Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Drama
  • Akční
  • Thriller

Recenze (2 800)

plakát

El silbón: Orígenes (2018) 

Áno, hororových subžánrov je v tomto filme viacero, ale práve naopak. Žiaden z nich nie je využitý dostatočne. Ako okultný horor je to nudné na porazenie, a ako exploitation je to až príliš umiernené. A neviem o tom, že by vyšla iba cenzúrovaná verzia. Znásilnenia, vraždy, roztrhanie psami či ubitie boli mimo kameru. Takže kde sme to videli to drsné gore? Tých pár záberov na zohavenú mŕtvolu, z ktorej trčia vnútornosti? Obsahovo to nedáva veľký zmysel, strašidelné to nie je vôbec, a to preskakovanie z prítomnosti do minulosti ma akurát unavovalo. Špinavé dedinské prostredie nejaký náznak beznádejnej atmosféry občas vytvorilo, ale týmto to končí. Dopozeral som to s vrcholným nezáujmom.

plakát

The Music Box (2018) 

Síce od duchárskych hororov neočakávam nejaké excelentné herecké výkony, ani sofistikovaný scenár, inteligentné dialógy či originálny príbeh, ale tento "pokus"o smiešnom detskom duchovi a prekliatej hracej skrinke je snáď to najhlúpejšie, čo som videl v tomto žánri za posledné desaťročie. Koľko rokov má ten režisér, desať??? Bodík za hudbu, kde bolo aspoň cítiť snahu o nejaký "neočakávaný" zvuk, ktorý by rád vydesil (i keď aj to bolo samozrejme márne). Vzhľad ducha radšej nekomentujem a film odporúčam na škodoradostné zasmiatie.

plakát

Ludo (2014) 

Zvláštny severský horor, ktorý ako mnoho iných stavia najmä na funkčnú atmosféru. Sledujeme tu rodinu, ktorá žije na opustenom ostrove. Akurát že matka je narušená a svojimi záchvatmi to dáva rodine každú chvíľu pocítiť. Do toho depresívna hudba, množstvo záberov na útesy, more, lúky, vrany, mesiac v splne a podobne. Najskôr akási podivná symbolika, ktorej rozumie iba režisérka. Nakrútené je to len za malý peniaz, navyše forma jasne víťazí nad obsahom. Na jedno pozretie to ale zaujme vďaka istej netradičnosti. Určené najmä pre prívržencov psychologických snímkov.

plakát

Laskavá bestie (2017) 

Psychopatický majiteľ reštaurácie, ktorý je schopný urobiť všetko pre jej povesť, škaredá čašníčka, ktorá mu vo všetkom ustúpi, vlasatý kuchár, ktorý ho neznáša, dvaja zlodejíčkovia, bývalý policajt a zbohatlícky párik. A akonáhle sa dvere reštaurácie zamknú, môže sa postupne znižovať aj ich počet. Je to mierne krvavé (žiadny extrém), občas humorné (sexuálna pasáž pobaví), kvalitne nakrútené aj zahrané, akurát mi chýbali nejaké prekvapenia, v ktoré som po prečítaní obsahu dosť dúfal. Vždy bolo jasné, ako sa postavy zachovajú, a nevšimol som si, že by sa niekto za niekoho vydával. Škoda, že to režisérka nezamotala niečím zaujímavým, pretože daná zápletka by si zaslúžila kvalitnejší scenár.

plakát

Klub kanibalů (2018) 

Sekerkou do hlavy počas sexu by som teda dostať nechcel. Vtipný brazílsky vietor do plachiet. Kanibalský párik občas zlikviduje nejakého zamestnanca, aby si na ňom mohli pochutnať, pretože rodinka patrí do prestížneho klubu kanibalov. Avšak aj tým dvom napokon pôjde o život a nemôže to dopadnúť ináč ako ďalším veselím a krvavou zábavou. Síce odhľahčené horory nie sú mojou cieľovou skupinou, lenže toto je jeden z tých, v ktorom sa hlavné postavy prešukajú od začiatku do konca a červená pritom strieka na všetky strany. Zasmial som sa, takže v pohode.

plakát

Something (2018) 

Bodík za snaživých hercov a ten druhý za celkom akceptovateľnú pointu. Ináč nudná blbosť. Párik s deckom v dome. Ona vidí kraviny a vyzerá to tak, že jej drbe. No lenže potom ich začne vidieť aj on, a podľa všetkého tam predsa len niekto bude. Ale celý film prebieha asi tak, že niečo vidia, a následne 10 minút riešia, či sa im to len zdalo. Režisér absolútne nedokáže vytvoriť atmosféru, nie je to ani veľmi napínavé, všetko prebieha v jednej a tej istej línii stále dookola, nijako sa to nevyhrotí, zľaknúť sa samozrejme nedá vôbec. Jediným dôvodom, prečo som to nevypol, je tá pointa. Humorista podo mnou tu spomína, že "devastace hlavních postav plnou vahou dopadá i na samotného diváka", čo mi zase privodilo záchvat smiechu na dobrú noc. Ešte že ho tu máme (táto hláška je dokonca lepšia ako celý film). Len škoda, že som si nič také nevšimol. Odporúčam málo zrelým, zrelším, dokonca aj veľmi prezretým divákom, ktorým sa nedarí zaspať.

plakát

Finale (2018) 

Dve ženské v noci okupujú ľudoprázdnu benzínku, až kým ich neunesie priblblý cirkusant a môže sa začať mučenie. Severania nesklamali, ale opäť sa im nepodarilo dostať ma na kolená. Vždy od nich čakám viac a stále nič. Toto je typický torture kúsok, ktorý v prvej polovici na smrť nudí, až kým sa konečne nezačne tá mučiaca časť. Tam niektoré scény potešia (ihlica do bradavky a pod.), ale keď sa nad tým zamyslím, videl som aj omnoho odvážnejšie zverstvá. Navyše mi to pripadalo opäť o niečo dlhšie ako by bolo treba. Kamera je ale pekná, herečky sledovateľné, takže na zabitie času to ušlo.

plakát

3 AM: Part 3 (2018) 

Thajsko už minimálne 8 rokov nič poriadne nenatočilo, a pokračovať v takýchto neoriginálnych duchárskych antológiách žiadna výhra nie je. 4 roky po podpriemernej dvojke je tu podpriemerná trojka. Opäť 3 príbehy, ale body sypem vlastne len za ten prostredný o maliarovi, ktorý sa zamiloval do démona. Ten bol ako jediný aspoň trochu zaujímavý, s peknými maskami a trikmi (4*). Prvý o duchovi zabalenom v igelite bol vyložene nudný, bez akéhokoľvek nápadu alebo aspoň pokusu niečím upútať (1*), a ten posledný bol podobne ako v predchádzajúcich dvoch častiach komediálny, čiže v thajskom podaní otravný, trápny a hlúpy (odpadový).

plakát

Danse Macabre (2017) 

Ženská sa zase musí pustiť do pátrania po minulosti, pretože od smrti svojej starej báby sa jej objavuje jeden desivý prízrak za druhým. Jeden z tých lepších talianskych kúskov. Síce je cítiť nízky rozpočet na každom kroku a premrštená stopáž tomu taktiež nepomáha, hlavná hrdinka je navyše ešte aj k smrti nesympatická, ale slabiny filmu vynahrádzajú iné aspekty, ako kvalitné masky, podarená atmosféra či dostatočne desivá hudba ako zo starej talianskej školy. Žiadna veľká sláva to síce nie je, ale aspoň bolo vidno, že sa z toho režisér snažil vytrieskať maximum.

plakát

Living Space (2018) 

V minulosti vyvraždil jeden fašista svoju rodinu, pretože si myslel, že jeho žena je kurva a deti bastardi. V súčasnosti tu máme mladý párik, ktorý sa stratil uprostred ničoho, a tak hľadali pomoc akurát v jeho dome. Smola. Ja viem. Ten poster je strašný a alternatívny názov "Nazi Undead" je snáď ešte horší. Človek by zase očakával nejakých zombie náckov, akých tu už bolo dostatok, a keďže všetko sú nesledovateľné blbosti, už to nikto riskovať nechce. Ale pozor, toto prekvapí! So zombíkmi to nemá nič spoločné, ide o duchárinu s celkom dobrým nápadom. Hlavná hrdinka ma neotravovala, duchovia vyzerajú celkom schopne, a keď sa v záverečnej tretine odkryje pointa, dokonca mi to prišlo ešte zaujímavejšie. Objektívne asi skôr za silné 3 (lepší priemer určite), ja si minimálne za najväčšie prekvapenie mesiaca ešte jednu prihodím.