Dado

Je pravdou, že sa jedná prakticky o čistú kópiu prvého dielu, no zasadením príbehu do predvianočného New Yorku film nadobudol ešte nádhernejšiu a nezabudnuteľnejšiu atmosféru a dnes už aj s ňou spojené nostalgické spomienky na sledovanie snímky v detstve pravidelne na Vianoce. Je smutné, ako sa z mena dvojice tak nádherných filmov napokon stal len hlúpy prostriedok slúžiaci na ryžovanie peňazí pre hlúpych tvorcov bez štipky originality a snahy o vytvorenie niečoho, čo by nebolo okamžite odsúdeniahodné. O slovenskom dabingu platí to isté, čo som uviedol v prípade prvej časti. (85%)

Príbeh o oslíkovi je jeden z tých slabších animákov, ktorý existuje najmä vďaka priživovaniu sa na nápadoch originálnejších a zábavnejších počinov tohto žánru. Ale aspoň sa to scenárista rozhodol neskrývať a ponúkol divákom aj milú narážku na Oslíka zo Shreka. (45%)

Martin Scorsese možno zostarol, no režisérske remeslo ovláda stále majstrovsky. Skrytá identita je rozhodne vynikajúca krimi dráma so svižným dejovým a skvelým kastingom, z ktorého je veľmi obtiažne vybrať jedinca prevyšujúceho svojim hereckým umením v tomto filme ostatných. Len sa tu naskytá otázka, či je tento projekt skutočne tak originálny a výnimočný, aby si vyslúžil také ocenenie, akým je Oscar pre najlepší film. Podľa mňa skôr nie ako áno. (80%)

Z témy nepoznanej budúcnosti sa zákonite dá vyťažiť veľa a to bez ohľadu na žáner daného filmu (alebo seriálu, aby tvorcovia Futuramy nezostali urazení). O to smutnejší je fakt, že v prípade Idiocracy (obyčajne sa snažím využívať poslovenčené názvy, ale blud, ktorý vymysleli slovenskí distribútori, tentokrát poslúži ako výnimka potvrdzujúca pravidlo) sa nedá hovoriť inak, ako o premrhanom potenciále. Nejedna scéna pobaví a pobaví dobre, no mnohé momenty sú slabé, prípade nedotiahnuté a vyznejú tak skôr rozpačito než vtipne. (55%)

Na to, že Will Ferrell musí vo väčšine filmov robiť zo seba totálneho idiota, si už väčšina filmových priaznivcov asi zvykla. No rovnako si zvykla aj na to, že to robí formou, ktorá dokáže pobaviť. Bratia z donútenia však dokážu pobaviť len sporadicky a mnohé zo scén, ktoré mali pravdepodobne vyznieť vtipne, napokon končia prinajmenšom s prívlastkom prehnané, no vo väčšine prípadov sa ich nedá označiť inak ako úplný trapas. (40%)

Na to, aké herecké mená sa objavili v obsadení, očakával človek predsa len niečo viac, ako len priemernú komédiu s niekoľkými svetlými momentami, ktoré však tieň hluchých pasáží takmer úplne pohltí. Aj tak sú však Šéfovia na zabitie snímkom, ktorého prípadnej repríze sa v budúcnosti nebudem veľmi brániť. Slovenský dabing je vyslovene sklamaním, režisér totálne ignoroval akékoľvek zaužívané dabingové spojenia z minulosti a najviac to schytala Jennifer Aniston, ktorú nedabuje Katarína Brychtová a dokonca ani Henrieta Mičkovicová, ktorá sa prejavila ako obstojná alternatíva, ale úplne nevhodne obsadená Andrea Karnasová. (60%)

Po niektorých filmoch človek siahne s obrovským očakávaním a napokon sa dočká len sklamania. A pri iných na druhej strane nečaká takmer nič, občas dokonca nemá o danom snímku prakticky žiadne informácie a o to väčšie je potom výsledné prekvapenie, samozrejme v pozitívnom zmysle slova. Kronika je práve príkladom takéhoto filmu. Projekt, ktorý začína zdanlivo bez ambícií, no postupne pokračuje čoraz vo väčšom štýle, až napokon zakončí svoju púť tak, že prekvapený divák v prvom momente nechápe, aký zážitok mu bol od tvorcov dopriaty. Kronika je skutočne jedným z najväčších prekvapení roku 2012 a len veľmi málo chýbalo, aby jeho výsledné hodnotenie dosiahlo ešte väčších výšin. (80%)

Prečo musí byť každý horor v posledných rokoch postavený na tom, že postavy robia vyslovene debilné rozhodnutia, za ktoré zaplatia prinajlepšom nejakou časťou tela, v horšom prípade samotným životom? Ešte viac diváka mrzí to, keď tento fakt zničí veľký potenciál plynúci z originálneho a zaujímavého nápadu, presne tak, ako aj v prípade Jazera smrti. Vynikajúci záver tak potom už len čiastočne zmierni výsledné sklamanie. Ale aspoňže sa tvorcom podarilo získať do obsadenia kvalitných hercov na čele so skvelým Michaelom Fassbenderom. (70%)

Keď majú tvorcovia v rukách podobný námet, ako tomu bolo aj v prípade filmu Život je raz taký, naskytajú sa im dve cesty, ako ho poňať. Buď štýlom ambicióznej drámy, alebo nenáročnej komédie, možno s prvkami romantiky, skrátka jednohubka určená na dlhý večer. To, že sa kompetentní napokon rozhodli tieto dva spôsoby skombinovať, nemuselo na prvý pohľad vyznieť vôbec zle, ale to by si v prvom rade museli urovnať to, ako majú jednotlivé pasáže filmu vyznieť. Takto z toho napokon vznikla pomerne zaujímavá, no prakticky ničím originálna zmes, pri ktorej jedno zhliadnutie bohato postačí. (55%)

Priemerný triler so slušným tempom, vytvorený na podklade tuctového nápadu, so scenárom, v ktorom sa občas objaví nelogická diera či nereálny výstup a ničím nevynikajúcimi výkonmi hercov, kde najmä u ženských predstaviteliek pri ich výbere zohral väčšiu úlohu ich vzhľad (a u Beyoncé aj známe meno), než ich herecké schopnosti (40%)