standsiller

Dosť problematická persóna akou bol Emil Jannings na plátne s temperamentnou Marlene Dietrich, je už len z hľadiska zákulisnej psychológie napínavý príbeh. Keď k tomu všetkému je napísaný dobrý scenár a Josef von Sternberg sa nebál experimentovať, tak vznikol podklad ku vzniku jedného skvostu v dejinách kinematografie. Zaujímavý, krásny a citlivý príbeh. Je až neuveriteľné, čo človek dokázal keď bola kinematografia ešte batoľa. Originálne a úctyhodné.

Jadro tohto celého beriem. Ako nápad spraviť niečo podobné ( síce dosť známe, ale prečo nie ). No ale v tom obale bolo veľa prasklín. Emma Stone, sorry ale ani trochu sa mi sem nehodila. Navyše tie vzťahové zápletky navôkol mi neboli po chuti a myslím, že nehovorím len sám za seba. Chcelo by to možno ukázať ešte viac zverstiev. U černochov som sa cítil doma ( keď som pozeral ten film ) a tak to aj malo byť. Herečky celkom fajn zvolené. Ale to nestačilo. Radšej by som to doladil viac do komédie a nechal by som, nech si černošky robia z tých bielych kráv posmech . ( I keď poza ich chrbát. ) Priemer.

Amélia z Montmartru je príbeh obyčajného človeka podložený úprimnosťou a ľudskosťou o ktorú sa zasluhuje kvalitný a nápaditý scenár. Réžia vďaka kamerovým filtrom a práci so štylizáciou farieb dosahuje výraznú harmóniu medzi divákom a hlavnou postavou tohto filmu. Audrey Tautou si vďaka svojmu dievčenskému výrazu dokáže rýchlo získať sympatie a sprevádzať diváka svojim na referovanie nudným, no v skutočnosti plným životom. Jean - Pierre Jeunet a Guillaurne Laurant učia diváka, že film o niekom potrebuje mať aj prirodzenú ľudskú emóciu a vôbec nemusí ísť o komplikovaný život. Atraktívny je každý , pretože každý vníma veci inak.

Tak už vieme, že zlé svedomie rekordmana váh Christiana Balea sa volá Ivan. Atmosféra a herecký výkon môžu byť, ale dej suma sumárum nič moc.

Kruh. Celý dej išiel krásne , plynulo. Skladala sa mozaika vecí, ktoré hlavná hrdinka skúmala. Všetko dávalo zmysel, až nedošlo ku kruhu. V závere sa začalo všetko motať, kombinovať a točiť v kruhu. Ja sám neviem dôvod prečo matka svoje dieťa hodila do studne. Trpelo dievčatko nejakou chorobou ? Vedel som, že otec ju zrejme nemal rád, lebo sa nevedel vyrovnať s tým, že oni nemajú vlastné dieťa. Plus nechápal som taktiež celkom, že prečo práve nájdenie dievčatkinho tela zachránilo život hlavnej hrdinke a po nej ( ako to koniec naznačil ) mala nasledovať séria ukrutných smrtí. Réžia, herci, kamera a atmosféra boli vynikajúce . Príbeh by bol taktiež, nebyť až príliš zamotaného konca. Alebo príliš popleteného. Inak som rád, že som to videl . 85 percent.

Od začiatku filmu som mal pocit, že sa pozerám na divadelné predstavenie. Ibaže so živým prostredím a kulisami. Dosť sa tam rozprávalo a čo mi vadilo bolo, že sa rozprávali aj veci, ktoré sme videli ( scéna s rozvodom ). Táto scéna zároveň ma trochu znepokojila, pretože dosť veľkú časť filmu sa bavili o tom, že dedko utráca peniaze. A hlavná vec, že babka na staré kolená odnikiaľ vyhrabe peniaze na rozvod . ( ak to zaplatil syn kvôli tomu, že chcel bývať v byte, tak okej , ale aj tak mi to tam nepasovalo. ) Pána Brodského si nesmierne vážim, no bol to jeden smutný pán, ktorý sem síce v pár scénach veľmi pasoval, ale jeho zastretý úsmev bol veľmi čitateľný a trápil ma. Pani Zázvorková bola perfektná, uveriteľná, emóciami a skúsenosťami nabitá , hrala to tak, že som sa bál, že každú chvíľu zomrie. Obaja boli skvelí. Ale pani Zázvorková tu sedela viac. Česť ich pamiatke .

Výborný nápad pozrieť sa na život za ostnatým drôtom touto cestou. S ľudskosťou a prirodzeným predstieraním. Keby to bol skutočný príbeh, koniec by iste nastal skôr a hrdinovia by nemali toľko šťastia ako vo filme. Nuž ale o skutočný príbeh nešlo. Môžme len polemizovať, či by to skutočne bolo možné, ale predpokladám, že to nebolo hlavným svedectvom filmu ukázať cestu prežitia. Ale ukázať divákovi, že život, je skutočne krásny a že je potrebné si ho vážiť so všetkým čo nosí. Pretože mnohí z nás už nie sú deti a keď sa deje zlo, môže pohltiť všetko dobré. Skrátka krásny film s drobnými chybičkami. ( prílišné pracovanie s náhodou. Napríklad keď chlapca ukladal do skrine a vysvetľoval mu, čo ide robiť. Vojaci mu behali poza chrbát a neverím, že by si niekto nevšimol pár metrov od nich stojaceho človeka v pruhovanom odeve. ) Už som ale ticho. Stojí to rozhodne za pozretie.

Herecké prevedenie Jiřího Macháčka bol jednoducho veľmi fajn. Dovolím si tvrdiť, že vďaka tomu som dopozeral celý film.Ak odhliadnem od tohto a pár režijných svetlých momentov, tak v podstate sa tam nič prevratné nedialo. Veľa postáv, pár zvratov a azda niektoré z charakterov stáli za zmienku. Inak čistý priemer.

Nič viac a nič menej ako oddychový film. Dobre, videli sme množstvo známych mien založených do celkom jednoduchých a lacných ľúbostných príbehov, ale potreboval som tam o dosť viac. Réžia bola v celku obstojná, chválim i výber hudby. Ale ten príbeh nestál za veľa aj keď sa to na konci ako sa od začiatku očakávalo skĺbilo. Ale i to skĺbenie rovnako ako celý príbeh bolo dosť lacné.

Pekné pohladenie po duši. Hoc s dosť čitateľným koncom, ale na druhej strane kvalitne spravený animák.