Dado

1. séria - 90%, 2. série - 80%, 3. séria - 70%, 4. séria - 70%, 5. séria - 75%, 6. séria - 60% (poradie sérií od najlepšej po najhoršiu = 1, 2, 5, 4, 3, 6 ||| Vo svete zombie apokalypsy, ktorá zaplavila takmer každé odvetvie zábavného priemyslu a najmä plátna kín a televízne obrazovky, sa Walking Dead hneď prvou sériou zaradil medzi najambicióznejšie a najkvalitnejšie projekty s touto tematikou. Nemalú úlohu pritom určite zohrala najmä vynikajúca komixová predloha a fakt, že v rámci prípravy prvých častí sa nemalou mierou angažoval sám pán režisér Frank Darabont. Práve jeho odchod do úzadia s príchodom druhej série seriálu asi čiastočne znamenal pokles kvality, kedy sa po príchode skupiny hlavných postáv na Hershelovu farmu stáva so seriálu dielo, v ktorom zombie putujú na vedľajšiu koľaj a sú viac menej len kulisou, čo tvorcovia napokon "dokonale" zavŕšili v tretej sérii, ktorá živé mŕtvoly prezentuje skôr ako smiešne bábky, než životu nebezpečných nových vládcov našej planéty. K tomu sa pridružilo aj vyslovene dementné chovanie viacerých postáv slúžiace len na to, aby sa dej uberal presne takými cestami, aké tvorcom vyhovujú v plánoch. Aj napriek zdanlivo drsnej kritike nemá tento seriál núdzu o skvelé a vypäté momenty, kvalitné dialógy, i keď ich množstvo je občas až príliš vysoké a skvele vykreslené postavy, medzi ktorými si určite nájdete svojho obľúbenca. Priebežne je to aj napriek sklamaniu zo záveru tretej série na pomedzí 4 a 5. | Po 4. sérii sa však misky váh prikláňajú skôr k horšiemu hodnoteniu, kvalitu jednotlivých častí stúpa a klesá ako na hojdačke a záver série opäť sklamaním. Cliffhanger je síce dobrá vec medzi jednotlivými časťami série, tá by však ako celok mala byť zakončená, bohužiaľ však tvorcovia zjavne nedokážu pozornosť divákov upútať originálnejšími spôsobmi. | Po polovici siedmej série dostávam pocit, že moje sledovanie seriálu sa čoskoro premení len na pondelkové čítanie obsahu najnovšej časti. Pár svetlých chvíľ totiž ani zďaleka nedokáže zachrániť celok, ktorému podráža nohy rozťahaný a nudný štýl rozprávania príbehu, v ktorom namiesto šikovného prelínania dejových línií po vzore kvalitnejších seriálov na čele s Game of Thrones dostávajú aj tie najzbytočnejšie postavy nepochopiteľný priestor v podobe celých epizód. Zarytých fanúšikov neznalých predlohy si tvorcovia aj napriek všetkému rôznymi ťahmi pravdepodobne udržia (napríklad J.D.Morganom, ktorý je však len slabým odvarom komiksového Negana), avšak povedzme si na rovinu - na scéne je momentálne nejeden seriál, ktorý si svojimi kvalitami zaslúži omnoho väčšiu pozornosť, než táto potenciálom mrhajúca postapokalyptická telenovela. Slovenský dabing je veľmi rozporuplný. Na jednej strane je totiž vynikajúce dabingové obsadenie, na druhej však fakt, že pri mnohých nových postavách sa ich hlas po jednej či dvoch epizódach menil a jeho konečné ustálenie je pre kompetentných asi tiež veľmi náročné. Ešte horší je však preklad, ktorý sa časom (určite to bude aj zmenou štúdia) zlepšil, avšak v prvej sérii je to doslova jeden veľký prúser, za ktorý by mali tí, ktorí sa na ňom podieľali, dostať doživotný zákaz čo i len pomyslieť na túto profesiu (myslím, že pokiaľ niekto preloží vetu "It's like she's pissed at me all the time..." ako "Je to, akoby na mňa močila...", tak si nič iné ani nezaslúži).

Stopáž o hodnote štyroch hodín. Je to príliš veľa? Na prvý pohľad áno, no nemusí to platiť vždy. Postačí, aby si snímok dokázal pútavým príbehom a svižným tempom udržať pozornosť divákov a na základe pozitívnych ohlasov sa dá usudzovať, že Sergiovi Leonemu sa to podarilo. Avšak nie u všetkých ľudí a aj ja som jeden z tých, ktorému sa priebeh filmu zdá v niektorých pasážach príliš rozvláčny a dokonca, prepáčte mi moje pocity, aj nudný. To však v žiadnom prípade nepodhodnocuje ďalšie aspekty filmu, ako napríklad bravúrny herecký výkon Roberta de Nira alebo úžasné zobrazenie doby, v ktorej sa dej snímku odohráva. (80%)

Nápad je to rozhodne zaujímavý, i keď jeho samotné spracovanie už trochu pokryvkáva. Pokiaľ ste však svedkom toho, ako drvivá väčšina vašich spolužiakov v autoškole vybuchne po zhliadnutí jedného z týchto krátkych klipov od smiechu, zákonite sa vám musí tlačiť na jazyk otázka, či je práve toto cesta k úspešnej výchove dnešnej generácie nielen budúcich vodičov. (40%)

Áno, Andersonovi Traja mušketieri neprinášajú so sebou nič svetoborné, áno, od Dimasovej predlohy má tento film občas ešte ďalej ako naši futbalisti od titulu majstrov sveta, áno, niektorí herci na čele s Millou Jovovich neraz poriadne prehrávajú a áno, je to miestami pekná blbosť. Ale zároveň je to poriadne sympatická a efektná oddychovka, navyše s množstvom komických scén, ktoré nie sú prepálené a dokážu skvelo pobaviť. A to sa v nudný večer cení často omnoho viac ako hlboké myšlienky filmov popisovaných mnohými len tými najrozmanitejšími superlatívmi. (65%)

Som pevne rozhodnutý, že sa nenechám strhnúť vlnou nového ČSFD trendu spočívajúceho v hodnotení hudobných videoklipov. Výnimku potvrďujúcu pravidli si však rozhodne zaslúži najznámejší, najprepracovanejší a pravdepodobne aj najlepší videoklip, aký kedy vznikol. Pretože tým všetkým Thriller od kráľa popu Michaela Jacksona nepochybne je. (100%)

Obrovská pocta videohrám, konkrétne ich obdobiu, ktoré dnes prežíva prakticky už len v nostalgických spomienkach hráčov roztrúsených po celom svete. Len škoda, že tie nezabudnuteľné a nostalgiu vyvolávajúce postavičky a ich virtuálne svety sú zabalené možno do pekného a svižného, no zároveň do jednoduchého a v niektorých momentoch aj ľahko predvídateľného príbehu. Aj napriek tomu je však Ralph Rozbi-To povinnou jazdou minimálne pre videoherných nadšencov a to ako pre starších za účelom oživenia už zdanlivo zabudnutých zážitkov, tak i pre tých mladších ako ukážka toho, že vo videohernom priemysle kedysi nešlo v prvom rade len o peniaze. (80%)

Nájsť kvalitatívne nadpriemernú romantickú komédiu a ešte k tomu z prostredia strednej školy je asi ešte ťažšie, ako nájsť ihlu nie v kope sena, ale rovno v celom senníku, no aj v tomto žánri platia akési nároky na kvalitu, ktoré sa väčšine filmov podarí splniť. O tomto to však bohužiaľ neplatí. Zopár celkom vydarených vtipov a ani Emma Stone nemôžu zachrániť už len z krátkeho popisu tuctový scenár plný hlúpostí a klišé. Cieľovou skupinou aj napriek námetu a početným vulgarizmom asi boli deti do 15 rokov (aj to je už asi prehnané), ostatní by sa tomu mali radšej vyhnúť. (45%)

Púšťať sa do tematiky cestovania v čase je pre filmárov vždy nemalý risk spočívajúci najmä v tom, či budú schopní udržať celé dianie na uzde a nedovolia, aby ich výsledné dielo nieslo so sebou množstvo nevysvetlených vecí a najmä nelogickostí. Práve Osudový dotyk je tým filmom, v ktorom na prvý pohľad všetko do seba pekne zapadá, no pokiaľ sa začne človek nad jednotlivými dejovými zvratmi zamýšľať a rozoberať ich, nájde hneď niekoľko bodov, ktoré si navzájom odporujú. Aj napriek chybám je to veľmi dobre zrežírované sci-fi s nemenej dobrou atmosférou, ktoré by si však do hlavnej úlohy možno zaslúžilo o niečo lepšieho herca, i keď Kutcher sa bez diskusie so svojou rolou snaží vysporiadať, ako najlepšie vie. (80%)

Medzi katastrofickými filmy je Vojna svetov svojou kvalitou doslova unikát, najmä keď si uvedomíme fakt, že dnes sa už len máloktorý režisér pustí do tohto žánru s úmyslom vytvoriť konkurenciu pre špičku filmového priemyslu a nie len brak, ktorý na ČSFD skončí v čiernych farbách. Keď si však človek odmyslí slávne mená vo filmovom štábe a medzi hercami, obrovský rozpočet a s ním spojené vierohodnejšie vizuálne efekty, čo nám zostane? Čím sa bude Vojna svetov vlastne tak rapídne odlišovať od spomínaných amatérskych zlátanín bez štipky originality v príbehu a s kopou nelogických dier v scenári? (60%)

Originalita prvej časti sa síce vytratila už v priebehu jej nasledujúceho pokračovania, no to neznamená, že by zakončenie trilógie nenaplnilo očakávania. Diváci sú opäť svedkami vysokej kadencie skvelého humoru, ktorého strojcami sú najmä Galifianakis a Jeong, pričom ostatní im viac menej len sekundujú. Samozrejme okrem toho potešia aj vtipné narážky na rôzne filmové tituly, ktoré začali už pri tvorbe filmového plagátu a chýbať nemôže ani typická čerešnička na torte v podobe zábavy prichádzajúcej až so záverečnými titulkami. Vlčia svorka tak dôstojne zakončila svoje trojdielne putovanie väčšinou zahalené alkoholovým oparom predchádzajúcej noci. (75%)