Sancty

Ej boha! Kruté vytriezvenie. Toto Bassettovi nevyšlo. Mal by sa vrátiť k tomu čo mu ide najlepšie. K blatu a špine. Pre mňa necelých deväťdesiat minút trvajúca úbohosť, so sympatickou Adelaide Clemensovou a obstojným soundtrackom (priznajme si to ale, ani Yamaoka sa tentokrát extra nevytiahol). Čaro mestečka je v tomto prípade definitívne preč.

Srdcová záležitosť. Gans bravúrne zadaptoval jeden z najoriginálnejších a najdesivejších survival hororov aký sa kedy na hráčskom poli objavil. Preniesť každučičký atribút z hry na filmové plátno tak aby fungoval chce skutočného majstra a tým rodák z krajiny galského kohúta určite je. Dych berúci vizuál, nápaditá kamera a ambientný soundtrack Akira Yamaoka povyšujú film na brilantný kúsok trčiaci nad hromadou áčkovej produkcie. To, že sa scenár z pera Rogera Avaryho podobá skôr na príbeh do ďalšej hry mi starosti vôbec nerobí, rovnako ako aj línia Seana Beana. Jediné čo ma trápi, je krátka stopáž. Rád by som v Silent Hill zotrval dlhšie, ostatne, v dobe napísania tohoto komentára je pokračovanie za dverami, takže sa moja túžba nakoniec vyplní.

Zlo je na neobrobenom slovenskom hororovom poli ako rastlina, ktorej pôvodné semeno priniesol vietor za divokej búrky z neznámych končín. Kiežby sa neujalo len na jednu sezónu (ganja style?). Nebudem dávať vysoké hodnotenie len preto, že film je "od nás." Na to je až príliš neoriginálny. Bebjak má napozerané, sám to v stromčekovej scéne ústami jednej z postáv priznáva (funguje to aj ako dobrý joke), miestami sa však tá inšpirácia dá nazvať už vykrádačkou. Kameru si tvorca neobhájil, takže prekliatie found footage snímkov si nesie zo sebou. Hercom je tiež čo vytknúť, zvlášť majiteľovi domu, ktorého civilný výkon pôsobí po celý čas dosť neprirodzene. Môže to vyznieť, zrejme aj vyznieva, tak, že nie som s filmom spokojný. Naopak! Zlo sa vydarilo. Na slovenské pomery bezkonkurenčne nadpriemer, v porovnaní zo zahraničnými titulmi priemer. Ako celok síce až tak nefunguje, ale v jednotlivých scénach je silné, s obstojnou atmosférou starého baráku a miestami fakt vtipnými dialógmi. Nebyť spomínaných slabín, mohlo ísť o poriadnu žánrovú pecku.

Rok 2012 v znamení trojky. Začiatkom roka úspešne strašila v kinosálach Žena v čiernom, na jeseň prekvapila originálna Chata v horách s tesným závesom kryštalicky čistej žánrovej lahôdky Sinister. Nikto by ma na jar nepresvedčil, že po pol roku opäť zažijem v kinosále vystrašených ľudí. Na mňa síce ani jedna ľakačka nezafungovala tak ako mala, nepríjemného pocitu, že sledujem niečo Zlé som sa však nevedel zbaviť. Režisér a autor hudby, ktorí spolupracovali už aj na filme V moci diabla navodili opäť miestami až famózne desivú atmosféru a tým pozdvihli film o niekoľko úrovní vyššie. Po odchode z kinosály som bol síce v miernych rozpakoch, hlavne poslabší záver zamrzel, ale nastávajúca noc mi otvorila oči. Dlho som sa tak netešil na ráno.

Po prvej projekcii zmiešané pocity. S odstupom času ale začínam doceňovať hravosť tvorcov. Slasher v tom najklasickejšom háve, navyše s pridanou hodnotou ďalších desiatok odkazov na hororový žáner, s prestrihmi do útrob tak trochu sci-fi komplexu a pohľadom na tvorcov riadiacich celú tú mašinériu produkujúcu všetky ne/mysliteľné klišé. A na konci s parádnym cameom! Jedna vec mi lenže stále vŕta hlavou. Prečo nemám zo záverečnej delikátnej dvadsaťminútovky pocit uspokojenia?

Takto si predstavujem filmovú báseň. Podmanivý gotický horor od Maria Bavu a môj dávny rest voči tomuto subžánru. Ani týždeň po zhliadnutí si stále nie som istý, či moje hodnotenie nie je prinízke.

Je mi toho monštra a námetu ľúto. Fakt, že hej. 3/10

Raz darmo, 80. roky majú nezameniteľné čaro. Aj nenápadný Shermanov horor to potvrdzuje. Mŕtvi a pochovaní je remeselne natočený kus podľa scenára Dana O’Bannona (zasvätený vedia) o šerifovi, ktorý sa snaží prísť na kĺb brutálnym vraždám vo svojom rajóne. Odhalenie je desivé a cena zaň predčí aj samotnú smrť. Veruže, záver je znamenitý.

Precízne natočená mysteriózna detektívka skĺbená s milostnou drámou (na poradí žánrov nezáleží) o dvoch (?), manipuláciou ovplyvnených, ľudí a následkoch ich konaní. Nestráviť pri tom cez dve hodiny s pocitom, že každá minúta filmu trvala o desať sekúnd viac, vpálil by som čistých päť. Takto je Vertigo iba šumivým vínom, ktoré zachutí a omámi, ale po vyprázdnení fľaše z hlavy rýchlo vyprchá.

Na podlahe strižne toho asi moc neskončilo, škoda. 5/10