Volodimir2

Po júnovom vylodení nasledovalo v auguste 1944 ďalšie vylodenie, operácia Dragoon, tentokrát v južnom Francúzsku medzi mestami Cannes a Toulonem. Tento nový front sa tiahol údolím rieky Rhôny. V tejto chvíli Spojenecké velenie pripravilo operáciu Market-Garden, cieľom bol prienik cez rieku Rýn na nemecké územie cez Holandsko. V snahe sa vyhnúť Siegfriedovej línii padlo rozhodnutie previesť výsadok za nemeckými líniami silou 35 000 výsadkárov. Prvá časť operácie Market mala za úlohu dobiť niekoľko mostov cez rieky Maasu a Rýn (Waal) a udržať ich do príchodu pozemných vojsk. Operáciou bola poverená 1. vzdušná výsadková armáda (82. americká výsadková armáda, 101. britská výsadková divízia a poľská 1. padáková brigáda). Montgomeryho operácia skončila katastrofou. Pozemné vojska sa k výsadkom nedostala včas a tak späť k svojim jednotkám z 10000 mužov v Arnhemu sa dostalo iba 2163 poľských a britských výsadkárov. Z celkového počty 35000 nasadených výsadkárov 7680 bolo trvale vyradených z boja okolo 8000 bola Nemcami zajatých. Hlavná úloha operácie splnená nebola. Neporazili nepriateľa v Holandsku a tak brána do Nemecka bola zatiaľ ešte zatvorená. Vedeli ste, že v tejto operácii bojovali aj československí stíhači? A to 310. a 312. československá stíhacia peruť, ktorým velil štábny kapitán letectva Tomáš Vybíral na Spitfiroch F.Mk.IXC a HK.Mk.IXC. Zo 24 zasahujúcich lietadiel perute v boji stratili po jednom z nich.

Veľkým úspechom Spojencov po vylodení bolo, že už na 7. deň sa im podarilo spojiť a tak vytvoriť ucelené predmostie. Ale úlohy bojového plánu sa nedarilo splniť. Najhoršie výsledky mal Montgomery s britským zborom. Američanom búrka zničila morušový umelý prístav na pláži Omaha a situácia s vyloďovaním nevyzerala ružovo. Až v 21. deň sa im podarilo obsadiť náhradný prístav v Cherbourgu čo bol prvý významný ich úspech. Hotovou katastrofou boli pre Spojencov živé ploty v Normandii na ktoré sa pri plánovaní operácii zabudlo. Tieto živé ploty boli pre tanky a pechotu hotovým peklom po dobu až 85 dní a a aj preto bola pre Spojencov táto vojna obrovským prekvapením. Svojimi náletmi zničili mnohé mesta v západnej Európe a ich obyvatelia ich s nadšením nevítali. Morálka ich vojakov bola veľmi nízka, obrovské straty na životoch nekorešpondovali s predpokladmi, že do Vianoc sú všetci pri svojich rodinách. Hygiena a zásobovanie na katastrofálnej úrovni, nasadzovali životy pre cudzie štáty. Z tohto normandského pekla bol jediný spôsob úniku buď smrť alebo zranenie. Na ich psychiku malo aj obrovský dopad britské bombardovanie do vlastných radov. Až príchodom generála Pattona sa situácia na západnom fronte znormalizovala a začali aj veľké bojové úspechy.

Trocha teórie na úvod. Dňu D predchádzala dvojročná príprava na operáciu Overlord. Deň pred vylodením bolo na Nemcami obsadenom území vysadených viac ako 12000 výsadkárov z americkej 82. a 101. a britskej 6. výsadkovej divízie. (najmenej úspešné boli americké výsadky). Prvý do boja po vylodení sa hrnul Montgomery, ktorý ale s americkými tankami Sherman proti Rommelovým Phanterom nemal žiadnu šancu. Spojencom sa Caen nepodarilo dobiť na druhý deň podľa plánu a tak operácia Overlord nemohla pokračovať. Keďže išlo o rovinatú oblasť velenie predpokladalo ľahký postup britskej 3. pešej divízie ale nemecká 21. tanková divízia ich zatavila. Generál Montgomery čelil ostrej kritike za to, že mesto včas nedobil a že jeho jednotky utrpeli obrovské straty. Montgomery zlyhal aj v následnej operácii Goodwood až prienik Američanov u Avranche mu pomohol k úspechu. Nakoniec Caen Montgomery dobil nie na druhý deň ale až o mesiac. Detaily z tejto operácie sú aj vo filme Hrdinovia druhej svetovej vojny z roku 2011 a v Bitke o Normandiu – 85 dní v pekle z roku 2019.

Operácia Overlord sa pripravovala na pláži Slapton Sands vo Veľkej Británii a to z dôvodu svojej podoby s plážou Utah Beach (kde sa vyloďovali jednotky USA). Zaujímavosťou je, že na rozkaz generála Eisenhowera sa cvičilo s ostrou muníciou, aby si vojaci zvykali na ťažké bojové podmienky. Išlo o operáciu Tiger avšak nedodržanie plánu cvičenia a bezpečnostných opatrení pri nácvikoch malo za následok 1405 mŕtvych a 200 zranených vojakov. Celá akcia bola prísne tajná a odtajnila sa len jedna časť v roku 1984. Vylodenie v deň D prebiehalo na 5 plážach Utah a Omaha (jednotky USA), Gold a Sword (jednotky Veľkej Británie) a Juno (jednotky Kanady). Najhoršie dopadlo vylodenie amerických jednotiek na pláži Omaha, kde nedostatočným riadením vylodenia techniky, skončila takmer všetka na dne mora. Keďže sa jednalo o bojovo najschodnejšiu pláž strata 3000 ľudských životov je pri 6 násobnej americkej presile úplne zbytočná. Hold vo vojne sa nesmie nič podceniť. No a sľúbené filmy s tematikou vylodenia. Peklo v Normandii 1967, Život na zámku 1966, Deň D – podmorská odysea 2014, Deň D – Pristanie 2014, Vraky u pobrežia Normandie 2001, Zabudnuté obete 2013, Poslední hrdinovia Dňa D 2013, Utajená katastrofa Dňa D 2012, Invázia 1944 2011, Deň D 2004, Pathfinder – Výsadok v Normandii 2011, Normandia 2011, Deň D – Bitka o Normandiu 2007, Najdlhší deň 1962, Komando samovrahov 1968, Generál Eisenhower – Veliteľ invázie 2004, Krvavá Omaha 2008, Operácia „Overlord“ 1975, Od vylodenia po Berlín 2004, Vylodenie – Deň D 2007, Bitka bez návratu 1968, Komando zatratených 1969 a mnoho ďalších. Neviem či je ešte potrebné sa tejto otázke filmovo venovať a či ešte existuje niečo, čo nebolo zdokumentované z tejto operácie.

Na úvod by som chcel upozorniť, že tento seriál nie je to isté, ako seriál Singapuru "Záhady druhej svetovej vojny" (Podivná druhá svetová vojna, Nazi Weird War Two) z roku 2016 (6 epizód, prvou je Himmlerov strašidelný hrad). Druhá svetová vojna bola najkrvavejšou v histórii, bolo v nej zapojených toľko strojov, že fámy sa ľahko vytvárali aj zo strachu z neznámeho. Uvidíte zvláštne ale málo pravdivé príbehy, ktoré sme ešte v žiadnom historickom seriálu z obdobia druhej svetovej vojny ešte nevideli. V 22 dielnom seriáli sa pokúsime pochopiť záhady a tajomstvá špionáže, vojne tajných agentov, podrobnosti o nacistickom nukleárnom programe. Nechýbajú tu aj nezmysly, ako pokus japonských tajných síl o atentát na Chaplina ale aj pokusy o oživenie vyhynutých zvierat a pokusy o ich ulovenie. Takže už len tieto úvodné myšlienky nás utvrdzujú akým nezmyselným smerom sa tento seriál vydal. V jednom z najhorších seriálov, ktorý hľadá senzácie tam kde by ich hľadať nemusel je pre mňa šokujúci a nepochopiteľný už vo svojich názvoch Blízke stretnutie, Hračky hromadného ničenia, Nacistický pán prsteňov, Upírske vojny, Protitankové psy, Mačky, netopiere a holuby v boji, nacistický okultizmus atd.

Je takmer 50 rokov po 2. svetovej vojne. V Nemecku sa množia útoky na Turkov a ďalšie etnické skupiny, v USA opätovne pália kríže KuKluxKlanu, vo Veľkej Británii vychádzajú do ulíc priaznivci ultrapravicovej Britskej národnej strany (British National Party) a Francúzsko má Jean-Marie Le Pen (Front national). Ale aj v Afrike sa pretláča do popredia apartheid. To všetko sa odohráva v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Trocha som uviedol situáciu ktorej sa film venuje. Ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že tak nejako vyzerali v Nemecku aj tridsiate roky minulého storočia. Film je skutočným príbehom Yarona Svoraya, narodil sa v Izraeli a bol policajným vyšetrovateľom. Usadil sa v USA a je pozoruhodným svojou prácou proti neonacistom. Skutočne sa infiltroval do nemeckých neonacistických skupín, prispel k zatknutiu nacistického vojnového zločinca Ericha Priebkeho, ale dnes je známy ako lovec nacistov a pokladov uschovaných a zakopaných Židmi pred odsunom. Svoje skúsenosti z neonacistického hnutia v Nemecku publikoval v roku 1994 pod názvom In Hitler´s Shadow (V Hitlerom tieni), čo bolo podkladom pre tento film. Jednoznačne zistil a potvrdil, že nacizmus siaha omnoho hlbšie do štruktúr Nemecka a je mocnejší ako si dokážeme predstaviť. Aj preto jeho kroky v USA viedli do sídla organizácie Simona Wiesenthala s úmyslom odhaliť všetkých neonacistických vodcov.

Vždy keď sa objaví nový dokument mám určité obavy z jeho podania. A zvlášť keď sa jedná o tak citlivú otázku, ako je otázka odsunu Čechov z pohraničia, respektíve Nemcov z Čiech, Slovenska a Poľska. Nedávno som v jednom dokumente zachytil myšlienku, že Nemci si celú vojnu o svoj odsun koledovali. Len pár nezabudnuteľných dôvodov Lidice, Ležáky, Chatyň, Cimenná, Kalište, Kľak, Ploština, Javoričko, Prlov a mnoho ďalších. Ale najpodstatnejším faktom je že odsun Nemcov z Československa a Poľska vymyslelo skutočne Anglicko na Postupimskej konferencii ústami Churchilla (toho po prehratých voľbách v júli 1945 na konferencii vystriedal Clement Attlee) a ten presvedčil vlády ZSSR a USA aby to akceptovali ako výhodné riešenie. Píše sa tam aj o náhradách škôd. Výsledkom tohto riešenia bol pre všetkých záväzný protokol Postupimskej konferencie zo dňa 2.8.1945. Nútený odsun bol prevedený práve na jeho základe. Vtedajší prezident Beneš by nič nedosiahol keby tu nebola vôľa týchto svetových veľmoci. Takže je samozrejme, že Československo nemohlo Nemcov len tak vyhostiť. Samotný odsun logisticky pripravila práve ich Medzispojenecká komisia v Nemecku. Nemci boli postupne a plánovite odsunutí do americkej a ruskej zóny, podľa presného plánu prevažne v priebehu roku 1946. Československo bolo vykonávateľom a teda nemá za tento odsun žiadnu právnu a hmotnú zodpovednosť. Medzinárodná komisia dokonca vyslovila verejné uznanie Československu za humánne a kompletné prevedenie odsunu Nemcov (áno iste tam boli aj nejaké exscesy). Akékoľvek nároky ohľadom odsunu by mala nemecká vláda a skutočne poškodení Nemci uplatňovať u vtedajších víťazných mocnosti USA, Veľká Británia a Sovietsky zväz. Ale zmluvou zo dňa 26.5.1952, kapitoly 6, článku 3 a kapitoly 8, článku 1 a 3 Nemecko už nikdy si nemôže uplatňovať nároky vzhľadom k zabavenému nemeckému majetku. Z tejto zmluvy (respektíve z jej ratifikácii) je jasné, že všetok majetok jednotlivých Nemcov na území Československa prešiel do plného vlastníctva Československa a jeho občanov, ako povinná splátka na reparácie za všetky vojnové škody spôsobené Nemcami. Nemecko dokonca dodnes nezaplatilo Československu žiadnu náhradu za škody naviac a je teda dodnes obrovským dlžníkom Českej aj Slovenskej republike a nie naopak. Nie vždy to bolo tak pri rozhodovaní politikov v Čechách, či už to bol Havel, Nečas respektíve Schwarzenberg. (Musím dať za plnú pravdu komentáru sportovca)

Film začína dokumentárnymi zábermi z obdobia fašizmu a druhej svetovej vojny, ktoré sú zvýraznené citátmi z nemeckého filmu „Jedermann“ (2000). Ale film nie je o fašizme, nie je o vojne, je to komédia v ktorej nás desí nočná mora vojny, jej ťaživá hrozba a túžba toto všetko prežiť. Hlavným hrdinom filmu je Pasqualino a jeho sedem „krásnych“ sestier (názov filmu pochádza odtiaľto "Pasqualino a sedem krások"). Prezývajú ho Pasqualino Settebellezze (v žiadnom prípade to nemôže byť Pasqualino Sedmikráska to je nezmysel). Film je rozdelený do dvoch časových pásiem, pred vojnou keď bol jediným obhajcom cti svojich sestier a pri obhajobe jednej z nich zabije jej pasáka. Aby sa vyhol väzeniu simuluje nepríčetnosť. Dostáva sa do blázinca. A druhé pásmo počas vojny, táto téma a zapojenie Talianska do vojny sa prezentuje hneď od začiatku, je tu Mussoliniho prejav. Dostáva sa do víru týchto udalosti podpisuje vojnu, ako dobrovoľník a odchádza na východný front. Vlak bol bombardovaný a utečie od svojej jednotky a putuje spoločne s Francescom Nemeckom, nakoniec sú zadržaní a umiestnení v zajateckom tábore. A keďže mal talent na prežitie a mal úspech u žien, podarilo sa mu prežiť aj vojnu v koncentračnom tábore a vrátil sa po vojne do Neapola. Film nám dáva pocítiť a uvedomiť si závislosť každého jedného ľudského života od totalitného systému a od osudu národa ako celku. Aj slabým charakterom, kolaborantom a odpadlíkom sa v tomto systéme darí úspešne prežiť.

Neviem či bol potrebný tento seriál, nakoľko filmov orientovaných na Veľkú Britániu a jej zázemie mimo bojových činnosti sme si pozreli v poslednom období veľké množstvo. Aby to nebolo také okaté, tentokrát si prizvali k natáčaniu štáb z Austrálie a pochopiteľne veľkú časť dokumentárnych záberov im poskytli práve Briti. Seriál pozostáva z 3 dielov, 1. Denný chlieb, 2. Zatemnenie a 3. Rozptýlenie. Jasné je nám, že vojna sa nezameriava iba na frontové línie, tam ľudia trpia najviac. Ničia sa mestá, zabíjajú sa nevinní ľudia. Ale život cez vojnu sa prenáša aj do oblasti, kde granáty nedopadajú. Prejavuje sa to nedostatkom jedla, krytie ľudí v protileteckých krytoch, evakuácia deti, ale aj spôsob, ako udržiavať morálku ľudí. Nemyslím si, že v 2. svetovej vojne najviac trpela Veľká Británia, tak ako nám to prezentujú novodobé dokumentárne filmy. Skôr si myslím, že ide o nejakú cielenú propagandu a preto aj to hodnotenie.

Nevidel som veľa detektívnych filmov v spojitosti s druhou svetovou vojnou. Tento je toho príkladom. Je situovaný do Varšavy a jeho geta v roku 1942. Išlo o najväčšie zo všetkých židovských get v nacistami okupovanej Európe. Vplyvný varšavský právnik začne chrániť svoju bývalú žiačku, Židovku a poskytne jej identitu svojej manželky, ktorá utiekla z Poľska. Keďže pracuje v ilegalite, aby mohol kryť svoje vystupovanie, spriatelí sa s dôstojníkom SS. A práve okolo neho sa začnú objavovať mŕtvoly, prvou je práve táto chránená Židovka Aneta. Film nám predkladá zaujímavý príbeh zakázaných citov a vzťahov a nebojí sa poukázať aj na prehrešky dôstojníka SS voči Hitlerovej idey čistej rasy.