ricci.s

Meno režiséra v kombinácii s Asylum neznelo veľmi lákavo, a naozaj, nie je tu veľmi o čo stáť, aj keď som čakal, že to bude ešte horšie. Áno, opäť jeden vraždiaci klaun, ktorý sa rozhodne "pohrať" s partičkou teenagerov. Jednotvárnosť to ťahá dolu, väčšinu filmu tvorí len nudná naháňačka, a ak náhodou dôjde na gore, taktiež to nie je žiadna sláva. Postavy sú otrasné, charakter klauna v podstate nulový, rovnako ako IQ celého hororu. Našťastie je to natoľko tupé, až mi to prišlo neškodné, nakoľko sa to od začiatku nedalo brať veľmi vážne. Prežil som bez následkov.

Nejedná sa o zlé čarodejnice naháňajúce neposlušných teenagerov, kdeže. Zasnežený, lesný survival. Skupinka mladých cestuje na výlet, samozrejme sa po nehode zaseknú v mrazivej noci, a ešte aby toho nebolo málo, jednu z nich očividne niečo posadne. Ďalej to už ide podľa očakávania, avšak bez čarodejníc. Nedôvera, hádky, paranoidné stavy a úmrtia. Našťastie s celkom sympatickými hercami a zaobalené do solídnej atmosféry (spomenul som si na "Wind Chill"), takže dojmy celkovo pozitívne.

Bolo ťažké sa k tomuto filmu dostať, ale podarilo sa. Jedna z režisérových prvotín, ktorá sa nesie v podobnom duchu ako jeho predchádzajúca podivnosť House of Flesh Mannequins, kedy sa ešte tvorcovia držali viac "umenia" ako akéhokoľvek zmysluplného deja, a tak nám z toho vyšiel cirkusantský muzikál strihnutý so štipkami gore či pornografie, na škodu veci však nie až tak explicitný, ako som si vzhľadom na Cristopharovu tvorbu predstavoval. V podstate neškodný, miestami celkom znepokojivý art plný bizarných postavičiek. Opakovanie by však v tomto prípade nebolo matkou múdrosti.

Potulky po lese, potulky po tuneloch, maximálne divné zvuky a prvá hodina v prdeli. Zakončené nezmyselnými pokusmi na ľuďoch či digitálnymi mimozemšťanmi lezúcich po strope a stenách. Možno tak jedna obstojnejšia gorescénka a hodina a pol života v ťahu - začína a končí to vlastne len peknou farebnou kamerou, a nulovou réžiou či scenárom. Za pomoci všetkých psychických síl som túto megalomanskú sci-fi kokotinu pretrpel až do konca. Predchádzajúca podhodnotená "Asmodexia" bola aspoň priemerným hororom, po tomto tu sa už režisérovi bude z bahna vyhrabávať len ťažko.

Aspoň že horory z Argentíny len zriedka končia pohromou. Prvá hodina, v ktorej hlavná hrdinka blúdi po dome mysliac si, že sa tam niekto ukrýva (možno jej násilnícky manžel) za prítomnosti pohybujúcich sa predmetov a divných zvukov, je celkom atmosférická, aj keď obsahuje aj veľa hluchých miest (policajt, sociálna pracovníčka a ich dialógy sú len zbytočnou brzdou). Napokon sa to zvrtne v exploitation s mučením, takže film zrazu naberie ostrejší spád, ale opäť je škoda, že sa všetko odohráva v úplnej tme, takže veľa toho neuvidíme. Aj čo sa týka samotného gore, tak sa režisérka ani len nepokúsila zariskovať. V noci to má aspoň aký taký efekt, cez deň nesledovateľné. Výsledok za mňa - žiadna veľká sláva, ale v poslednej dobe je čoraz ťažšie naraziť aspoň na priemerný horor, takže som vlastne celkom spokojný.

Zaneprázdnený otec odvezie svoju slepú dcéru na chatu k priateľom, kde ich však v noci začne ohrozovať neznáma psychopatka. Lacný, no sledovateľný home invasion. Našťastie je to krátke, napriek rozpočtu celkom svižné a ako-tak zvládnuté, hoci súčasne strašne predvídateľné a ničím neprekvapujúce. Jedinou na oko výraznejšou scénou je až tá záverečná. V tomto žánri sú aj omnoho nápaditejšie horory.

Tento horor pôsobí navonok celkom pútavo, ale opak je pravdou. Vznikne nám z toho mystery rodinná dráma. Autoritatívny otec, týraná manželka, a milovaná dcéra, ktorá na ňom úplne lipne, a to až tak, že by ho aj z hrobu priviedla. Plus nový nápadník, a celý tento podivný vzťahový štvoruholník môže viesť len k problémom. Najmä z pohľadu dcéry. Strašne mdlý a zdĺhavý film, naťahované scény, minimum "vzrušenia", minimum dialógov. Snaží sa hrať na psychologickú strunu, no aj tých znepokojivých momentov je strašne málo. Síce z neho vyžaruje istá depresívnosť a melanchólia, ale je to celé bez šťavy. A tak sa dostavila nuda (ak máš málo energie a sleduješ to v noci, najskôr pri tom úspešne zaspíš).

Po dosť kontroverzných hodnoteniach (nerátam teraz zdejšího hororového exprda) som veľa nečakal, napokon prevažuje celkom spokojnosť, ale rozhodne nie nadšenie. Pripomenulo mi to jeden zo segmentov Horror Stories III, ktorý bol rozhodne desivejší. Že sa tvorcovia vydali vlastnou cestou je síce fajn, ani že nekopírujú originál, i keď to s pôvodným Chuckym nemá vôbec nič spoločné. Vymyslieť príbeh o čisto robotickej bábike utrpelo najmä na Chuckyho vizáži a mimike, ktorá mi príde asi najviac nezaujímavá, takže kto čaká pekne nasraný výraz a poskakovanie malého zabijaka po svojich obetiach, tak veľa toho nedostane. Rovnako s napätím sa tvorcovia veľmi nehrali, a tým pádom vytvorili "iba" celkom odľahčený a zábavný, k tomu dokonca vulgárny krváčik so solídnymi vraždami, striekajúcou krvou a sympatickými postavami. Porovnávať tento film so starými časťami vôbec nemá zmysel, ale vlažné prijatie filmu sa dá pochopiť. Moja latka v hororoch až tak "intelektuálne" vysoko nikdy nebola... a keď tak nad tým rozmýšľam, celkom som sa bavil.

Skupina utečencov sa snaží dostať do USA, aby začali nový život, a napokon sa ocitnú v mestečku, kde môžu prežívať svoj americký sen. Lenže to by nesmel byť horor, aby tam bolo všetko v úplnom poriadku. Nejaké to potrebné gore tam bolo, ale film najviac ťaží zo zaujímavého nápadu. Plus musím uznať, že na hlavnú hrdinku sa pozerá viac než dobre. V rámci série priemerná časť, ale v pohode sledovateľná.

Dva páriky v osamotenom krásnom dome, na pohľad zúfalá susedka, ktorá potrebuje pomoc, a maskovaní zabijaci. Takže problémy na seba nenechajú dlho čakať. Rozmlátenie lebky, mačeta do hlavy, tak to má byť. Nenápadný, ale celkom štýlovo nakrútený a dostatočne krvavý home invasion, o ktorého existencii takmer nikto nevie (keďže nemá nálepku horor), a ktorý je prekvapivo omnoho lepší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Ešte že som ho neprehliadol.