Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Animovaný
  • Akční

Recenze (270)

plakát

100 percentne čistá láska (1996) (TV film) 

Tento film si rovnako ako 5 hviezd zaslúži aj odpad. Ale ja som sa počas celej projekcie váľal po zemi od smiechu. Je to celé jedna veľká naivita. Gangstri s brokovnicami behajú po Hviezdoslavovom námestí v Bratislave pomedzi nič netušiacich civilistov. Záhadná vrahyňa, čo pestuje kaktusy, a ktorej sa vrhajú k nohám roboši z kanálov. Scenárista, ktorý hryzie do skla, keď číta zlý scenár. (Hrá ho reálny Ondrej Šulaj!) Machoidný chlapi a "ženské" hrdinky. Úchylný záhadný muž spájajúci všetky tri poviedky. A geniálna vrcholná scéna hádky, kde lieta z okna oblečenie. Film úplne odtrhnutý od reality v negatívnom slova zmysle. A všetko podané cez optiku červenej knižnice.

plakát

Rango (2011) 

Sú dve možnosti. Buď milujete westerny a budete si Ranga púšťať stále dookola a hľadať nekonečné množstvo odkazov. Alebo nemilujete westerny a Rango sa pre vás stane vstupnou bránou do tohto žánru. Veľa divákov nedokáže prekusnúť množstvo scudzovacích prvkov, Ranga po chvíli vypnú a pripravia sa o čistú slasť. Humor až surreálnych rozmerov, brilantné akčné scény, nespočetné množstvo cinefilských žmurknutí. Ja by som tento film púšťal na filmových školách na prednáškach písania scenárov. Postavy komentujú v momente diania to, čo sa deje a používajú pojmy zo scenáristickej hantírky. Postavičky akoby vedome hrali divadlo - hru na príbeh, čo podporuje z odpadu vybudované mestečko - svet javisko, kde rekvizity a objekty nadobúdajú nový význam. Toto všetko je geniálne zakomponované už v expozícii a film tak nadobúda kráľovskú podobu, kde každý detail zrkadlí celok. Formálny princíp "vyskladania" je cítiť pri každej replike. Všetky dialógy pôsobia, akoby ste ich už niekde počuli. "Lidi musej něčemu věřit, šerife Rango!"

plakát

Cinka Panna (2008) odpad!

Jožo Vajda hrá cigánskeho vajdu! Ďalší z filmov, ktorý púšťali Alexovi počas kúry v Mechanickom pomaranči.........Opäť treba pripomenúť, že toto nemá na rováši len Dušan Rapoš. Za projektom stojí šedá eminencia scenárista a producent Ľubomír Slivka, ktorý sa nechal počuť, že film nemal veľkú návštevnosť, lebo jeho cieľovka sú Rómovia, ktorí nemajú peniaze na lístok do kina..............Martin Huba sa dušuje ako nikdy nebude hrať v seriáloch a potom zoberie rolu v tomto. Čo nevidel nič od Rapoša, a nemá čas pred natáčaním prečítať si scenár?...............Cinke Panne sa v jej estetickom účinku vyrovná asi len Ivan Gašparovič hrajúci na fujare.

plakát

Pouta (2009) 

Pridávam sa ku krídlu nadšencov vítajúcich posun v spôsobe reflexie komunizmu. Čo sa mi však nezdá? Nie je to také filmové ako napríklad Kadrnkové Dopisy. Tam je celá výtvarná zložka svojbytná a skutočne originálna, kdežto u Pout mám trocha pocit, akoby tá kobaltovosivá farebnosť vychádzala z večnej frázy o "šedivom socíku" a "období temna". To by mi až tak nevadilo. Viac mi vadí istá nestriedmosť scénografie. Všetky interiéri sú strašne prepchaté doplnkami, ktoré sme všetci za komunistov v bytoch mali (prefabrikované umelecké doplnky, drevené poličky atď ). Nezdá sa mi, že by to však bol nejaký špeciálny zámer autorov, touto preplnenosťou niečo umocňovať. Jednotlivé objekty sú tu a tam zameniteľné, alebo zbytočné. Takže trošíčka opäť skanzen v "potemnelom" gradingu..............Ďalšia vec, čo mi vadí, sú tie samoúčelné panorámujúce jazdové pohyby kamery, ktoré nebudujú ani napätia ani význam ani nepodporujú naráciu. Na kamere sa ostatne sublimuje hlavný problém celého filmu. Je to žánrový film? Alebo nejaká psychopatologická umelecká sonda s hlbokým presahom? Prečo ten strach nepoužiť konečne čistú klasickú dekupáž a ostatné kódy žánrového filmu (ako napríklad Životy tých druhých). Potom by bol geniálny výkon Malého ešte viac umocnený a konečne by to možno kúpil aj niekto za hranicami do distribúcie.

plakát

Mŕtvola musí zomrieť (2010) odpad!

Treba spomenúť, že hlavným vinníkom tohto projektu nie je scenárista a režisér Paštéka, ale producent Pašš. Áno, na Slovensku stále žije sto rokom mŕtva autorská teória, podľa ktorej jediným zodpovedným za dielo je umelec režisér. A preto to na Slovensku vyzerá, tak ako to vyzerá. Drbe sa tu do scenáristov, režisérov, ale keď nejaký neschopný producent vyleje 15 štátnych mega do zlého scenára, tak o tom nikto nehovorí. Čo ten Pašš nevie čítať? Chodí vôbec do kina a sleduje súčasné trendy? Áno, producent by mal byť aj dramaturg, vedieť, či nekupuje mačku vo vreci, či sa oplatí toľké peniaze do niečoho investovať, zamyslieť sa nad tým, kto na to príde do kina. Ale načo? Srať na výsledok, veď AVF prispeje znova! (Pozrite si výpis AVF, Trigon dostal v poslednom kole prachy na ďalšie štyri projekty. Po Mŕtvole by som nedal Paššovi ani almužnu.)..........To, že ten film je niekde medzi Rapošom, Jakubiskom, Lubitschom a prevareným Fellinim sa dá pochopiť vzhľadom k veku autora. Spôsob produkcie a natáčania (desať ľudí v zábere a vy neviete kto hovorí, postsynchróny, nadsadené herectvo) je však zlé pochopenie vzorov, respektíve minulo sa s dobou a úplne sa Paštékovi rozpadá pod rukami. Paštéka nemá však vo svojej filmografii len zlé tituly a ako pomerne etablovaný tvorca by si zaslúžil niečo iné ako verejnú hanbu. Jeho kamarát Pašš mu chcel pomôcť a aj mu pomohol. Do kategórie kino otrlého diváka. Kde ostatne končí drvivá väčšina produktov Trigonu. (Dajte si napríklad Nebo, peklo, zem. To chcel zase Pašš pomôcť nastávajúcej neveste.) Akurát Winton tam neskončil, ten je v kategórii vyždímaná vydieračka.

plakát

Občanský průkaz (2010) 

Opäť film, kde má celá výtvarná zložka skanzenoidný charakter. Na tých kostýmoch nie je žiadna patina, náznak života. Je to celé také strakaté a v prvom rade to štartuje iba spomienkový optimizmus. Film ale chce byť dryáčnickou kritikou. Strach tvorcov od Čiernej nad Tisou až po Aš urobiť film o komunistickej minulosti úplne vážne a bez zbytočného podliezania je asi neprekonateľný. Ako nemám byť znechutený z filmu, kde sa udejú veci typu - najväčšia mánička je nakoniec eštebák a nosí svoj eštebácky preukaz v peňaženke všetkým na odiv, príslušník VB je taký chuj, že ani písať ani čítať nevie, masaker nevinných učníc v podchode na vlakovej stanici (všetky sú prvotriedne sexi kočky, akoby za komunistov žili len buchty a lá Baywatch), prevarená scéna v mäsiarstve akoby prebratá zo seriálu Vyprávěj!......a takto by som mohol pokračovať, kým by som vlastne neopísal skoro všetky obrazy tohto filmu. Vypichol by som scénu, keď sa vráti brat z vojny a vyšiluje kvôli platni. Režijne je to čistá transparentná bahnovčina. Chudák ten herec. Nepomáha mu kamera, režisér ani scenár. Čo už tam potom okrem kŕčovitého zvýjania môže hrať. Film nie je žiadna trefná kritika, ale iba lacná mýtizácia. A čo tam robí ten Bob Dylan?

plakát

Krvavý sport (1988) 

V detstve som si na tom fičal. Videokazeta. Zúfalé výkriky typu "Je to komerčná americká sračka!" sú úplne mimo. Má to totižto stokrát lepší scenár než hociktorá tuzemská sračka, na ktorej si fičia autori vyššie uvedeného výroku.

plakát

Perfect Days - I ženy mají své dny (2011) 

Rozkladná hniloba. Kotek tam hrá postavu, čo chce tuším hrať na bubny. Prečo potom ani raz počas filmu nepočúva hudbu, alebo nerobí niečo iné, čím by napĺňal svoju nastolenú dramatickú potrebu? Byť homosexuál, tak sa na režisérku tohto filmu urazím. Postava slovenskej matky smrdí úbohým kompenzovaním komplexov. A jej smrť je len lacný dramatický vrchol. Nič sa tam nedeje, všetko sa dozvedáme v doslovnom dialógu. Pri džemovacích číslách som klesol hodne hlboko do sedačky. Tento film je ešte väčšia hniloba než skvosty od Trošku.

plakát

Kráva (1993) 

Tu by sa mal inšpirovať súčasný český hraný film. Postavy hovoria asi toľko ako v Kim Ki-Dukovi. Fyzické herectvo. Minimalizmus. Funkčná a veľavýznamová metafora s kravou. Ostatne ten kolobeh života, spätosť s prírodou, martýrium a sugestívne výtvarné podanie mi evokujú práve Kimovu Jar, leto, jeseň, zima a jar. S odstupom času je to pre mňa azda najlepší český hraný film deväťdesiatych rokov.

plakát

Tatínek (2004) 

Tento nekritický hold je dôležitý. Nechcene sa tu odkrýva gýčiarstvo Zdeňka Svěráka. "Tady jsem sedel a četl jsem toho Jiráska a takové slzy mě u toho kapali!" Jirásek! Na toho sa mu zredukovala celá česká kultúra. Presne v duchu kunderovského vylučovania hovna zo zorného poľa. Prečo som nikdy Svěráka nepočul verejne hovoriť o Ladislavovi Klímovi, Karolíne Světlej, Švankmajerovi, Vachkovi, Váchalovi, Teigem, alebo o Andrejovi Stankovičovi, alebo napríklad o tom Milanovi Kunderovi?................Tento otec národa, milovaný Cimrman vás prevedie cez Červené more!

Časové pásmo bylo změněno