majo25

Rekonštrukcia skutočných udalostí odohrávajúca sa v 20. rokoch 20. storočia a masaker, ktorý bol spáchaný tlupou sfanatizovaných rasistických "ľuďí", nemôže v tomto prevedení nechať nikoho normálneho diváka chladného. Režijne veľmi dobre zvládnutý námet, v ktorom atmosféra pekne graduje a kde takmer nič nie je úplne zlé alebo úplne dobré...presne ako v reálnom svete.

Bergman spolu s von Sydowom odviedli nadmieru kvalinú prácu. Tá psychologická rozpoľtenosť, ktorá zmáha otca zavraždenej dcéry, je bičujúca (obrazne i doslova). Prostredie je viac než vieryhodné, atmosféra filmu parádna, a vôbec k nej netreba ani veľa dialógov. Možno absencia silnejšieho hudobného doprovodu a väčší dôraz na detaily je to málo, čo mu chýba ku dokonalosti.

Celkom prekvapenie, asi preto, že som nečakal veľa a hlavne kvôli Van Cleefovi (ostatné postavy sú iba do počtu). Aj ked je stredok filmu vlažný a trochu nudný, začiatok i koniec to vynahrádzajú. Keď si k tomu vezmeme, že sa jedná o eurowestern, tak klobúk dolu.

Ako komédia to neobstojí, jediná vtipná pointa (to keď si Nemec zahrá volejbal, pričom podá zajatcovi zbraň, lebo ju nemá kam odložiť) je pramálo. Ale ako nenáročná sonda do prostredia amerických zajatcov, ich potrieb a života v tábore, to bolo v pohode. Tiež, na môj vkus, sa tam spievalo až príliš.

Podmanivý výlet do minulosti v podobe spomienok, ktoré prežíva malý chlapec. Malý, napriek tomu citlivý ku všetkému, čo sa okolo neho deje. Film má mierny poetický nádych a chýba mu iba nejaký silnejší príbeh, ktorý by charakterizoval etapovú spleť spomienok.

Imamura síce preukazuje svěžosť, ale nevie pracovať s tempom. Všetko podstatné sa udeje v prvej polke filmu, tá druhá sa neskonale vlečie a vlastne iba vyusťuje v pointu vykričania na plné ústa, pre protagonistov i diváka, dávno známe skutočnosti. Rovnako ako v Úhorovi, má film skvelý rozjazd, ale stačila by mu o 3/4 hodiny kratšia stopáž. Ináč je to dielko celkom originálne, spočiatku mierne mysteriózne a Imamura sa priam vyžíva vo vášnivých sexuálnych scénach. Každopádne to ale nie je komédia, čo je fajn.

Skvelý začiatok vystriedala predvítaľná psychologická dráma o príčine a následkoch, ktorá sa v závere zmenila na skoro až komedionálnu frašku (bitka v holičstve, a vôbec celkové vypustenie emócií napovrch). Vsuvku o úhoroch a ich prirodzenom chovaní nepovažujem za najštastnejšiu.

Toto nemohlo baviť ani pred 20 rokmi. Že sa dal Damascos na takúto koninu nahovoriť po takých filmoch ako Mistr neznámého boje či Americký samuraj, tak to sa divím. Popri bizardnostiam sú to práve súboje, ktoré sklamú najviac. Rovnako nefunguje ani humor, na ktorý asi vsádzali autori najviac.

Trochu nevyrovnaný príbeh a málo uveriteľné prostredie 80. rokov...počínajúc prostredím a končiac pseudosocialistickým štylizovaním. Trochu sklamali herecké výkony, resp. s čím málom sa uspokoja dnešní režiséri. Vizuál bol ale v pohode.

Iba priemerne spracovaný dokument o tomto nevšednom chlapíkovi s uhrančivým a prenikavým pohľadom, po ktorom zostalo niekoľko mýtov. Viac ako na ucelený pohľad naňho sa tvorcovia zamerali skôr na pikošky z jeho života. Vizuál bol zostavený viacmenej iba zo starých fotiek a pohľadov do interiérov dnešných luxusných petrohradských palácov.