magu

Keďže mnou zaslaná zaujímavosť bola vyhodnotená ako nepatričná, pridám ju sem: Vo filme sa hovorí tromi jazykmi - rusky, ukrajinsky a francúzsky. Ani pri jednom nie sú použité titulky. A teraz komentár: Je pekné, že sa niektoré scény natáčali priamo v Pripjati a v okolí jadrovej elektrárne Černobyľ. Ale podľa stavu budov, rastlín a aj sarkofágu je jasné, že to nemohlo byť v roku 1996, ale oveľa neskoršie, čo trochu zmenšuje autencticitu. Napriek tomu sa to dalo pozerať oveľa lepšie ako niektoré dokumenty, ktoré naháňajú senzácie a skresľujú skutočnosti. Tu sme sa síce priamo o katastrofe nič nedozvedeli, ale postavy a ich konanie boli vykreslení celkom prijateľne. Ako jeden z tých, ktorí Zónu navštívili by som vo filme našiel kopec chýb, ale nebudem mu to robiť. Pozerajte a užívajte si.

Vojnový film je to až od 1:40. Dovtedy je to o romantike so zamilovaným vojenským trúbkarom, ktorý sa rozhodol vyrvať šľapku z nástrah najstaršieho remesla, o vojenských úžerníkoch a bitkách medzi radovými vojakmi. Nuda na zaspanie. Posledná polhodina to už z biedy nevtrhne. A ešte jedna vec tomuto filmu chýba, aby bol vojnový - aspoň malý pohľad z druhej strany. Rusi tu totiž okrem čítaných komentárov majú 0% podiel na deji. Škoda.

Autori dokumentu vedome klamú! Radiácia pri pamätníku pred 4. reaktorom je menšia ako 20 mikrosievertov. Odmerané osobne. Čiže bežná hodnota. Maximálna hodnota, ktorú sme namerali na okraji Červeného lesa pri zemi (!) bola 460 mikrosievertov. A ešte jedna poznámka pre neznalých - zlovestné zvuky dozimetra, šíriace sa takmer celým dokumentom vôbec neznamenajú nebezpečenstvo. Bežné dozimetre, ktoré vám požičajú pri návšteve oblasti pípajú už pri hodnote 10 mikrosievertov... Takže nič nebezpečné. Dokument sa silou-mocou snaží ukázať aká je jadrová energetika nebezpečná, ale akosi sa mu to nedarí. Aj vďaka výpovediam "kváziodborníkov".

Tvorcovia filmu majú úchylku zobrazovať všetko v detailoch. A keď to robia z desať metrov a ešte sa im popred kameru mihajú iné postavy, tak to už je na mňa veľa. Dúfam, že máte predstavu o čom hovorím a tento film vynecháte zo svojho repertoáru. A propo... Černobyľ. To je len maličká kulisa na začiatku a na konci. Inak by sa to mohlo odohrávať kdekoľvek v Sovietskom zväze. Katastrof, pri ktorých by sa dalo zachlastať, tam bolo dosť. O nepresnostiach so skutočnými reáliami (stanica v Pripjatim, plavba okolo 4. reaktora) radšej písať nebudem.

Tak som teda vstúpil druhý krát do tej istej rieky. Remake neprináša ABSOLÚTNE NIČ nové oproti originálu. Rovnakí magori, rovnaká depresia. Rovnako nudní herci, aj celé rozprávanie. Rovnako ako som zaspával pri origináli, uspával ma aj remake. Napokon, nie je sa čo čudovať, keď to robil ten istý režisér.... Moje odporúčanie znie - vyhnite sa obom filmom.

Jeden z tých lepších filmov o Črenobyle, ale ani jemu sa nevyhli typicky ruské hluché miesta. O tom, že nie všetko bolo tak, ako je zobrazené snáď ani nemusím písať... Najlepšie z celého filmu sú letecké zábery Pripjate v čase 1.18 a ďalej.

Tento film nie je ani smiešny, ani zaujímavý, ani poučný. Je veľa filmov, ktoré som mal problém dopozerať do konca, ale snáď ešte nikdy som nemal chuť vypnúť film už po pár minútach... Doteraz som sa WA vyhýbal, ale myslím, že budem dlho váhať, kým si nejakého ďalšieho pozriem.

Nezmysly, ktoré ten "akožeredaktor" plieska do kamery od začiatku do konca, úplne znehodnocujú celý dokument. Mal nechať hovoriť radšej sprievodkyňu, ktorá o Černobyle vie omnoho viac, keďže pracuje pre jednu z mála serióznych agentúr, ktorá sprevádza turistov v Zóne. Teším sa na návštevu. BTW: Ak toto je najlepší dokument na Českého leva 2015, tak potom česká dokumentaristika klesla veľmi hlboko. Alebo tí, čo sošky udeľujú...

Videl som iba druhú hodinu a veru mi tá prvá ani nechýbala. Možno v roku jedna deväť sedem sedem to bola pecka, ale teraz, keď máme takýchto voľnomyšlienkárskych filmov habadej, to už pôsobí skôr úsmevne (čítaj debilne).

Ďalšia časť Divokých koní alebo reklama na Pelákovú? Jedine mele-mele od Vašáryovej stálo za úsmev.