MontyBrogan

Spočiatku ide "len" o nekorektnú komédiu, ktorá odhaľuje spoločenské stereotypy v Amerike, asi ako minisukňa stehná dlhonohej študentky. Neskôr rozpútaná krimi zápletka trochu spomalí tempo, ale prezrádza aj väčšie ambície filmu, ktorý však zapojením príbehu o mladej manipulátorke nie je veľmi originálny. No scenár prichystal premyslenú cestu k finálnemu odkrytiu nečakanej, aj keď jednoduchej motivácie hlavnej hrdinky. Tá, spolu s jej presvedčivým stvárnením v podaní Evan Rachel Wood, a možno aj podmanivou hudbou v pozadí, povyšuje tento nenápadný počin o mladých na skutočný psycho-thriller.

Začiatok filmu v prítomnosti Zdeny Hadrbolcovej ma moc neoslovil, ale moment, v ktorom sa odhalila Bohoušova identita nemal chybu. Nasledujúce hody boli celkom zábavné, záver mi však pripadal opäť o niečo slabší. Keby tu u mňa ovšem fungovala nostalgia, ako zjavne u niektorých, asi by som tiež hodnotil vyššie.

Scenár bol určite na tie 3 hviezdy. Ak doňho však nepočítam naivnosť hlavných aktérov vo vzájomnom súboji. Jeden ranený leží na zemi a druhý sa k nemu skloní, keď ho prvý osloví, aby ho mohol atakovať. To je len jeden príklad, hovoriaci za všetky. Zatiaľ čo Rambo bol o nesmrteľnom one man army badass (ak mi napadnú ešte iné drsné anglické slovíčka, doplním), toto je o dvoch veteránoch, ktorí sú tak neschopní, až im tú vojnovú minulosť len veľmi ťažko uveríte. A pri tom by stačilo doladiť zopár scén, škoda.

Film o dialógu, ktorý vás pohltí. Najprv je to do veľkej miery sólo jednej z postáv, no neskôr sa začne vyjadrovať aj oponent a to nemenej zaujímavo. A keď je to potrebné, nezabudne sa myšlienkovo vrátiť aj späť v rozhovore. Takže z jeho počiatočného pritakávania si nič nerobte. Jeden stôl, jedna večera, dvaja ľudia, dva životné postoje. Nič viac a pritom skoro všetko, čo môžete čakať. Na konci som sa cítil, ako keby som Andreho a Wallyho poznal osobne. Tento blahosklonný pocit je v podstate niečo podobné ako potreba niektorých ľudí stále ku všetkému vyjavovať svoj názor. Každý z nás je občas diletant, keď nechce stráviť život mlčaním. Keď ho však chcete stráviť naslúchaním, odporúčam tento konverzačný skvost.

Pomerne bežný príbeh o napnutých vzťahoch v rodine workoholikov, ktoré sa obnovujú pri opätovnej konfrontácii za nepriaznivých podmienok trochu dopláca na svoju dĺžku. Pri tom všetkom, čo scenár ponúkal, mi príde minutáž adekvátna, ale tempo žiaľ nebolo stále rovnako intenzívne. A navyše mi to v konečnom dôsledku dejovo dosť pripomínalo nejakú epizódu zo seriálu Odložený prípad, len natiahnutú na tých hore sa týčiacich 141 minút. Ten seriál som síce mával rád, ale vo filme, ktorý má v hlavných úlohách Roberta a Roberta, a keby vám to bolo málo, tak vo vedľajších tiež skvelého Vincenta a Billyho Boba, je to proste trochu málo.

Ja neviem, komédia je to zábavná, ale naivita scenáristu je niekedy zarážajúca. Pôsobí ako dieťa, ktoré má bujnú fantáziu, plno nápadov, ale pri ich realizovaní nemyslí na kopu faktorov, ktoré by mu nehrali do karát. Tým pádom je to napísané síce inšpiratívne, ale nedomyslene. A že by som takéto veci nemal riešiť v prípade komédii, vážne ako argument neberiem. Ostatne, prirovnanie scenáristu k dieťaťu mi pripomína jedno veľké klišé, ktorému sa nepodarilo predísť ani tu. Tie prehnane inteligentné deti vo filmoch! Určite viete, o čom rozprávam. Lupič má pred rukojemníkmi rešpekt, z polície zábavu, jej šéf si s ním nevie rady, ale na úteku musí podplatiť chlapca z ulice, aby nevyzradil jeho identitu, pretože on jediný ho rozpoznal v tom "geniálnom" prestrojení... Ale určite to má svoje čaro, hlavne vďaka smutnému klaunovi v podaní charakterného Belmonda, "bond girl", ozdobe filmu a (spoiler!) transportu peňazí v jednom - Kim Cattrall a ich vzájomnej chémii. No prihadzovať hviezdy z nostalgie nemienim, buď som na to mladý alebo zábudlivý, každopádne film som pozeral v rámci dobiehania zameškaných klasík, nie ako pripomenutie starých dobrých čias, kedy sa robili filmy a dabingy tak neporovnateľne lepšie, chleba stál korunu a deti sa mali kde hrať. :)

Príbeh oportunistickej blondíny v Hollywoode a submisívnych mužov v jej okolí, ktorými máva ako gýčovým vejárom vo svojej mramorovej paži (ten jej popri tých okázalých outfitoch mimochodom celkom chýbal). Kvalitatívne nemám moc čo vytknúť, jedine ak zdĺhavosť či pomalý rozbeh, ktorý však vykompenzoval sugestívny a nápaditý záver. Skôr by som sa chcel vyjadriť k tomu, že to nepokladám za neo-noir, ako sa vyjadril istý užívateľ, ktorý ma primäl k tomu, aby som si film konečne pozrel. Ak tento žáner chápem správne, musel by tu byť zločin zahalený istým rúškom tajomstva a potom postupne odkrývaný. No nie vykonaný takto jednoznačne, impulzívne a kumulovaný davovým šialenstvom. Ale to už oscilujem medzi vecným opisom a spoilerom. Tak v kocke, niežeby vyvrcholenie deja nebolo dostatočne veľavravné, len nie je úplne noirové. Obzvlášť keď sa tam vlastne iný, podobne temný moment vôbec nenachádzal. Dobová atmosféra a fatálna žena v popredí tento žáner síce evokujú. Ale tým to asi aj končí.

Ak vám vadí prehnaný patriotizmus a glorifikovanie vojnového vraždenia, zrejme si treba pustiť iný film, s iným žánrom a hlavne inej produkcie. Podobné negatívne argumenty tu vidím všade. Ale nechápem, prečo si ich neodpustíte ani v prípade filmu, ktorý presne na tieto dve veci upozorňuje už v názve! No natočený je úžasne. Jediné, čo mu môžem vytknúť, sú také detaily, ako bábika v rukách Coopera, namiesto decka, ktorú si všimla aj jedna sedláčka, čo sedela v kine asi dva rady nado mnou a zrejme sa nikdy nenaučila šepkať. Ale faktom ostáva, že keď film končil, v sále bolo ticho ako v drevenej spálni mŕtvych vojakov. Eastwood opäť vo veľkom štýle, tentokrát zobrazuje príbeh úspešného mladého snipera, ktorý si vyslúžil prezývku Legend. Je však jasné, že si ju opäť vyslúžil najmä režisér.

Dôkaz toho, že keď človek akokoľvek divoký, ide do prírody, ktorá je väčšia ako on, a zvolí si cestu, ktorá je dlhšia ako predošlé, začne rozmýšľať inak. Nevravím, že sa stane lepším človekom, naopak, spomienky na minulé poklesky sa stavajú do cesty ako brvná a kaluže, ktoré treba prekročiť. Ale aspoň na chvíľu sa s tým všetkým zmieri; s minulosťou a so sebou samým. Ten pocit stojí zato. A tento film ho poskytuje. Napomáha tomu aj geniálny soundtrack. Musím si ísť znovu pustiť jeden z mojich obľúbených albumov - The Grateful Dead - American Beauty.

Ako okomentovať tento typ filmu, aby som zo seba nerobil diletanta, či pseudo-angažovaného pokrytca? Neviem sa totiž adekvátne do príbehu vžiť. Nie som černoch v dobe, ktorá mu nepriala, ani rasista v dobe, ktorá mu to tolerovala. A tiež pochybujem, že zo mňa niekedy bude taká osobnosť, ako Martin Luther King. Tak len toľko, že Amerika je skutočne rozprávková krajina. Ubehlo síce 50 rokov, ale pôvodnú obavu o holý život, nakoniec dotiahli až na Obamu. No a spracovanie bolo viac než obstojné, nato, že som tu meno danej režisérky počul po prvýkrát.