Lucjen

Veľmi zľahka poňatá dráma o otcovi, manželovi, ktorý bojuje s bipolárnou poruchou. Maya Forbes sa sústredí skôr na tie humorné momenty a aj keď to vytvára veľmi príjemnú atmosféru, tentokrát je to práve to, čo by som filmu vytkla. Samozrejme, sú tu aj scény zamerané na Cameronovu chorobu - a predsa sú akési urýchlené a riešené s veľkým nadhľadom. Na jednej strane oceňujem, že režisérka neskĺzla k citovému vydieraniu, na tej druhej sa tu jednoducho žiada viac vážnosti. A tak mi zostáva len sklamaný úsmev, pretože si viem brilantného Marka v tých vyhrotených situáciach živo predstaviť.

Joan Fontaine tu hrá mladú dámu, ktorá sa jednoducho nevie rozhodnúť a tak je zasnúbená už 6 krát. A ako naschvál, keď už konečne vysloví áno pred oltárom... spoznáva toho pravého ;) Veľmi ľahká romantika, nijak nevybočujúca z koľají 40. rokov. Za tú pridanú hodnotu tu film vďačí práve Joan s nádherným úsmevom a vždy správnemu Jimmymu Stewartovi. Tí dvaja by mohli hrať aj v niečom oveľa predvídateľnejšom (pravda, ak by mohlo byť ešte niečo predvídateľnejšie) a predsa by ma to bavilo. :)

Začalo to obrovským nápadom...a tam to mohlo aj skončiť. Skvelá myšlienka, ktorej úspech bol však podmienený správnym uchopením. Podarilo sa a ja môžem iba ľutovať, že som si na tento zážitok nekúpila lístok. Vôbec neviem, prečo som váhala. Tásler je pán...:)

...pri totálne presladenej White Christmas pri krbe som sa roztopila...:) Trochu som sa toho samého spievania a tancovania bála - ale iba po prvé vystúpenie, od ktorého som dychtivo čakala na ďalšie. Americký patriotizmus tu silne kričí, respektíve spieva v jednotlivých gýčových piesniach o najvýznamnejších sviatkoch, ale je to jednoducho príjemné a úsmevné. Ústrední herci nemajú chybu. Je tu pár ikonických scén a mám také tušenie, že som Holiday Inn nenavštívila poslednýkrát v období Vianoc...

"Spomenula" som si, aký je T. Hanks sympaťák a tak som v posledných dňoch vyhľadávala filmy s ním. Vedela som, že tu si ho toľko neužijem, ale možnosti sa mi pomaly zužujú. Vedela som aj čo mám čakať, preto ma neprekvapili ani nijak neiritovali rodinné, emotívne scény. Niekoľko myšlienok bolo skutočne pekných. 11. september 2001 je v kinematografii spracovaný nespočetnekrát, ale ani to mi neprekážalo. Najväčším problémom bol ten najmenší človek na scéne. Hanksov syn bol jeho dokonalým protikladom: neskutočne, ale neskutočne ma iritoval! Určite tomu prispel aj scenár, ktorý ho postavil do pozície otravného spratka, no Thomas Horn mal na tom tiež veľký podiel. Proti Sandre nič nemám, naopak spolu s Violou Davis zachraňovala aspoň pár scénok a bola tu krásna. Daldry natočil oveľa lepšie filmy s mladými chlapcami v hlavnej úlohe. Jeden predčítal a druhý tancoval.

Niekoľkokrát som Philadelphiu obišla s tým, že ma jednoducho ničím nepritiahla a T. Hanks z galérie ma skôr desil. Už dávnejšie som sa rozprávala s bratom, že som to nevidela a prekvapilo ma, že on bol prekvapený. "Ty si to ešte nevidela?" a keď toto povie mne môj brat, tak je niečo zle. Asi o rok na tento rozhovor som sa k tejto dráme konečne odhodlala. Bála som sa jej právom; Jonathan Demme prenáša ťaživú atmosféru z Mlčania jahniatok aj na Philadelphský súd. Z kontroverznej témy veľmi elegantne ťaží emotívne momenty, vie pritlačiť, no vie aj kedy prestať. Dnes jeho film nie je taký úderný - práva homosexuálov sa za 24 rokov posunuli výrazne ďalej; i keď rozhodne poznám ľudí, ktorí sa len pri slove gay otrasú. Princíp tejto problematiky tu stále je: ľudia by nemali odsudzovať, diskriminovať chorých, na druhej strane ich strach zo smrteľnej choroby je opodstatnený... Demme sa tu nehrá na vševediaceho, nedal mi odpoveď. Zostal mi iba skľúčujúci pocit a úžas nad Hanksovým a Washingtonovým výkonom. Prvýkrát na mňa Tom nepôsobil sympaticky a to je sakra čo povedať - v jeho prípade to myslím ako pochvalu. ;) Zvláštnym, kontrastným osviežením je hudba; zo Springsteenovej piesne mi nabiehajú zimomriavky...

Pani režisérka sa po nevydarenom muzikáli vrhla na veľkú výzvu v podobe prvej britskej premiérky v histórii. Spočiatku je rozprávanie nesúrodé, skáče sa naozaj sem a tam a zo začiatku ma to skôr rušilo v politickej línii príbehu. Film zachytáva iba najdôležitejšie momenty Železnej Lady; mnohokrát možno chýba väčší rozbor samotnej osobnosti dámy - všetko v jej službe verejnosti je vysvetlené iba povrchne, akoby z rýchlika. No ako sa dej postupne vyvíja, prekvapuje životopis svojou komornosťou. Margaret Thatcherová tu nevystupuje iba ako žena na čele vlády, Lloyd prichádza s portrétom milujúcej ženy a matky, ktorá sa musí vyrovnať so stratou najbližšieho človeka a tiež s úbytkom svojich síl. Nečakane dojímavé bez násilných scén, pomalých záberov a plaču. Čo povedať k Meryl Streep? O tejto Pani herečke bolo povedané už naozaj všetko, jednoducho nedokáže sklamať, aj keby nebodaj chcela. Vyzdvihla by som aj Broadbenta, ktorý jej s tými veľkými psími očami zdatne sekundoval. Keď prižmúrim jedno oko, porovnám svoje očakávania s výsledkom a nepremýšľam nad dôveryhodnosťou niektorých skutočností, vychádzajú mi slabšie štyri hviezdičky.

Nikdy by mi nenapadlo, že si Schwimmer (bolo veľmi náročné odpustiť si oslovenie Ross Geller) sadne na režisérsku stoličku a sadol si teda k riadnej gýčovine. Simon Pegg napísal príbeh o ryšavom, poloplešatom chlapovi s pivným bruchom, ktorý utiekol od svojej krásnej snúbenice v deň ich svadby... Úplne nereálne, už len samotné spojenie škaredého Brita s niekým, kto vyzerá ako Thandie Newton. Lenže to by ten škaredý Brit nesmel byť Simon Pegg - ktorý je síce veľmi nepekný, no jeho podivné črty niekoľkonásobne prevyšuje jeho nekonečná charizma. Nepovažujem za spoiler, že sa nakoniec všetko na dobré obráti a vlastne proti tomu vôbec nič nemám - pretože som nič iné nečakala. Jednoducho relax.

Po Zrodení Planéty opíc som si neplánovala pozrieť ďalšie časti, pretože som to vopred vyhodnotila ako stratu času. Lenže potom som sa dozvedela, že tam hrá Woody a toho som si, i keď v malej roli, nemohla nechať ujsť. No nakoniec ma opice vtiahli do deja ešte dávno predtým, než sa Harrelson dostal na scénu. Nehovorím, že by som mala chuť si Reevesove 143 minútové dielo pustiť druhýkrát - myslím si, že nemá taký prešpekulovaný dej, aby mal čo ponúknuť pri opakovaní. No pri tom prvom nadhodil dobrú zápletku, ktorá tentokrát viedla od bodu A do bodu B ;) a napätie sa spoľahlivo stupňovalo. Objavia sa aj klasické scény, ktoré z vás ťahajú slzy; no nestihnú liezť na nervy. Myšlienka zmutovania víru veľmi zaujímavá... Akcia spolu s hudobným doprovodom v podstate nemá chybu. oproti prvej časti sto a jedna. Ak váhate kvôli rozčarovaniu z Wyattovho diela, nemusíte. Matt Reeves je úplne iná liga.

...možno budete čakať, kedy humor vymení dráma a napätie. Nebuďte zbytočne sklamaní. Reynolds a Jackson sa jednoducho bavia. Takto vtipne poňatú akciu poväčšine nemám rada, no práve dnes si ma film našiel, alebo skôr ja jeho v správnej chvíli. Hughes ide na istotu, nevymýšľa nič nové, no zato recykluje overené scény, dialógy a typy postáv (sexy ochranca, sexy priateľka s ktorou je pohádaný a nepriateľ z východu...) veľmi elegantne. Hudba je výborne ladená a dotvára nadnesené scény, ktoré ma nejedenkrát rozosmiali. K štvrtej hviezdičke chýbalo málo. Možno práve jeden seriózny moment. Neuvidíte nič nové, na druhej strane sa určite nebudete nudiť. Ak áno, môžte aspoň skúsiť spočítať, koľkokrát povie Samuel motherfucker. ;)