veverysiak

Kombinácia Batmana a Ružového pantera je na prvý pohľad podivná, ale svojím spracovaním celkom zábavná, netreba čakať žiadne ohromujúce a prelomové umenie, len vydarenú oddychovku, kde všetko parádne ladí a do seba zapadá, ale keďže to je asi tak všetko, výrazná chuť po konzumácii dosť rýchlo vyprchá, takže 65%.

Pre drvivú väčšinu ľudí je nad ich možnosti pochopiť, čo ženie Arona a pár jemu podobných mimoňov k tomu, aby vystrájali takéto samovražedné kúsky, odtrepať sa Pánubohu za chrbát na menší výletík a nepovedať nikomu ani slovo o súradniciach svojej púte, na to treba skutočne parádnu dávku absencie pudu sebazáchovy, v krčme a v tom lepšom prípade na filmovom plátne títo maníci bezpochyby zožnú patričnú dávku ovácií, tie sú však rýchlo pominuteľné, predsa len obyčajní smrteľníci uznávajú úplne iné hodnoty, ničmenej, aj keď zostávajú v našich očiach ako značne vyšinutí solitéri, na ich príbehoch sa dá väčšinou pozoruhodne pobaviť, toto Boylovo spracovanie autentického zážitku jedného amíka má parádnu fazónu, postupné vykresľovanie štádií správania a myslenia hlavného nešťastníka je vierohodné a atraktívne, veľkou mierou tomu prispela kamera a hudba, takže 75%.

Nedokážem celkom pochopiť, čo takého skvelého je na dialógoch tohoto veľmi zvláštneho kúska, začiatok je taký katastrofálny, že som mal sto chutí to vypnúť, potom sa to dáko polepšilo, rozbehol sa nám aj dej, akurát že som to už stokrát videl, ono príbehy z takéhoto prostredia sú skoro všetky na jedno kopyto, ale sú aj také, ktoré majú náboj a skvelých protagonistov, v tomto prípade absentuje jedno aj druhé, takže 40%.

Agitka zelených aktivistov zakrytá pláštikom scifi, o horore snáď ani nehovorme, pár hýbajúcich sa pupencov na rukách a bruchách plus jedna groteskne odfaklená ruka neznesie v žiadnom prípade kritériá pre zaradenie do strašiaceho žánru, netreba hádam ani vymenovávať, na čo všetko sa toto spracovanie podobalo, ale to nie je jeho najväčšia chyba, za tú považujem nezáživné prevedenie, ktorému podľahli aj ukážkovo mdlí herci, takže 35%.

Pre priateľov akčných vojnových kúskov to musí byť vcelku pôsobivé pozeranie, je otázne, či obrnené jašterice z dákej kakalióntej galaxie sú pre nich tou pravou náhradou za fašúňov, talibancov, či iných pozemských živých terčov, to skĺbenie vojnového a mimozemského sa mi javilo ako veľmi podarené, už menej podarený je pre mňa štýl roztrasenej dokumentárnej kamery, ktorému raz neviem prísť za tie roky na chuť, a ktorý značne znížil môj umelecký zážitok, takže 65%.

Dlho som váhal, ale na štyri hviezdy som sa nakoniec neodhodlal, nevadila mi ani tak romantika podfarbená nadmieru zaujímavým scifi motívom, čo je dosť zvláštna a ťažká kombinácia na udržanie znesiteľnej miery kvality a pozerateľnosti, skôr to, že príbeh postupne strácal silu a napätie, aby vyvrcholil do presladeného záveru, po všetkých stránkach zvládnuté profesionálne, ale s neutrálnym výsledným pocitom, takže 70%.

Napriek priaznivo nakloneným okolnostiam sa tento kúsok nezapíše výraznejším písmom do kapitoly banková lúpež, nie je podmienkou, aby boli takéto filmy nabité akciou alebo geniálnymi ťahmi majstrov od fachu, lenže toto je až príliš pokľudné a statické a Robert s Edwardom to štandardnými výkonmi nemôžu patrične oživiť, dosť ma zarazil ochotnícky výkon prestarnutého Branda, starnúce hviezdy to majú ťažké, ale mali by vedieť odhadnúť bod zlomu, a keď to nevedia, netreba ich ľutovať, zarobili si dosť toliarov na to, aby podobné detaily s nadhľadom odignorovali, takže 60%.

Pamätám si na moje detské Gulliverove cesty, najprv knižné, ktoré som zhltol, potom filmové, z ktorých som bol úprimne uchvátený, a tak urputne dumám, čím tak asi ohúri tento kúsok dnešnú omladinu, pokiaľ tými pár hláškami z dnešných amerických reálií a osobou samotného srandistu Blacka, tak ma začína napínať k plaču, lebo tie hlášky sú absolútne vágne a antihumorné a Black si vybral opäť jeden zo svojich podpriemerných dní, nehovorím už o pointe Swiftovej predlohy, ktorá sa tu po jemnom náznaku utopila v bizarnom míšungu gýča, nenápaditosti a nudnosti, takže 30%.

Toto nie, ak má takto vyzerať budúcnosť filmu, tak sme už teraz pár centi od čokoládovej dierky, mám v trubke nejaké digi efekty, keď sú studené ako nezakrytý nos v januári a sterilné ako európsky parlament, pochopiteľne aj obsah sa musel podriadiť forme, čoho výsledkom je chabučký príbeh bez akejkoľvek snahy o dramatičnosť, tu som však zhovievavý, predsa len dokážem uznať, že v takomto kúsku ide v prvom rade a aj v tom poslednom o vizuál, no a jedine kvôli nemu a hudbe sa to oplatilo prvý a zároveň poslednýkrát pozrieť, takže 40%.

Jednoznačná hra na city pozostalých generácií, a je jedno, na ktorej strane barikády ich predkovia boli, nedajme sa však pomýliť dobovou atmosférou, ľudia nie sú beštie len v časoch vojny, tá len zvýrazňuje ich diabolské stránky, nevidíme to prvýkrát a nevidíme to radi, lebo jednak sa hanbíme za príslušnosť k človečenstvu, jednak viacmenej tušíme, že by sme v podobných situáciách robili rovnaké zverstvá, škoda, že tento film sa väčšinou obmedzuje na zobrazenie síce nadmieru emocionálnych, ale len povrchných výjavov zo života jednotlivých postáv, preto ich konanie je niekedy zahalené tajomstvom až nepochopiteľnosťou, napriek tomu takéto silné príbehy treba, aby sme sa nezabudli hanbiť, takže 75%.