SeanLSD

Menej nápadu a myšlienky než predtým, ale zase viac technickej profesionality a "kúlovosti". Ano, je to cesta, mnohí režiséri z toho dnes predsa dokážu obstojne vyžiť.

Infantilné, priblblé, skúrené a amatérske, to hej, ale rozhodne nie bez nápadu, vtipu, pointy a realizačnej pozoruhodnosti. No ale pesnička na konci, to je tvrdý úder!

Spätne sa mi vidí, že Karlov prvý film - cvičenie bolo aj jeho najlepším. Nápad, prostredie, atmosféra, žiadne kecy, správne naladené, dobre podfarbené, vhodne vyrozprávané.

Neznalý kultovnej predlohy, mohol som si bez predsudkov, šomrania, pochybností aj nekonečných schizofrenických monológov túto svižnú a inteligentnú enderovskú jazdu s gustom užiť. Nepreplácaná zmes psychológie, taktiky a diplomacie, pozitívneho ducha a motivácie, veľkých myšlienok i Hollywoodu, a fantasticky presných výkonov detských hercov ma navyše uistila, že Cardova kniha musí byť niečo skutočne výnimočné. To neduživé chlapčisko, do ktorého by som to nikdy nepovedal, si ma celkom získalo a ľahko presvedčilo o svojej genialite, vodcovstve aj úprimnom detskom charaktere. Zhltol som ten film aj s navijakom a mám pocit, že akokoľvek náročnejšia, zložitejšia či komplexnejšia kniha je, Hood to ustál so cťou. Nezhostil sa jej síce nijako fenomenálne ani umelecky, zato však umiernene, úsporne, výstižne a divácky ústretovo.

"Máte pre mňa koňa?" - "No, skôr by som povedal, že nám jeden chýba. - "Sú tu dva navyše." ___ Napriek všetkej streľbe, chlapáctvu a drsnosti je to pre mňa hlavne a predovšetkým feministický epos. Prítomnosť ženy (a jej významu v deji) je jediná naozaj zásadná zmena, ktorú v rozložení postáv Leone oproti predchádzajúcemu filmu urobil - a spôsob, akým je jej postava napísaná a zahraná vyvažuje všetku dovtedajšiu neprítomnosť, je to film, ktorý spláca dlh všetkým ženám v tomto žánri dovtedy ignorovaným. Trúfnem si povedať, že ona je hlavná postava - a popravde aj zaujímavejšia než nejaký bezmenný strelec s harmonikou. Ona je jadrom a zmyslom toho príbehu, znamená usadenie, domov aj pokračovanie, rôzni chlapi iba prichádzajú a odchádzajú, ženú sa za preludmi a mstia sa, vraždia a zomierajú... A to s ňou vraj Sergio dopredu nesúhlasil! Čím by bez nej bolo VTEDY NA ZÁPADE ? Iba realistickejšou a nie tak zábavnou variáciou na DOBRÉHO, ZLÉHO A ŠKAREDÉHO! Pravdaže, aj to by stačilo na fantastický film, ale nie geniálny. Nečudujem sa, že režisér zmenil názor, keď uvidel Claudiu Cardinale. V tom momente, keď sa zjaví na scéne, človek pochopí, čo to kedysi znamenalo byť sexsymbolom, nie vo význame Sexu, ale v zmysle Symbolu. Pravdaže, nešlo by to bez ohromujúceho scenára vzniklého zo spolupráce 3 veľkých osobností svetového filmu - i keď Bernarda Bertolucciho a Daria Argenta tento osud ešte len čakal. Claudiinou vlastnou zásluhou, vďaka ktorej ju dokážem prirovnať iba k málu hrdiniek strieborného plátna ale bolo, že vo svojej postave všetku tú nehu, cit, tragický údel jej pohlavia v dejinách i ženskú silu a hrdosť zhmotnila a oživila za pomoci svojej krásy, talentu a pravdaže Božského Ennia Morriconeho, na ktorého sú všetky superlatívy zúfalo nedostačujúce. ___ "Nemáš ani zdanie, ako je chlap šťastný, keď vidí krásnu ženskú. Iba vidí!" ____ Samozrejme, mužskí spoluhráči a ich postavy za ňou v charizme nezaostávajú ani o milimeter. Vyzdvihol by som len neprávom upozadeného Mortona, ktorý skvelým spôsobom dopĺňa trojicu ospevovaných hrdinov. Kým oni idú po prachoch, moci (a prachoch) a pomste (a spravodlivosti), on sa urputne drží svojho posledného sna, za čo sa mu dostáva len výsmechu, pričom sa im v odhodlaní, s ktorým ho nasleduje, minimálne vyrovná. A vlastne kdeže štvorica! Bol by hriech zabudnúť na McBaina, toho chlapa, čo bol Ír a preto tak trochu blázon, a jeho veľký, krásny, životný sen, tvrdú prácu a chytrý plán, ako ho dosiahnuť. Vďaka takým ako on dnes stojí Amerika, nie vďaka tým, čo vedeli rýchlo strieľať. A o tom je VTEDY NA ZÁPADE. ___ "Hej, čo tu sakra stojíte ako soľné stĺpy!" - "No a čo máme ako robiť, šéfe ?" - "Tak vy neviete čo máte robiť ? Postaviť stanicu, idioti!" ____ Dlho som tento kult nevyhľadával a čakal na správnu príležitosť. Keď napokon prišla, podcenil som jeho silu. Dojem, ktorý zostal, bol natoľko silný, že som ešte niekoľko dní nebol schopný dostať ho z hlavy, ani len sa pozrieť na nejaký iný film, a to je vec, v ktorú pri všetkej tej presýtenosti a otupenosti už ani nezvyknem dúfať. Teraz som rád, že som si počkal, že sa môžem hrdo pridať k tým adorujúcim davom a s plnohodnotným zážitkom uznať, že VTEDY NA ZÁPADE je jeden z najväčších filmov dejín, najmocnejších zážitkov. Rozhodne! ____ 22. 10. Projekt 100, Kino Galanta

Ja neviem, podobne ako u oboch Sopiek z toho istého obdobia tu nie je nič, čo by mi vyslovene vadilo, ani nič, čo by nejak oslnilo či utkvelo v pamäti.

Čo na Sylvestrovi milujem, je ten športový duch, čo ho donúti vždy, keď je na tom jeho kariéra zle, postaviť sa tomu čelom a poctivo zabojovať tými pravými hodnotami vo vlastnom, prácne zhlobenom scenári. A to sa cení!

Iba o milimeter premrhaná príležitosť na brutálnu pecku. Stalloneho „slabšie“ obdobie je o 5 tried vyššie ako slabé obdobia (ak nie všetky) iných akčných hrdinov. V obleku a s briadkou mu to sakramentsky sekne, je chladnokrvný a elegantný, pritom však taký drsný, že praská murivo. Že sa hneď do každého nepustí, hoci je jasné, že v tom idú všetci, je skvelý ťah k realistickosti a vierohodnosti príbehu. To nutno povedať, že keď už začne márovať, práca je to tvrdá a razantná, žiadne rozcvičky! K tomu fantastická hudba a vizuálne až orgazmická réžia, čo sa s nádherou a láskyplne hrá s každým záberom. Večná škoda potom toho nedotiahnutého záveru, kedy po hodne vzťahovom a dialógovom deji nepríde to akčné zadosťučinenie, a hlavne nie práve zmysluplné porátanie sa s hlavnými záporákmi… kde mi Caine vyslovene nesadol a Rourke zostal trestuhodne nevyužitý.

Stallone tvrdohlavo, melancholicky a bolestne zabojoval proti klišé a stereotypu. KRAJINA POLICAJTOV je tvrdou dekonštrukciou akčného supermanského mýtu, ktorého bol Sylvester v USA dlhé roky hlavnou ikonou. Možno to od neho vyžadovalo veľkú odvahu, ale skôr tým chcel názorne predviesť, že nikdy nechcel byť iba bezduchou akčnou hviezdou - čo ostatne jeho filmografia jasne dokazuje. Paradoxne sa pritom nemusel vzdať samotnej podstaty väčšiny svojich postáv - v autorskom filme zaujímavého Jamesa Mangolda však predviedol boj o spravodlivosť a hrdinstvo v prísne realistickom ľudskom merítku, ktorý môže byť ďaleko vhodnejším vzorom než pri tisícoch vypálených nábojov do stoviek bezmenných protivníkov... Tu stačili tri! Niet divu, že sa to v istej fáze jeho kariéry stalo labuťou piesňou... Ľuďom sa to nepáčilo. Ľudia také vidia neradi. Nechcú pravdu.

V podstate prúser, pretože pátranie síce prebehlo, ale neúspešne. Vedecký tím si zaumienil, že sa mu podarí vypátrať krakaticu za účelom prvého natočenia živého jedinca v dejinách, a to za pomoci Starlight kamier. Zábery na žiariaci planktón v obrysoch tiel pohybujúcich sa tvorov za sprievodu magickej hudby sú síce úchvatné, ale z potenciálnej obrej sépie je vidieť tak asi sekunda, čo nie je uspokojivé divácky ani vedecky... Bádatelia však nepoľavili, a už o rok nato sa to tímu Discovery Channel napokon podarilo... - čo už v tomto filme síce neuvidíme ( a nasledujúci sa tu, na ČSFD zatiaľ nenachádza ), ale divákov nespokojných z výsledkov stopovania v PO STOPÁCH KRAKATICE odporúčam sem http://www.youtube.com/watch?v=jCWop491Q9Y