IZFNP

Predlohu nepoznám, trailery som videla dávno a teraz si film pustila náhodou. A vlastne som spokojná, piatkový večer level televízna zábava v hollywoodskom podaní. Why not. Papundeklové scény a jednoduchý scenár sú vyvážené zaujímavým svetom a sympatickým ladením do dobrodružnej zábavy pre celú rodinu.

Nj, murder documents má Netflix v malíku. Prvý diel ma veľmi nechytil, ale po skúsenostiach s Tedom Bundym, kde to prebehlo rovnako, som vytrvala a posledné dva diely už ma vyslovene strhli. Tvorcovia sa nebáli byť obrazní, do veľkej miery sa tu spoliehajú na vlastné rekonštrukcie miest a prostredia, takže to chvíľami zaváňalo History Channelom, ale materiálu vyhrabali zase raz neskutočné množstvo a poskladali ho bezchybne. Treba však uznať, že "predloha" tvorcom priala, samotný príbeh by v pohode utiahol krimi seriál, a toľko prapodivných historiek sa tu našlo (žena s klúčami, pár ktorý prežil ranu do hlavy, zubár!), až nechápem. Toto si koleduje o sfilmovanie, ale diváci asi ani nebudú veriť, že ide o true story. PS: Milujem, že 3 hodiny čistého času divák sleduje, aký bol Richard Ramirez netvor, sociopat a násilník, a potom príde 10minútová pasáž o tom, aký mal sex-appel, ako bol atraktívný a charizmatický. Only on Netflix :D

Prvá polovica bola zábavná a trefná. Druhá sa sústredila hlavne na prezidentské voľby a obecne bavila o niečo menej.

Čau já jsem Andy, a fórky dělám rád, když se můžeš zasmát, to je príma věc. Začne to zcela nevinně, pak se to divně vyvine. To zase Andy vyvedl věc... 😃 Dnes po 15 rokoch je to ultimátny trip down the memory lane. Jasné, dospelý človek by už len krútil hlavou, ale vtedy... Vtedy bol Andy proste cool 😃

Actually, Kráľ šamanov bolo moje prvé anime, ktoré som poctivo pozerala od prvého po posledný diel a asi i jeden z mála seriálov na Jetixe, ktorý rozprával kontinuálny príbeh. Nj, to boli časi, kedy som ako decko prišla domov zo školy, pustila Supermax / Fox Kids / Jetix a fičala na ňom do večera. Pretože tam skrátka bolo čo pozerať a mnohé z tých seriálikov by obstáli aj v skúške času (Život s Louiem, Co je Andy?, Třída číslo 402 apod., to sú dodnes absolútne srdcovky). Dnes už neviem, čo presne som na tomto seriáli tak milovala, či to bol hlavne úžasný humor, myšlienka alebo súboje, ale to je jedno, pocit ostal. Pocit, ktorý som mala pri poslednej scéne, keď oblohou letela kométa a zahrala titulná skladba... Zimomriavky.

Úžasne citlivý, smutný a silný diel. Tlieskam.

Prekrásny vizuál, hlboká myšlienka, nádherný príbeh. Ale tak, ako ma niektoré slabšie anime vedia strhnúť, tak ma niektoré kvalitné anime vedia nechať chladnou. Violet Evergarden rozhodne kvalitným anime je, musím však povedať, že ma prvé epizódy príliš nebavili. Samotná hlavná postava bola extrémne zvláštna a veľmi som nechápala celú tú vojnovú minulosť. Epizódne príbehy síce mali čo ponúknuť, ale keďže som nemala až taký vzťak k hlavnej hrdinke, na to bola príliš mdlá a ťažko sa dala čítať, išli i pointy epizód trochu do stratena. Zlomilo sa to až cca v polovici, kedy sa začala ukazovať Violetina premena a i ja som voči nej pookriala. Desiaty diel je scenáristický vrchol, ale takmer všetky ľudké príbehy sú tu dramaticky silné. Spätne sériu ako celok hodnotím nadpriemerne, oceňujúc oveľa viac i prvé epizódy, nakoľko už chápem, o čom tento netradičný, no citlivý coming-of-age kúsok je. Navyše sa naňho veľmi fajn pozerá, najmä zábery krajiny sú úžasné. Emociálne extrémne silné a vyspelé dielo, ktoré je oveľa viac o pocitoch, než o deji.

Druhá séria je o niečo vážnejšia než prvá a hlavne ku koncu emocionálne tlačí na pílu. Fangirling záchvaty z prvej série vystriedalo pomerne komplexné pojatie príbehu troch hlavných hrdinov, niektoré veci mi došli až keď som seriál po skončení prebehla rýchlo znovu. Posledné diely tohto čistokrvného shoujo kúsku ma emocionálne vcelku zničili, tá bezútešnosť vzťahov ústrednej trojice je tu podaná naprosto famózne. A hlavne je to niečo, o čom som premýšľala ešte pár dní, snažiac sa to uchopiť, zaškatulkovať, ale bez úspechu. Nepoznám seriál, ktorý by ma podobným spôsobom činil tak uspokojenú a zároveň tak ultimátne neuspokojenú.

S odstupom takmer dekády som si tento kúsok pozrela znovu, pretože kedysi ma očaril. A úprimne ma prekvapilo, že na druhý raz ma toto anime dostalo ešte viac. Vo Vampire Knight sa stále významne pozerá, obkecáva jedna vec aj štyri diely, vývoj v deji je za celé dve série takmer nulový... Ale to vôbec nevadí, pretože Vampire Knight i Vampire Knight Guilty majú atmosféru, vlastné tempo, vlastný štýl. Kresba nie je zložitá, ale za to krásna, a soundtrack je veľmi podarený. Skrátka a dobre, toto je guilty pleasure ako vyšité. Vampire Knight fanúšikovi (ok, fanúšičke) poskytuje famózny fanservis a zároveň ju necháva totálne na holičkách, pretože happy end sa tu nekoná. Pre nikoho. Na prvý pohľad plytká shoujo záležitosť, ale podľa mňa komplexnosť vzťahov medzi postavami posúva toto dielko o dosť vyššie. Nielen, že sa na toto anime dobre pozerá, i príbeh má čo ponúknuť a hlavne postupné odhaľovanie histórie tomu dodáva drive. Jediné čo, tak by postavy mohli menej spomínať - štvrtina stopáže je len o tom, ako niekto (hlavná hrdinka hlavne) prehráva scény, ktoré sa stali v posledných dieloch a do toho sa pýta dokola tie isté otázky. Posledné diely série Guilty ma emocionálne vcelku zničili, tá bezútešnosť, no zároveň hĺbka vzťahu ústrednej trojice je tu podaná naprosto famózne. A hlavne je to niečo, o čom som premýšľala ešte pár dní, snažiac sa to uchopiť, zaškatulkovať, ale bez úspechu. Nepoznám seriál, ktorý by ma podobným spôsobom činil tak spokojnú a zároveň tak ultimátne nešťastnú.

S odstupom takmer dekády som si tento kúsok pozrela znovu, pretože kedysi ma očaril. A nie, nestratil svoje čaro. Skrátka a dobre, toto je guilty pleasure, ktoré fanúšikovi poskytuje famózny fanservis a zároveň ho necháva totálne na holičkách, spokojného i zúfalo nespokojného.