Dado

Príbeh neskutočne otrepaný a navyše ľahko predvídateľný, ale na druhej strane zase film obsahuje niekoľko skutočne zábavných momentov, ktoré aspoň sčasti zachraňujú jeho česť (40%)

Spolupráca Tima Burtona a Johnnyho Deppa už v minulosti dopadla aj lepšie. Temné tiene síce majú akúsi zvláštnu a nezameniteľnú atmosféru (kombinácia temnoty a 70. rokov 20. storočia) dýchajúcu priam z každej sekundy filmu, komediálne prvky filmu, i keď ich je pomenej, nie sú len chabými pokusmi zabaviť diváka, ale sú skutočne vtipné a trefné. Rovnako i vizuálna stránka filmu by prešla aj tými najprísnejšími požiadavkami a je jednoducho vynikajúco. Všetko ostatné na čele s príbehom však pôsobí až príliš prvoplánovo a niekedy dokonca gýčovo, čo je nesmierne škoda, pretože z inak veľmi dobrého nápadu a ešte s takýmto hereckým obsadením sa dalo vyťažiť viac. (60%)

Expendables sa ani po druhýkrát nedokážu s istotou rozhodnúť, na ktorej strane vlastne stoja. Keby išlo o čistokrvnú poctu akčným filmom z 80. rokov, akčná stránka filmu by sa neobmedzila len na dve nadupané scény plné efektných prestreliek a výbuchov na začiatku a na konci, na druhej strane pokiaľ by sa film snažil byť niečím viac, nevypĺňala by priestor medzi spomínanými scénami len nutná vata, ktorá sa možno snaží vyzerať ako príbeh s inteligentnou zápletkou, no kvôli množstvu klišé a aj humorných hlášok v každom dialógu ju len ťažko niekto bude tak aj brať. Ale ber to čert, na rozdiel od prvého dielu táto kombinácia funguje a funguje skutočne veľmi dobre a keď sa k tomu prirátajú aj vynikajúci záporný hrdina v podaní Van Damma, obsiahlejšie výstupy pre Schwarzeneggera a Willisa plus efektné a zároveň vtipné cameo osamelého vlka Chucka Norrisa, vďaka ktorým ani takmer úplná absencia skvelého Jet Liho nevadí tak, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, vychádzajú mi z toho úplne zaslúžené 4*. V tomto prípade sa však rozhodne vyhnite slovenskému dabingu. Už prvý diel bol v tomto smere trápením, no čo predviedol pri jeho pokračovaní Štefan Mandžár, vyznieva skutočne ako zlý vtip (aj keď za daných okolností to len ťažko mohlo dopadnúť lepšie). (80%)

Marvinova izba je film stavajúci svoje predpoklady na úspech v očiach divákov predovšetkým hviezdnym hereckým obsadením a vážnou témou príbehu a v týchto smeroch sa mu to samozrejme darí. Meryl Streep a Diane Keaton ako dve sestry sú vynikajúce, vychádzajúca hviezda Leonardo Di Caprio predviedla rovnako kvalitný a uveriteľný výkon a túto trojicu v jednej z vedľajších úloh skvele doplnil Robert De Niro. Na druhej strane je však inak skvelá myšlienka príbehu podaná pomerne statickým a neatraktívnym tempom pre diváka, k čomu sa navyše pridružili aj diery v scenári, ktoré sa kompetentní neúspešne snažili zaplátať občasnými komediálnymi výstupmi. Navyše po vyše 90 minútach filmu väčšina ľudí čaká aspoň záver s poriadnou gradáciou, s niečím, čo by filmu dodalo akúsi jedinečnosť. Z potenciálne vynikajúcej drámy sa tak napokon vykľul len priemerný film ozvláštnený len skvelými hereckými výkonmi. (60%)

Asi to má na svedomí najmä obdobie a prostredie 2. svetovej vojny, ale pre mňa z filmov príbehovo predchádzajúcich filmu Avengers spoločne s prvým Iron Manom najlepší snímok. Komiks som nepoznal a pred zhliadnutím filmu som sa vážne obával toho, že tvorcovia sa nechajú uniesť slovom America v mene hlavného hrdinu a vyprodukujú podobný proamericky zafarbený odpad, akých je už nielen vo filmovom priemysle mnoho. Obavy však boli absolútne zbytočné, dej sa vôbec k podobnému extrému ani len nepriblížil, Chris Evans stvárnil nielen nepremožiteľného, ale aj sympatického hlavného hrdinu, jeho filmová partnerka Hayley Atwell je sexy a Dominic Cooper si zobral zo svojho "syna" Roberta Downeyho Jr. skvelý príklad. Menším sklamaním tak zostal len hlavný záporný hrdina, na moju škodu pripomeniem, že nepoznám komiksovú predlohu a aj to zjavne zavážilo pri hodnotení Weavingovho Red Skulla. I tak je však Kapitán Amerika nielen prvým Avengerom, ale aj prvým filmom, po ktorom siahnem, pokiaľ mám chuť pozrieť si niečo zo spomínanej skupiny snímkov predchádzajúcich samotnému filmu Avengers. Slovenský dabing síce neponúka divákom šušľajúcich náckov, na druhej strane však viacerých dabérov s hercami spája absolútne nevhodne, pričom jedným z týchto nevydarených spojení je aj to najdôležitejšie, kde Michal Hallon prepožičal hlas Chrisovi Evansovi. Taktiež aj preklad je neraz až príliš kostrbatý a vetám by nezaškodilo lepšie formulovanie. (80%)

Stručne povedané, jedná sa o lacnú jednorázovku, ktorá by pri väčšej kreativite scenáristu mohla dopadnúť omnoho lepšie. Spoliehať sa však len na veci videné nespočetné množstvo krát v iných filmoch a na známe herecké esá v čele s Nicolasom Cageom, ktorý v tomto filme vzhľadom na jeho herecké schopnosti ide takpovediac len na pol plynu, je nielen v tomto prípade, ale aj všeobecne veľmi zlý nápad. (40%)

Opisovať vynikajúce herecké výkony (neexcelujú len dospelí herci, ale dokonca aj Haley Joel Osment), vynikajúci nápad, mrazivú atmosféru a jeden z najšokujúcejších záverov v dejinách filmografie, ktoré vynášajú Šiesty zmysel v rebríčku najlepších snímkov tam, kde sa 99% ostatných filmov môže len s túžbou pozerať, nie je už asi veľmi potrebné. Čo by som však chcel vyzdvihnúť, je dĺžka samotného filmu. 107 minút je totiž oproti iným filmom zo spomínanej top skupiny až neobvykle málo, v tomto prípade je však neobvykle krátka stopáž obrovskou výhodou a to predovšetkým v tom, že film vďaka tomu neobsahuje jedinú scénu, ktorá by ho zbytočne naťahovala a ktorá by nehrala v dejovej línií dôležitú rolu. (90%)

NIe som milovníkom muzikálov, pravdupovediac môj vzťah k tomuto žánru je taký, že skôr sa moje hodnotenie objaví pri seriály Tak plynie čas (z ktorého som len tak mimochodom dodnes nevidel jedinú časť) ako pri Jesus Christ Superstar či Pomáde. Do tohto filmu som teda išiel skôr z povinnosti ako fanúšikom osvedčenej spolupráce trojice Tim Burton-Johnny Depp-Helena Bonham Carter. A prekvapujúce ma film nielenže zaujal, ale dokonca bavil, bavil tak, že som nemal čas pomyslieť na to, že by som sledovanie prerušil alebo jednotlivé piesne pretáčal, ako to u mňa už neraz bolo zvykom. Herecké výkony boli vynikajúce, atmosféra presne taká, akú som si pri obrázkoch a traileroch predstavoval. A najväčšia pochvala, ktorá sa mu od mojej osoby môže dostať je, že aj pár dní po zhliadnutí filmu som sa pár krát pristihol pri tom, ako si pohmkávam melódie piesní The Barber and His Wife a Poor Thing. (80%)

Priemerný romantický snímok natočený podľa tej najstaršej a najohranejšej šablóny, ktorá slúži tvorcom na natáčanie filmov. Film nenudí, no zároveň ani nedokáže nadchnúť ničím okrem niekoľkých v celku zaujímavých vedľajších dejových rovín a šokujúceho konca, ktorý razom dodá názvu filmu omnoho širší rozmer. Ešte by to však chcelo ďalšie výnimočné, alebo aspoň zaujímavejšie okamihy na to, aby sa dalo premýšľať nad vyšším hodnotením. (65%)

Pri nejednom filme z takzvanej skupiny TOP, alebo ak chcete spomedzi filmov, ktoré dosahujú hodnotenie asi okolo 85% a vyššie, som sa stretol s tým, že podobne vysoké hodnotenie som vedel pochopiť iba v prípade, že by som hodnotil výlučne samotnú myšlienku a privieral obe oči nad tým, že všetkých až na profesionálnych kritikov, ktorých baví rozpárať vo svojich recenziách celý film a rozpísať sa o tom, aká vynikajúca bola réžia, aký perfektný a duchaplný scenár nám bol ponúknutý, aké dojímavé výkony hercov sme mohli zažiť, takýto film prestane baviť v priebehu prvej hodiny a najneskôr v tej nasledujúcej sa im podarí zaspať. Tak prečo by som teraz ja nemohol vyzdvihnúť vynikajúcu, priam dychberúcu myšlienku filmu, i keď trebárs z pohľadu kvality réžie či kamery sa tomu najlepšiemu rovnať nemôže? Nevidím žiadny dostatočne pádny argument na to, aby som tak v tomto prípade neurobil a preto budem pokračovať v nastolenom, ako to nazval Cival, ČSFD hype. (90%)