stret

Musel som to vypnúť pri scénke krádeže v obchode, ktorá bola tak kreténska a trapná. Nie, to nebol humor. Prečo to tu má 70%? No iste bolo dačo úžasné ďalej a pseudo-humor sa zmenil na humor. O tom ale dosť pochybujem.

Zaujímavé. Moja obava, že si ma režisér pekne spracováva, aby zo mňa nakoniec vycedil emóciu odkráglovaním hlavnej postavy - sa našťastie nepotvrdila - bolo by to európsky trápne. Neodporúčam čítať niektoré komentáre k tomuto filmu, sú zriedené miestnym postsocialistickým antiamerikanizmom.

Tak tento film si každý musí rozobrať sám a nájde v ňom to, na čo je citlivá jeho optika. Nemá význam brať vážne akékoľvek hodnotenia, lebo každé hodnotenie je práve o optike hodnotiteľa. Za mňa, Scorsese ukorigoval svoju príslušnosť ku kresťanstvu, a zachoval si prinajmenšom čiastočnú objektivitu. Nie je to vulgárne ako "Posledné utrpenie Krista" ani bežný oslavný svatý film. Scorsese v tomto filme kladie závažné otázky pre kresťanstvo samé, stavia ho neraz do svetla naivity až pýchy (či už vedome alebo nevedome), a občas poskytuje, v diskusii s inkvizítorom, zaujímavé názorové pohľady. Scorsese na problém japonského poňatia budhizmu, ktorý je (budhizmus ako taký) v odmietaní násilia extrémnejší a jednoznačnejší ako kresťanstvo - odpovedá nenápadne a nedostatočne len odkazom na japonské špecifikum.

Niečo tak blbé som nevidel dávno. Béčko s áčkovou herečkou. Údiv postupne prechádzal k znechuteniu. Ďalší z blbých príkladov kedy režisér točí film na vlastný scénár. Dve otázky ten film predsa len vyvolal: kde tam mal byť akože ten komediálny humor, a prečo som tomu nedal hodnotenie "odpad".

Luc Besson znova odprezentoval svoju fantazijnú víziu a tá ma znova bavila. Rád som si to pozrel v kine. Jedna hviezda dole za to, že som si uprostred 5 minút zdriemol.

Pozor, spojlery. Jediným pozitívom je postava psychopata, ktorá sa sama o sebe správala tak, ako sa od psychopata očakáva. (Pokiaľ pominieme že mu podrezali hrdlo a zhorel v hoteli, ale to mu nevadilo pokračovať v príbehu). To ostatné zráža (uráža) výsledok do pásma podpriemeru. Scénár je katastroficky blbý. Nelogické až debilné správanie postáv. Napríklad - Liz si išla dať vyrezať jazyk, aby sa mohla zameniť za kamarátku s vyrezaným jazykom - u neznámeho človeka. Lebo keby došla tam kam mala a povedala "poslali mňa miesto tej bez jazyka" tak tatík by iste povedal NIE, že? Alebo by sa mohlo stať, že Liz s vyrezaným jazykom by prišla k novému tatíkovi a ten by povedal "už mám náhradu, už to nie je aktuálne" - a tupej Liz by ostal akurát vyrezaný jazyk. To by bol trapas, čo? Alebo dcérke Liz hrozil psychopat zabitím, tak Liz nenapadlo nenapadlo nič rozumnejšie ako zaviazať dcérke oči a ísť sa dať zavrieť do stodoly. Tá nekonečná blbosť scenára. Ona tá Liz nie je tak tupá, ako je tupý európsky režisér Koolhoven, ktorý si scénár vymyslel a tá amatérskosť scenára je zjavná na každom kroku. Trapný záver, ktorý mal z nás akože vycediť emóciu je postavený na tej istej blbosti - že Liz si išla dať dobrovoľne vyrezať jazyk, lebo Koolhoven nemá na to napísať konzistentný príbeh.

Nebolo to zlé. Pár vecí nebotyčne nasralo. A to je predovšetkým taká tá povinná jazda o "hlubokém přátelství" alebo "lásce", kedy dement ide pomáhať kamarádovi na ktorého šáhla neznáma vesmírna potvora - lebo sú takí veľkí kamarádi. Nevadí, že tým kontaminuje aj seba a ďalších, hlavne si musíme výchovne "pomáhať". Podobne romantická dvojka, ktorá sa tam v mraze takmer ošukala, a preto si museli strašne pomôcť odoslaním sa na zem, s porušením plánov a pravidiel. Potvora sa nakoniec dostala kam nemala, kde pravdepodobne odrovná celé ľudstvo, ale režizér sa tvári, že to vôbec nie je preto, že to všetky postavy aj so scénárom tak strašne posrali. Stavím sa, že to nemalo žiadny skutočný scénár, len čo nejakých pošukov napadlo zbúchať a dať to do A-čkového oblečku.

Napriek odporu k muzikálom ako pokleslej formy umenia som bol schopný tento film na druhý pokus dopozerať, hoci dlhú úvodnú tancovačku, ktorá bola úvodným testom diváka, som na prvý pokus nezvládol. No ale potom som si pomohol posúvaním filmu dopredu. Emmu Stoneovú som si tentokrát povšimol nielen ako schopnú killerku zombíkov a niekoho, podľa koho určite museli vytvoriť hlavu (ak nie aj celé telo) Gluma z Pána prsteňov, ale aj celkom sympatickú postavu čo vie spievať aj tancovať. Ako milovník post-metalu som aj romantik a celú romantickú linku som žral, nechal som sa vodiť za nos až ku koncu, ktorý ma nepotešil. Je to dobrý film, ak posúvate _niektoré_ muzikálovo nevhodné výstupy rýchlo-posunom.

Ten film nemusel byť zlý, ak by v ňom nebol obsadený tak slabý herec ako je Sean Penn.

Mne sa to páčilo (sa divím, že to nemá aj označenie - Horror). Nie snáď kvôli "prekvapivému" zvratu, ale kvôli priebehu filmu a hereckým výkonom. Dobrá atmosféra strachu a napätia. Pozor, spoiler - synček v podaní Charlie Heatona zahral svoju rolu tak kvalitne, že by som toho špinavca majzol po hlavičke hneď v úvode filmu. Tradične podivné správanie nutné pre dobehnutie stopáže, kedy dôjde k majznutiu zlouna po lebeni a namiesto jeho eliminácie, alebo aspoň zviazaniu sa tam klaďas vykecáva a podobne...