Avathar

"NETUŠÍTE PROTI KOMU STOJÍTE." Solídny found footage. Hoci nie tak úplne (veď uvidíte). V poslednej tretine dosť tiesnivá psychedelická nočná mora (doslova): Chaos. Panika. Desivé výjavy. Neuchopiteľnosť... Ja nájsť v lese podobných strašiakov, prípadne samotného pána Jonesa, tak okamžite utekám, mením si meno a odlietam prvým možným letom niekam ďaleko. Najlepšie na Mars. Veru, do niektorých vecí je lepšie nestrkať nos. Veľmi fajn, trochu iný, ale o to intenzívnejší zážitok. Stojí za skúšku.

„BOH ŽEHNAJ AMERIKE, ZNOVUZRODENÉMU NÁRODU.“ Pozor, spoilery. Ako mnohým iným, ani mne sa celkom nezdá, že by sa praktika typu Očisty mohla niekedy zaviesť do praxe a ešte sa hrdiť svojou úspešnosťou. Ale nie je to nezaujímavé, len mal tento nápad podľa mňa omnoho väčšie šance obstáť v poriadne čiernej a (zámerne) hyperbolickej satire. Áno, trochu tej kritiky spoločnosti sa podarilo prepašovať aj sem, napr. záver a titulky sprevádzané rádiovým spravodajstvom, to sú však len také jemné podrypnutia, ktoré v reáli nič neriešia a poukazujú na dávno známe. Ako celok ostáva OČISTA „len“ slušnou a rádoby vážnou žánrovou jednohubkou s pomerne odhadnuteľným dejom (už na začiatku, keď stepfordská panička nesie hlavnej hrdinke čerstvo upečené cookies som tušil, že ona a ostatní susedia ešte nepovedali posledné slovo) a priehľadným morálnym chvostíkom. Skrátka ekvivalent hororu na sobotný večer – chytľavý nápad, solídni herci, pohodlné napätie (záchrany na poslednú chvíľu included!) a minimálna potreba zapínať mozog (naozaj by synátor pustil uprostred Očisty cudzieho človeka do baráku a ohrozil zvyšok rodiny?; naozaj by sa dcérkin nápadník pokúsil jej otca zakillovať, lebo ho nechce prijať do rodiny?; a čo tie náhle skoky z „očista je cool, podporujeme ju,“ do „nie, to čo robíme nie je správne!“; plus ak je hlavný hrdina taký macher na zabezpečovacie systémy, neočakával by som, že sa útočníci dostanú do domu priam lusknutím prstov). Napriek tomu nie som nejako závratne sklamaný. Odsýpa to slušne, Hawke a Headeyová to držia a Rhys Wakefield je ukážkový psychopat. Takže v rámci možnosti spokojnosť, čakal som menej.

No eh. Mám rád amatérske filmy a dokážem im poodpúšťať takmer všetko, ak ma niečím zaujmú. Ale toto bola, pri všetkej úcte, neuveriteľná nuda. Stopáž neuveriteľne prestrelená. Film by potreboval hrubé zásahy v dramaturgii, viac rytmizovať jednotlivé scény, zhutniť dej a vyčistiť ho od vaty. Hercom som neveril ani jedno nadýchnutie, čo mi obvykle v amatérskych kúskoch nevadí, ale tu to už na môj vkus až moc mlátilo cez oči. Nepridávajú tomu ani dialógy. Sú neuveriteľné, neprirodzené a šuštia papierom. Ešte dvojnásobne to podtrhávajú herci, ktorí svoje repliky deklamujú akoby sa neuveriteľne nudili a už to chceli mať čo najskôr za sebou. Ale dobre. Aj toto všetko by som odpustil ak by mal film aspoň nejakú tú znepokojivú atmosféru či nápad. Bohužiaľ, nič také sa nekoná. Pri "napínavých" scénach som sa akurát tak pobavene uškŕňal a neveriacky krútil hlavou. Nápad nie je síce nijako extra zaujímavý, ani nosný, ale aspoň na podarenú jednohubku poslúžiť mohol. Ak by bol adekvátne spracovaný. Na filme bolestne vidieť, že vznikal doslova na kolene a že je v podstate dielom jediného človeka. Čo je škoda, nabudúce by možno bolo prospešné sa obklopiť podobnými hororovými/filmovými nadšencami a poriadne dramaturgicky a koncepčne ošetriť scenár, ísť do možno ešte väčšieho minimalizmu, skúsiť najprv rozpracovať nejaký dielčí a nosnejší nápad na kratšiu stopáž a učiť sa budovať atmosféru, vedenie hercov a tak ďalej a tak ďalej... Ale áno, každý nejak začínal a rozhodne nad Smutným nelámem palicu a som zvedavý na ďalšie jeho filmové pokusy. A čubky z Blair pobavili.

Prípad „strašidelného“ domu v Amityville je celkom dobre známy. Potešilo ma, že dokument ostáva neutrálny a „iba“ predkladá informácie. Bol som tiež rád, že sa vo väčšej miere venovali DeFeovi a tragédii ktorá „Amityvillskému hororu“ predchádzala. Slovo dostanú všetky strany, padnú argumenty pre a proti, ako aj racionálne vysvetlenia. Osobne sa prikláňam k tomu, že celý príbeh Lutzovej rodiny je komplet, alebo takmer komplet vykonštruovaný podvod s cieľom namastiť si vrecká. Na celej kauze je tak zaujímavé aj to, ako rozdeľuje nielen obyčajných ľudí, ale aj samotných „parapsychológov.“ Holzer na mňa skutočne pôsobil dojmom, že by ducha našiel aj v škatuľke od zápaliek, Warrenová - diplomaticky povedané - krajne nepresvedčivá, zato Peter Jordan ponúkol viac triezveho a skeptickejšieho uvažovania a ukázal tak, že vyšetrovateľ paranormálnych javov nemusí byť nutne vygumovaný šarlatán. Dokumentu v mojich očiach trochu uberajú akurát hrané scény (rekonštrukcie udalostí), ktoré majú naozaj len ilustračný charakter. Ale inak zaujímavý materiál.

Skutočne veľmi znepokojivé. Až som si na niektorých miestach musel pripomínať, že je to len film. Teda... bol to len film, však? Však?!

Pochmúrna psychologická socio dráma so sci-fi prvkami? A prečo nie? Iná Zem, iné sci-fi. Opäť sa raz ukázalo, že stačí zaujímavý nápad a môžete dokázať divy. Brit Marlingová je nádherná a neuveriteľne charizmatická a všetko som jej žral aj s navijakom. Pre mňa je tento film okrem iného aj o nestálosti reality. Stačí jedno lusknutie prsta a všetko sa roztriešti ako zrkadlo. Kto čaká typické sci-fi, bude sklamaný. Pretože ANOTHER EARTH sa aj napriek tomuto žánrovému chvostíku zameriava hlavne na dvoch výčitkami poničených a minulosťou poznačených smutných ľudí a ich vzájomnú cestu k sebe. Film o potrebe druhej šance, pomoci a nádeji. Bez gýča, bez patetickosti. Civilné, hĺbavé a silné.

Fuck you, Potter! Toto je to pravé. Nádherné, vtipné, dojemné, nostalgické, ľudské, magické... Kiki a jej sympaťáckeho kocúra Jijiho si nemožno nezamilovať. Ďalší dokonalý Miyazaki.

"BOJÍM SA BOHA. VERTE MI... BOJÍM SA BOHA." Dobré. Ale mal som pocit, že z námetu sa dalo vytrieskať omnoho viac (prijal by som dlhšiu stopáž a širší záber na celú story, background sekty). Trošku neukočírované žonglovanie so žánrami. Mám rád Kevinov "dialógový štýl," ale sem sa miestami IMHO nehodil (veľa vysvetľovačiek, hlavne v závere). A možno mohol byť EŠTE o kúsok drzejší a nekompromisnejší a viac pritlačiť na pílu. Napriek tomu celkom slušná šleha s niekoľkými parádnymi scénami (trumpety, pastorova kázeň), čiernym humorom a dobrým tempom. Michael Parks absolútne bez chyby (už kvôli jeho výkonu sa oplatí film pozrieť).

Genialita. To pravé potešenie pre moje filmové chuťové poháriky a pohladenie pre moju zhnitú surrealistickú dušu. Absurdné, ohromne vtipné a zábavné a v podtexte vlastne neskutočne cynické, kruté a smutné. Surrealizmus, sen, čierny humor, satira... nemožno si nespomenúť na Becketta či Ionesca. Takéto scenáre chcem písať keď budem veľký. Brilantný kus filmárčiny.

"MERCI." Jeden z najsilnejších a najsugestívnejších klipov, aký som kedy videl. V 6minútovej skratke sa Dolan vyjadrí k dopadne šikany na človeka, na presné vyjadrenie vnútra obete a na kritiku celého okolia, resp. spoločnosti. To všetko v omračujúcom vizuáli, za doprovodu skvelého songu. Emocionálne. Smutné. Absurdné. Pravdivé... Bravo.