bude smerovať a bohužiaľ pána Smitha jeho priateľkomanželka dlho naťahuje, ako gumu v trénkach, až po čase divák nechápe čo ešte pána Smitha k tej žene priťahuje. Zbytočné tlačenie na pílu, ktoré sa zase čudne poľudští v závere. Nejeden by si z toho zobral, že ženu treba spútať, aby skrotla :)

Povinné čítanie na literatúre sa podarilo veľmi dobre preniesť Bebjakovi na televízne obrazovky, no išiel výraznejšie do depresie. Verne sa drží všetkých línií príbehu, používa klasickú naráciu, takže, i napriek množstvu postáv a vzťahov, divákovi nič neujde. Ponúka nádherný vizuál, vypiplané exteriéry v horách a po tejto stránke to vyzerá skvele a hlavne dobovo. A dostávam sa k hercom, ktorí sú pýchou i pádom filmu. Tí hlavní akosi nepôsobia dobovo či vidiecky, chalupársky... skrátka v priestore, v ktorom sa dej odohráva. Ešte pri drevorubačskej línii príbehu ma to nerušilo, no linka Maruša a Jozef začne škrípať hlavne kvôli Hartlovi, ktorý sa do roly hodil asi hlavne preto, lebo veď tiež je obyčajný človek, no jeho chlapčenský vzhľad ho do roly viac nepredurčoval. Mak makal v lese i na lodi, i na vojne a all in all je to hrdina, ktorý všetkých prežije a ja som to v podaní mladého Hartla nezožral. Bohužiaľ, v mnohých scénach ho hravo prehrajú kolegovia. "Vrchol" je Maštalír, ktorý síce hrá macha a časom zatrpknutého vdovca, no nezbaví ma dojmu, že to hrá pózersky a že si to vlastne vychutnáva. Do roly sa poriadne neoprel a neprežil ju srdcom, skrátka zobrazil nám svojim herectvom namysleného muža akých je dnes kopec, a boli takí aj v minulosti, len neboli tak mestskí ako to kričí z Trnavčana/Bratislavčana Maštalíra. Vzorom z bratislavskej smotánky je Diana Mórová, jej obeta pre rolu, skvelé stvárnenie strhanej matky je hodné chvály. Úplne v úvode, pri pôrode, som ju vôbec nespoznal. Poteší Alex Bárta, ktorý minimalistickým herectvom so scarface exceluje a v každej scéne gumuje ostatných zúčastnených. No všetky známe herecké esá zatienila, pre mňa neznáma, Jana Kvantiková, ktorá mrzáčku, no hlavne čistú dušu, zahrala s veľkým prehľadom. Nenápadnej postave vdýchla krásu, jasnotu a vyšvihla ju v tomto filmovom spracovaní na absolútny top. Scéna kedy čaká manžela idúceho z väzenia s dieťaťom na rukách a prihovára sa mu pokorne, radostne... sánka dole, taktiež záver na smrteľnej posteli. Film má silné momenty kedy ukazuje ako dokáže byť osud, no i ľudia tvrdí k jednému človeku. Silná je línia príbehu s Marušou, ktorá mládenca z vojny nevyčká a mení sa z peknej na rapavú ženu, ktorá by chcela svoju prvú lásku získať späť a neváha pritom vyvolať intrigy. Rozprávač v úplnom závere hovorí: "Ešte nie je koniec, Jozef Mak. Lebo život je dlhý... Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta. Ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre." Boľačka snímky je, že nás o Makovej odolnosti pramálo presvedčila. Nevidieť jeho premenu či dozrievanie skrz utrpenie, nespravodlivosť či zradu. Dielo nie je nakoniec presvedčivým v tom čo autor predlohy vtlačil do knihy, že "Mak vydrží všetko na svete". Film má umeleckú hodnotu, pre mňa ako fajnšmekra, no k súčasnému divákovi, tobôž k mladému divákovi či študentovi, prehovára slabo, lebo sa potáca v neustálom trápení.

Nestarnúca klasika, v ktorej pozorujete úžasne oddaného profíka, podriadeného svojej misii, až ostáva rozum stáť. Z Edwarda Foxa sa v druhej polovici filmu stáva chladný týpek, ktorý má, napriek chybám, v talóne stále plán B, aby bol opäť o krok pred vyšetrovateľmi. Sledovanie akoby dvoch paralelných príbehov, ktoré sa navzájom prelínajú a skrz spojky vedia o sebe, je ukážkovým príkladom majstrovstva tvorcov, ktorí nepotrebujú okázalo ohúriť množstvom akcie, hi-tech vychytávok či počtom mŕtvol. Film by som ani nenazval napínavým, až na záver, skôr precíznou ukážkou pilovania detailov v práci, počas ktorej potrebujete myslieť dopredu a variovať možné scenáre. Podmanivý filmový kus, zrejúci ako víno.

Film, pri ktorom by ste nepovedali, že ho točil Ridley Scott. Hoci sa jedná o film z prostredia módy, tá je nakoniec len dekorom drámy, vôbec sa nevyhral ako býva uňho zvykom s vizuálom. V jednej vete by sa dalo zhrnúť, že sa jedná o extravagantný príbeh zahratý extravagantnými postavami, len celkové podanie je slabšie. Dielo sa snažia vymuštrovať herci ich majstrovstvom a nedá sa im nič vytknúť, či začnem minimalisticky presným a uhladeným Driverom, či živelnom Lady Gagou, ktorá ma definitívne presvedčila, že je skvelá herečka a zdatne sekunduje veteránom Pacinovi či Ironsovi. Ešte aj nechutne prehrávajúci Jared Leto sa mi páčil, lebo jednak som ho pod maskou vôbec nespoznal, druhak to prepálil do takého extrému a s takou chuťou, že som ho ešte lepšie nevidel hrať. A to ako si dvaja tragédi sadli aj s Pacinom, no chuťovka. Avšak dielo je neukotvené vo vyprávaní, veľakrát skratkovité a pálčivé témy, napr. ako naložiť s dedičstvom, ktoré právnicky nešikovne zanechal otec, sú nedotiahnuté, odfláknuté, lebo veď aj o niečom ďalšom zo života klanu treba porozprávať. Nečakané strihy a skoky v čase pôsobia bohužiaľ dojmom scenáristickej bezradnosti. Problémom teda je, že o čom celom to malo byť? Univerzálne je asi možné povedať, že film trpí údelom toho, že sa snaží zmapovať hustú históriu naprieč viacerými dekádami a tak je v ňom z každého rožka troška - vidíme zlé vzťahy medzi generáciami, korupciu a trest, nezdravé upnutie sa na šarlatánku či negatívne vplyvy slávy i bohatstva na budúci chod firmy či rodiny, na pretrhnutie rodinných väzieb, ktoré formovali predkovia. Nič však netvorí nosnú tému. Kvôli spomínaným hercom sa však dá dielom preplávať so záujmom o osud Gucciovcov a dozvedieť sa, popri množstve krásnych kostýmov a doplnkov, v ktorých je skrášlená Lady Gaga, že impérium odkúpil chlapík v teplákoch :)