Lucjen

Príťažlivý námet, silná myšlienka, dobre obsadení herci a poväčšine času rozťahaný dej, slabšie dialógy, spomeniem si doslova iba na pár viet, ktoré stáli za to. No film by mohol byť zložený iba zo surových scén striedajúcich omamné prostredie, atmosféru a bola by som nadmieru spokojná. Zabudla som spomenúť hudbu? Predstavte si všetky možné superlatívy a aj tak by to zrejme nestačilo.

Možno by sa našlo niečo na tú jednu hviezdičku, ale nemám chuť nad tým premýšľať. Najlepšie boli záverečné titulky so známymi menami.

Dôkaz, že aj o rodinných hodnotách sa dá natočiť vkusný, vtipný a neotrelý snímok. Nenáročná zápletka, no dobré dialógy s výbornou hudbou. So zlými hercami to mohlo dopadnúť aj zle, ale The Confirmation nie je tento prípad. Neviem, ako som mohla tak dlho prehliadať C. Owena.

Ďalší film o rakovine, ďalší ktorý sa nehrá na happyend, ale koniec je rafinovaný a mali by sme sa na konci usmievať. Nepopieram, zanechalo to celkom fajn pocit. Prvá polovica ma neustále prekvapovala svojou reálnosťou, dobrým vtipom, pomerom drámy a komédie. Sem tam zavoňal americký štýl, prešla som to. No posledná polhodina tým už doslova smrdí. Miss You Already je dobrý film.. Ale s dialógmi, hereckými výkonmi Barrymore a obzvlášť Toni Collette, zasadený do krásnej Británie, mal nabehnuté na niečo oveľa lepšie.

Bradley Cooper hrá druhého Gordona Ramsayho a nehrá ho vôbec zle, Miller je sympatická a Brühl ma ešte nikdy nesklamal. Thompson a Uma Thurman už boli iba takou čerešničkou. Na filmy o varení sa pozerá vždy dobre, čo si budeme hovoriť, už len pre menšiu inšpiráciu. Burnt sa však snaží byť aj vzťahovou drámou a vôbec mu to nejde. Oveľa viac by ma potešilo trochu nadhľadu. Začínam mať pocit, že čím viac silných hereckých pilierov sa v nejakom snímku objaví, tým viac sa zabúda na scenár. A je to sakra cítiť.

Civilné, ticho plynúce, Ozon mi nenúti žiaden názor. Sprostredkuje príbeh, na ktorý si utvoríte názor sami. Nezameniteľne jemná atmosféra, na ktorej majú veľký podiel nádherné francúzske piesne a očarujúca Marine Vacth, ktorej vďaka úžasnému nevinnému pohľadom stačili aj tie priemerné herecké schopnosti. Chcela som ísť s hodnotením vyššie, no po 95 minútach som nedostala to, čo som očakávala najviac - drámu, emócie, nejaké silné vyústenie. Ako všetko nenápadne začalo, tak nenápadne aj skončilo.

Nie som žiadny fanúšik muzikálov a takto silne sršiaci optimizmus by mohol po viac než hodine začať liezť na nervy. Ale nezačal. Ani sa mi nechce veriť, že Gene Kelly vedel byť nepríjemný. Reynolds je rozkošná. To najlepšie na zlú náladu.

Daydream Nation by bola skvelá vzťahovka. Vlastne aj je, no akási mysteriózna vsuvka o sériovom vrahovi a nešťastnom vdovcovi, ktorého žena zomrela na rakovinu, film komplikujú, vedľajšie línie sú nedotiahnuté a teda úplne zbytočné. Romantika však funguje veľmi dobre. Príjemná hudba a skvelá ústredná dvojica, ktorej potenciál nebol bohužiaľ naplnený.

Na tretí raz ma Tarantino úplne dostal. Nikdy som nepochybovala o tom, že je výborný režisér a scenárista, no až v Nehanebných bastardoch som si jeho genialitu užila. Naplno. Nebudem tu vypisovať všetky možné superlatívy, stačí mi povedať, že som sa ani na sekundu nenudila. Po talianskom Bradovi Pittovi naňho definitívne prestávam byť alergická. Christoph Waltz iba potvrdzuje, že je jeden z najlepších hercov súčastnosti.

Malý svet zatrpknutého chlapíka, parkovisko, naruší človek, ktorý už nemá čo stratiť. Nádherná kamera, jemne plynúci dej a presne typovo obsadení herci. Na to, že sa film odohráva na obmedzenom priestore, nie je vyslovene založený na dialógoch. Najhlavnejšiu rolu tu hrajú pohľady a postupné odkrývanie minulosti. Parkoló je nečakane poetický film, ktorý vás donúti sa na konci zamyslieť nad tým vaším pohľadom na svet.