dr.horrible

Chytilo ma to vlastne až počas finále. Ani neviem prečo som mal celý čas zo seba pocit, že už som na takýto seriál starý, a obľúbiť som si tiež dokázal iba Sabrinu. Možno ešte Mirandu Otto, tá vždy poteší. A vo finále som podlahol. Akokoľvek to vyznie povrchne, najviac ma bavilo modrofialové nasvietenie záverečnej bitky. Ten seriál má štýl. Má atmosféru a hromadu chuťoviek. Nejaký čas u mňa viedol spánkový démon, neskôr finále prebilo všetko a ten štvrťsekundový splatterový záber na Lilith tomu nasadil korunu. “Bonusová” záverečná časť tiež potešila. Minimálne druhú sériu si asi ešte pozriem.

Sklamanie. Báť sa dá možno len pri úvodnej scéne v nemocnici, zvyšok je sterilný, zúfalo nestrašidelný a miestami nechcene smiešny. Tjahjanto je režisér, od ktorého čakám v tomto žánri veľké veci a takýto výsledok je smutný.

List na rozlúčku.

Temné, chladnokrvné, divné. Na konci vo mne (aj cez množstvo špičkovo natočenej akcie) prevažoval pocit nudy. Nad tým, čo v závere jednotky spôsobovalo šoky už len mávnete rukou a celé to tak nejak vyšumí do prázdna. Identifikovať sa dokážete iba s tým dievčaťom i to možno. Najslabší Sheridan. 65%

Z nepreberného množstva failov rôzneho druhu, som sa celý čas nevedel vyrovnať len s nezmyselným castingom do jedného všetkých mužských postáv, čo spôsobuje, že film nemá poriadneho ani záporáka, ani hlavného kladného mužského hrdinu. Ostatné (schválne už nebudem menovať nič :) ) ignorovať ide, pretože rovnako ako nedávny Overlord, Mortal Engines ponúkajú jak skvostné (a dlhé) finále, tak hromadu detailov a hračičiek a scén - u oboch filmov rozdielnych detailov - ktorými to dokážu dostatočne kompenzovať. U Engines je to asi ešte viac enjoyable, pretože rovnako ako sú viditelnejšie ich chyby, sú značne ojedinelé aj ich vychytávky, už spomínané hračky, štylizácia, architektúra, exteriéry, nasvietenie, a miestami aj kamera. Cítim sa skrátka divácky uspokojený a guilty pleasure, odumrel mi dostatok mozgových buniek, a neraz som sa naozaj cítil, ako keby som prvýkrát sledoval Káčera Howarda.

Sranda, jak mali skalní hysterický záchvat pri Last Jedi, ale že Han Sola hrá hezounek z Nádherných bytostí, to nevadilo. Príjemný filmík na nedeľu ráno, asi jak samostatné filmy o Ewokoch, bohužiaľ bez jedinej zapamätateľnej scény.

Keby. Nemám rád, keď si postavy uvedomujú vlastnú filmovú existenciu, uberá to na serióznosti, pôsobivosti a atmosfére. Pokazilo mi to nedávno The OA, pokazilo mi to Starfish, a keby to už nikto nikdy nepoužil, svet by bol krajší a pôsobivejší. A Whiteov film teda pôsobivý je. Predstavujem si, jak sa ho chystal natočiť roky a nakoniec doňho nacpal úplne všetko - ešte aj animovanú sekvenciu, a s výnimkou spomínaného failu mu to absolútne vyšlo. Milujem tieto malé sci-fi pocitovky. Musieť Starfish opísať jednou vetou, poviem, že je to ako keby ste sa snažili sfilmovať hudbu od Radiohead. Nadšenie.

Ďakujeme Európskej únii, že počkala až kým začne v strede Európy skutočná vojna, než sa rozhodla zasiahnuť proti propagande nepriateľskej imperialistickej mocnosti, ktorá proti nám vedie hybridnú vojnu. Neskoro ako vždy.

60% a 80%, ale tá dĺžka je neúnosná. Vysalo ma to jak tie šaty. Ďalšie Stricklandove filmy asi už vynechám, pokiaľ budú mať viac než nejakých osemdesiat minút. Úplne najlepšie by to bolo ako samostatné stredometráže na pokračovanie.

Pekná herečka, v pohode akcia (červení) a ta dojemná scéna v závere prekvapivo celkom funguje. Ale je to strašne načačkané, sterilné a zameniteľné. V dobe Stranger Things toto na tri hviezdy nestačí.