Recenze (7 421)
Archimedov zákon (1964)
Nevtipná komédia v podaní slovenských a českých komikov. Bohužiaľ, práve kvôli tým českým (okrem Sováka) to hlavne celé padá. Zápletka o protekcii a intrigách síce funguje, ale to je tak všetko. Ináč nechápem, ako mohol scenárista do filmu "prepašovať" také čechizmy ako sú fantastičné či z letišťa.
Rudý mák (1955)
Revolučný príbeh v baletnom prevedení. Fakt bizardné "predstavenie". Bez slova a bez nápadu. Iba bohato zdobené kulisy a sovietski námorníci.
Legenda Van Damme (2011) (seriál)
Zaujímavé, ako hlboko sa až dokáže táto akčná karate-hviezda otvoriť a podeliť so svojimi pocitmi. Miestami by som povedal až za hranicu toho, čo vlastne divák vôbec chce a ďaleko za hranicou toho, čo divák očakáva. Správaním dieťa, miestami rozmaznané, miestami so stareckémi a hviezdnými manierami. Každopádne však vo filmoch hraje inteligentnejších, ako v skutočnosti je on sám :-)
Bratia (1961)
Nedocenený a "zabudnutý" klenot Andreja Lettricha, ktorý verne priam až autenticky zachytáva osud rodiny v časoch hospodárskej krízy rokov 30-tych. Dramaticky vyhrotený a prichmúrenou atmosférou pútavý príbeh, ktorému musí divak jednoducho podľahnúť. Inak skvelý herecký koncert Jula Vašeka.
Most na tú stranu (1961)
Skôr ako príbeh, ktorý je znova o hľadaní seba a vzťahu k ostatným, ma nezaujalo spracovanie. Hlavne réžia Pavloviča nemá čo ponúknuť, v niektorých scénach priam irituje. Rovnako to vidno aj v slabších hereckých prevedeniach.
Rytíři (1993)
Slabšie post-apo béčko, ktoré skôr zapadá do 80., ako do 90. rokov. Kristofferson s Henriksenom sú síce fajn, ale vedel by si ich predstaviť presne v opačných roliach. Akčné súboje sú veľmi slabé, naivné a choreograficky dosť odláknuté. Pokiaľ sa k súbojom dostávajú iba kyborgovia, ešte sa to ako-tak dá, ale keď sa k hlavnému slovu dostane škaredá a nesympatická malá blonďáčka, ktorá absolvovala sotva niekoľkodenný bojový výcvik, po ktorom dáva dole chlapov ako by to boli iba pierka a kyborgovov pomaly jedným kopancom, je to na hranici pozerateľnosti a logika ide totálne do hája. Useknutý záver filmu tiež nepridáva. 1 hviezda za tých dvojicu hviezdnych hercov, aj tak to vystačí iba na veľmi slabé 2 hviezdy.
Vždy možno začať (1961)
Konvenčný česko-slovenský snímok, ktorý zaujme hlavne celou plejádou neskôrších skvelých hercov. Jeden z nich - Machata - bol však už vtedy viac ako priemer. Škoda, že nedostal viac priestoru. Film sa snaží vtesnať z každého kútka niečo - tu štipku rebelstva, tu štipku ženskej emancipácie, tu štipku zmyslu pre kolektív, tam štipka o hľadaní seba samého. Akurát mu uniká hlavná línia a príbeh nemá spád, práve naopak. Záver, hoci sa nič nevyriešilo, dokonca ani neriešilo, končí ako inak úsmevom. Ešteže stopáž je príjemná.
Tri razy svitá ráno (1961)
Poviedkový film poznačený dobou, v ktorej vznikol, plný agitácie a jednoduchosti dedinského života. Prvá poviedka - Návrat, je asi zo všetkých najslabšia, hoci sa sa skladá zo zaujímavého úvodu. Druhá - Fako, je plne v "réžii" jedného komika - Kemra, a hoci sa čiastočne dotýka kolektivizácie, viacmenej výtrča z ostatných dvoch poviedok. Tretia poviedka - Morena, je pre mna osobne asi najviac podarená; nechýba v nej cit pre detail, ani humor.
Ed Stafford: Nahý a napospas osudu (2013) (pořad)
Dobrovoľne sa dostať na pokraj psychických a hlavne fyzických síl, len aby sa človek dostal k peniazom a možno tak trochu aj kvôli sláve, nie je žiadna odvaha, ale číra pochabosť a nezodpovednosť. Svoje nie príliš vysoké IQ dokazuje aj pri samotnom uvažovaní na ostrove - najprv strielať, a až potom sa spytovať na dôsledky. Samozrejme, Ed má aj pozitívne stránky - cieľavedomosť, plánovanie, výdrž a nevzdávanie sa. Ale na to sme ako diváci pri podobných TV-survive-reality seriáloch už zvynutí. Inak je program len v minimálnom množstve originálny.
Bílá pomsta (2011)
Kamera je suprová, aj pár efektov sa podarilo. Ale celé to kolíše na chaotickom príbehu v chaose mien (polku filmu som ani netušil čo je názov mesta a čo meno), chaose postáv (to každý musí mať dlhé vlasy, rovnakú bradu, rovnaké oblečenie?) a nekonečnom chaose intrík a plánov. Tradične zlyháva v dialógoch a ani vo velkolepých bitkách to nebolo ono. No a niekoľkometrové výskoky a plachtenie vo vzduchu určite nepatrí do history, ale do fantasy. Čo sa týka hry vo filme, samozrejme ako ne-Čínan som jej totálne nerozumel. To, ako aj neprimerane dlhá stopáž, spôsobovalo časté sledovanie hodiniek.