ricci.s

Nový dom, rozhádaní rodičia, malá zanedbávaná dcéra unesená zlým duchom, a jej staršia sestra, ktorá ju musí zachrániť. V rámci exotickej žánrovky nič nezvyčajné, no našťastie je Rizal Mantovani asi jediný schopný indonézsky režisér, takže je to bez problémov sledovateľné vďaka sympatickým postavám, schopnej vizáži duchov, či atmosfére. Konečne žiadna detinská preafektovaná blbosť, i keď na režisérove prvotiny (Kuntilanak, Mati Suri) sa to v schopnosti vydesiť zďaleka nechytá.

Hotelový duchársky horor o otravnej rodinke, ktorá si to ako vždy vyžerie. Divák tentokrát s nimi, a nie, tupé dialógy a neherecké výkony vadia najmenej. Tých duchov, ľakačiek, akcie a vizuálnych efektov je tu požehnane, sypú sa z každej strany ako huby po daždi, akurát na atmosféru sa akosi zabudlo. Každé zjavenie je navyše doprevádzané nekonečným hysterickým vyčíňaním hlavných postáv, takže v konečnom dôsledku z toho vznikol jeden z najukričanejších hororov posledných rokov. Vlastne ani neviem, či je lepšie to pozerať s vypnutým alebo zapnutým zvukom.

Mercy Black je opäť jedna vymyslená strašidelná postavička, ktorú si vytvorila trojica neposlušných dievčisiek, aby ich ešte aj po dlhých rokoch mohla strašiť. A tak sú tradične v ohrození života všetci - najmä hlavný detský hrdina, ktorý vidí bubákov v každom tmavom rohu. Bol ale prekvapivo neotravný... na kladného fagana v horore. Ináč je to celkom atmosférické, dobre nakrútené, sympaticky zahrané. Dejovo príbuzné Boogeymanovi, Fairytale, Dakness Falls a ďalším, čo možno neznie originálne, ale napriek tomu by to diváka nudiť nemalo a pokazené som tu nenašiel nič. Práve naopak - rozuzlenie malo hlavu a pätu, a dokonca som z jednej záverečnej scény ostal aj mierne zaskočený. Režisér nakrútil zatiaľ len jeden podpriemerný horor, kvôli ktorému som si jeho meno nemohol pamätať, no tentokrát urobil poriadny krok vpred, takže sa to zmení. Nie že by sa jednalo o veľdielo, no v tohtoročnom hororovom suchu je to určite solídny nadštandard.

Nudný nehoror o starom škaredom dedovi, ktorý si v dome na konci sveta lieči depresie zo smrti svojej dcéry. No a keď spozná mladú pipku zo susedstva, ktorá sa na ňu podobá, začne mu drbať 10-násobne. Po vizuálnej či hudobnej stránke je to celkom podmanivé (teda najmä pre divákov obľubujúcich klasickú hudbu), ale po tej obsahovej, atmosférickej či hororovej je to kokotina na porazenie. Ešte že je to utrpenie relatívne krátke.

Akonáhle horor dospeje k tomu, k čomu to dospieť muselo, je to celkom fajnový masaker. Všetko ostatné ma nebavilo. Ojeda nie je podľa môjho názoru režisér, ktorý je natoľko vyspelý, aby dokázal vytvoriť nejakú "depresívnu" atmosféru, a o nejakom súcite s postavami či snahe zapôsobiť obetavosťou matky vo vzťahu k dcére tu nemôže byť ani reči. Navyše sa tu vyskytovali nadprirodzené prvky, ktoré tu vôbec nemali čo robiť. V jeho predchádzajúcom snímku "Savaged" mali aspoň normálne opodstatnenie, v tomto prípade nie. Myslím, že režisér má talent v trochu inom smere. Síce sa film tvári vážne, no brať sa vážne nedá. To ale neznamená, že by to bol vyložene prepadák, teda aspoň mne to ničím neublížilo.

Áno, hororových subžánrov je v tomto filme viacero, ale práve naopak. Žiaden z nich nie je využitý dostatočne. Ako okultný horor je to nudné na porazenie, a ako exploitation je to až príliš umiernené. A neviem o tom, že by vyšla iba cenzúrovaná verzia. Znásilnenia, vraždy, roztrhanie psami či ubitie boli mimo kameru. Takže kde sme to videli to drsné gore? Tých pár záberov na zohavenú mŕtvolu, z ktorej trčia vnútornosti? Obsahovo to nedáva veľký zmysel, strašidelné to nie je vôbec, a to preskakovanie z prítomnosti do minulosti ma akurát unavovalo. Špinavé dedinské prostredie nejaký náznak beznádejnej atmosféry občas vytvorilo, ale týmto to končí. Dopozeral som to s vrcholným nezáujmom.

Síce od duchárskych hororov neočakávam nejaké excelentné herecké výkony, ani sofistikovaný scenár, inteligentné dialógy či originálny príbeh, ale tento "pokus"o smiešnom detskom duchovi a prekliatej hracej skrinke je snáď to najhlúpejšie, čo som videl v tomto žánri za posledné desaťročie. Koľko rokov má ten režisér, desať??? Bodík za hudbu, kde bolo aspoň cítiť snahu o nejaký "neočakávaný" zvuk, ktorý by rád vydesil (i keď aj to bolo samozrejme márne). Vzhľad ducha radšej nekomentujem a film odporúčam na škodoradostné zasmiatie.

Zvláštny severský horor, ktorý ako mnoho iných stavia najmä na funkčnú atmosféru. Sledujeme tu rodinu, ktorá žije na opustenom ostrove. Akurát že matka je narušená a svojimi záchvatmi to dáva rodine každú chvíľu pocítiť. Do toho depresívna hudba, množstvo záberov na útesy, more, lúky, vrany, mesiac v splne a podobne. Najskôr akási podivná symbolika, ktorej rozumie iba režisérka. Nakrútené je to len za malý peniaz, navyše forma jasne víťazí nad obsahom. Na jedno pozretie to ale zaujme vďaka istej netradičnosti. Určené najmä pre prívržencov psychologických snímkov.

Psychopatický majiteľ reštaurácie, ktorý je schopný urobiť všetko pre jej povesť, škaredá čašníčka, ktorá mu vo všetkom ustúpi, vlasatý kuchár, ktorý ho neznáša, dvaja zlodejíčkovia, bývalý policajt a zbohatlícky párik. A akonáhle sa dvere reštaurácie zamknú, môže sa postupne znižovať aj ich počet. Je to mierne krvavé (žiadny extrém), občas humorné (sexuálna pasáž pobaví), kvalitne nakrútené aj zahrané, akurát mi chýbali nejaké prekvapenia, v ktoré som po prečítaní obsahu dosť dúfal. Vždy bolo jasné, ako sa postavy zachovajú, a nevšimol som si, že by sa niekto za niekoho vydával. Škoda, že to režisérka nezamotala niečím zaujímavým, pretože daná zápletka by si zaslúžila kvalitnejší scenár.

Sekerkou do hlavy počas sexu by som teda dostať nechcel. Vtipný brazílsky vietor do plachiet. Kanibalský párik občas zlikviduje nejakého zamestnanca, aby si na ňom mohli pochutnať, pretože rodinka patrí do prestížneho klubu kanibalov. Avšak aj tým dvom napokon pôjde o život a nemôže to dopadnúť ináč ako ďalším veselím a krvavou zábavou. Síce odhľahčené horory nie sú mojou cieľovou skupinou, lenže toto je jeden z tých, v ktorom sa hlavné postavy prešukajú od začiatku do konca a červená pritom strieka na všetky strany. Zasmial som sa, takže v pohode.