Dado

Hnusí sa mi, keď prítomní užívatelia už len z princípu hádžu všetko, pri čom sa objaví krajina pôvodu Slovensko, bezmyšlienkovito do odpadu a to aj napriek tomu, že zhliadli maximálne krátku upútavku v televízií či na internete. Ibaže niekedy sa naozaj nedá inak. Neviem, či televízie majú pocit, že stále nové a nové seriály v štýle primitívnych telenoviel sú práve to, po čom televízny divák túži, alebo pod Tatrami vyrastajú len samí neschopní scenáristi, ktorí nedokáže zo seba vypotiť ani štipku originality, či aspoň niečo, čo by ozvláštnilo tragickú situáciu na poli slovenských seriálov. Naposledy som sa s niečim podobným stretol pri seriáli Doktor Ludsky a o to viac ma mrzí fakt, že kým jeho príbeh priebežne skončil po dvoch krátkych sériach, hlúposti typu Horúca krv, Búrlivé víno, Druhý dych a najnovšie aj Chlapi neplačú, sa stále zubami nechtami držia svojho miesta na obrazovkách aj celé mesiace. To skutočne tvorcovia seriálov na Slovensku nevidia situáciu v iných štátoch, kde televízie doslova sršia originálnymi a pútavými seriálmi? Matne si teraz spomínam na článok v novinách spred pár rokov. Dotyčný človek, ktoré meno si už bohužiaľ nepamätám, vyjadroval ľútosť nad tým, že narozdiel od okolitých krajín sa u nás nevyrábajú žiadne seriály. Kým vtedy som sa s týmto názorom stotožňoval, dnes, keď sa u nás nedokáže vyprodukovať nič iné, ako romantická zlátanina s tragickými prvkami konkurujúca svojimi (ne)kvalitami aj tým najväčším prúserom pochádzajúcim z Južnej Ameriky, by som bol najradšej, keby sa opäť žiadne seriály u nás netočili. (videné tri časti, bez percentuálneho hodnotenia)

Herecký koncert geniálneho Al Pacina (tentoraz ho už ani ignoranti udeľujúci Oscarov nemohli prehliadnuť tak, ako niekoľkokrát predtým), ktorý dokáže ťahať celý zaujímavý, avšak zároveň občas aj prehnane patetický a navyše zdĺhavý príbeh a povýšiť ho aj napriek záporom na výnimočný zážitok. A mohlo to byť ešte lepšie, keby sa režisér Martin Brest dokázal vyvarovať spomínaných chýb a nedopustil by, aby sa z dejovej línie o škole stala iba nasilu pôsobiaca výplň slúžiaca vyslovene len pre potreby záveru filmu. (80%)

Tropická búrka mala obrovský potenciál, a to nielen kvôli poriadne nabitému hereckému obsadeniu, získať nálepku kultovej paródie na Hollywood a všetko, čo s ním aspoň okrajovo súvisí. Napokon sme sa však dočkali len priemernej komédie s niekoľkými svetlými momentami (nezabudnuteľné výstupy Toma Cruisa) a efektnou akciou zasadenou do exotického prostredia. Veľká škoda. (60%)

Akcia je v niektorých pasážach pútavá a občas vyjde aj nejaká tá hláška, no to je asi tak všetko. G.I.Joe sa inak vlečie len vo vodách slabšie priemeru až podpriemeru a nič na tom nedokážu zmeniť ani vychvaľované vizuálne efekty, ba práve naopak. Vzhľadom na rok, kedy snímok vznikol, totiž vyzerajú v porovnaní s tým najlepším, čo malo možnosť oko filmového diváka uzrieť, veľmi zastaralo a priam smiešne. (45%)

Asi neexistuje vhodnejší spôsob, ako začať hodnotenie filmu Zachráňte vojaka Ryana, než zmieniť sa o úvodnej scéne, vylodení na Omaha Beach, ktorá by sa dala slovníkom ČSFD označiť ako šesťhviezdičková. A ani zvyšok filmu svojim vizuálnym prevedením rozhodne nezaostáva, zásluhou čoho sa dnes môže na prácu kameramana Janusza Kaminskeho pozerať celá filmová verejnosť len s obrovskou úctou a rešpektom. Napriek tomu sa tu však nájde hneď niekoľko vecí, ktoré niekto možno, či už úmyselne alebo nevedomky, prehliadne a bude tak vynášať za pomoci najrozmanitejších superlatívov celý film až do samotných nebies, no zároveň sa určite nájde pár ľudí, ktorým tieto veci jednoducho nedovolia rozprávať o tomto počine režiséra režisérov, samotného majstra Stevena Spielberga, ako o najlepšom vojnovom snímku všetkých čias. V prvom rade je to fakt, ktorý si uvedomujú aj samotné postavy a ktorý spočíva v nezmyselnosti pokusu o záchranu jediného vojaka kvôli tomu, že je jediným preživším zo štyroch bratov, pričom sa do zbytočného ohrozenia dostávajú životy hneď niekoľkých vojakov. V ďalšom bode je to niekoľko nereálnych situácií, ktoré najmä na pozadí naturalistického zobrazenia neľútostnej vojny nepôsobia v žiadnom prípade pozitívne. A v neposlednom rade je to prehnaný americký patriotizmus, vec tak kritizovaná pri mnohých iných filmov, u ktorých pritom vôbec nie je táto vlastnosť ani zďaleka tak zreteľná ako tu, kde je viditeľná aj pre toho najväčšieho ignoranta už len zo zbytočných záberov na vlajúcu zástavu USA na začiatku a na konci filmu. Osamotené sú tieto chyby prakticky len nevinnou smietkou na geniálnom produkte, ktorú je veľmi ľahké prehliadnuť. Horšie je to však už v prípade, pokiaľ sa týchto zdanlivo bezvýznamných chybičiek nazbiera viac. Zachráňte vojaka Ryana je i napriek nim určite skvelý vojnový snímok, no pokiaľ niekedy v budúcnosti budem mať opäť chuť nechať sa vtiahnuť prostredníctvom televíznej obrazovky na bojové polia druhej svetovej vojny z pohľadu vojakov Spojených štátov amerických, siahnem skôr po britskom seriáli Bratstvo neohrozených. (85%)

Prvá polovica Scenic Route sa nesie v duchu nudného dialógu dvoch zúfalcov, ktorí sa snažia navzájom presvedčiť, aký je život toho druhého absolútne na hovno. Určite nie som jediný, kto sa počas prvých štyridsiatich minút pohrával neraz s myšlienkou vypnúť film a už sa k nemu viac nevrátiť. Našťastie dej v priebehu druhej polovice konečne nabrerá spád a jeho gradácia vrcholí možno nečakaným, no o to zaujímavejším záverom filmu. Keby bolo potrebné vyzdvihnúť nejaké významné pozitívum celého snímku, tak je ním určite vynikajúci herecký výkon Josha Duhamela, o to väčšia škoda je, že v hlavných úlohách ho môžme vidieť väčšinou len v tuctových romantických komédiách. (60%)

I keď by to len málokto predpokladal, tento rok sa kráľom na poli filmových paródií nestal piaty diel obľúbenej série Scary Movie, ktorý napokon dopadol katastrofálne, ale zdanlivo neambiciózny a v tieni slávnejšieho konkurenta ukrytý projekt Marlona Wayansa. Áno, aj tu sa samozrejme nájdu vtipy, ktoré vyznejú skôr trápne, ale takisto sa tu narozdiel od vyššie spomínaného počinu divák stretne aj s nejednou scénou, ktorá uňho spôsobí nefalšovaný výbuch smiechu. Najmä scéna, kedy duch pripraví hlavného hrdinu o "panenstvo", je nezabudnuteľná. (55%)

Kocúr v čižmách je príkladom postavy, ktorá vynikajúco funguje v rámci určitého filmu (v tomto prípade série filmov o Shrekovi) ako vedľajší hrdina šikovne dopĺňajúci dianie okolo, no len ťažko dokáže utiahnuť celý film, keď je stredobodom pozornosti. Vzhľadom na tento fakt urobili tvorcovia tohto filmu pre jeho úspech asi skutočne maximum. Ani to však nemení nič na fakte, že sa jedná o priemerný animák, ktorý sa ani s prižmúrením oboch očí nemôže rovnať konkurencií a to bez ohľadu na to, že konkurencia v roku 2011 nebola ani zďaleka taká vysoká, ako inokedy. (50%)

Sam Mendes svojimi snímkami jednoznačne potvrdzuje fakt, že je jedným z najuniverzálnejších režisérov vo filmovom priemysle. Natočiť dychberúcu oscarovú drámu (Americká krása), životopisný film z prostredia vojny (Mariňák), road movie s mixom prvkov z rôznych žánrov (Všade dobre, prečo byť doma?) a pritom si udržať vysoké hodnotenia kritikov a zároveň obrovskú obľúbenosť medzi fanúšikmi, to je v súčasnosti skôr vysnenou utópiou než reálnym úspechom jedného človeka. Ani Cesta do zatratenia nenarúša toto pravidlo a nechýbalo málo, aby sa o nej dalo hovoriť ako o vážnom konkurentovi tých najžiarivejších klenotov žánru. Len škoda slabšieho vykreslenia jednotlivých postáv, ktoré tak následne nedovoľuje divákovi zžiť sa s naplno s ich osudom a problémami a rovnako tak aj predvídateľného vyvrcholenia zápletky celého príbehu. (80%)

Až na nezmyselný fakt, že Janíčko a Marienka si v nejednom súboji aj napriek svojej povesti neohrozených lovcov čarodejníc počínajú ako amatéri bez skúseností a len vďaka náhodám z nich napokon vyjdu s relatívne zdravou kožou, sa jedná o ničím nerušenú a zábavnú akčnú jazdu. Vizuálne efekty sú parádne, to isté platí aj o zadku Gemmy Arterton v latexovýc nohaviciach a aj Jeremy Renner, aj keď občas pôsobí bez luku v rukách neisto, zvláda úlohu Janíčka s cukrovkou presvedčivo. Porovnávanie s Van Helsingom nie je veľmi namieste, už len preto, že v porovnaní so spomínanou zlátaninou je táto snímka kvalitou aspoň o dve triedy vyššie. (75%)