Lucjen

Vážim si, že pán režisér tému zneužívania detí kňazmi, načrtnutú v úvode, nežmýka do poslednej kvapky (a divákovej slzy). Ani sa okolo nej netočí v dialógoch. Tie sú plné cynizmu a mnohé z nich sa nečakane vykľujú do vtipnej slovnej prestrelky či zaujímavej filozofie. McDonagh je s nimi obratný a je si toho vedomý. Nepreháňa to s ničím, miestami pôsobí Calvary až trochu sterilne, ale má to svoj účel. Samotné plynutie príbehu už má pár zádrhelov, ale hluché miesta zas spoľahlivo vypĺňajú tie tisíckrát spomínané scenérie. Nechcela som sa opakovať, ale nedajú sa nespomenúť. Filmom ma spolu s kňazom sprevádzalo 12 postáv, každá z nich bola niečím osobitá, no v konečnom dôsledku všetko stojí a padá práve na postave dobrého kňaza. Či obstál alebo padol, na to je odpoveďou už samotné meno Brendan Gleeson. Na tých tučných ryšavých chlapoch niečo je ... a Aidan Gillen už bol len takou čerešničkou... :)

Na moje veľké prekvapenie tretia Grantova žena (určite rolu nedostala kvôli tejto skutočnosti... faakt!) nehrá až tak zle. Len nemám jasný názor na tú "zápletku" v podobe neskutočne zaľúbenej dievčiny, ktorá uháňa pána doktora ako sa dá. Miestami je to svojou absurdnosťou originálne, vtipné a istým spôsobom roztomilé... bohužiaľ sa to strieda s momentami, kedy som sa za postavy cítila trápne a neúspešných vtipov je tu toľko ako úspešných. No a najväčšie mínus - márne som hľadala chémiu medzi hlavnými hercami, ktorí sa o rok zobrali. Mám na Granta strašnú slabosť a tak si s ním pozriem naozaj čokoľvek... Tentokrát to čokoľvek bolo trochu vedľa.

Myslím, že žáner komédia tu nie je úplne adekvátny. Aby ste náhodou neboli sklamaní, že tu Stewart nesype hlášku za hláškou a celkovo vtipných scén je tu pomenej. Rozhodne majú humorný podtón, ale namiesto hlášok je tu niekoľko myšlienok, ktoré vás donútia pozastaviť sa. Stopercentne sa o tom uistí netrpezlivý taxikár v závere filmu, kedy vám ju doslova naservíruje na striebornom podnose, keby ste si ich pri tom úpornom hľadaní komédie nevšimli. Jimmy tu hrá jednu zo svojich najcharizmatickejších postáv; celý príbeh sprevádza jeho priateľkosť, milý úsmev a pekné slová. Ja sa ho jednoducho neviem nabažiť. Harvey ale nie je iba filmom, ktorý vás zahreje pri srdci. Jednoducho a trefne polemizuje nad pomyselnou hranicou bláznovstva. Pretože kto má právo zadefinovať ju? Keby bolo takých bielych zajacov (dobre, nemuseli by byť iba bieli!) ako Harvey viac, svet by bol oveľa príjemnejší. A čo keby boli iba imaginárni. :) Krásna záležitosť, ktorá mohla byť natočená snáď iba v tej dobe. Dnešná produkcia by mohla zbytočne skomplikovať to, čo je naopak veľmi jednoduché.

Wilder tentokrát svojím ostrovtipom trochu šetrí a všetok ho sústredí do postavy vypočítavého právnika a tak iba Matthau chodí a ku všetkému má nejakú sarkastickú poznámku; prestrelky medzi ním a Lemmonom, na ktoré som sa tak tešila, sa nekonajú. Ale Walter našťastie všetko dopĺňa svojími grimasami a tak humorná stránka filmu nestagnuje, i keď pán režisér už bol v tomto smere aj v lepšej kondícii. Na druhej strane tentokrát hrá viac aj na sentimentálnu strunu a hrá na ňu veľmi dobre. Postava futbalového hráča Boom Booma je sympatická a aj ten protirasistický podtón je fajn, dokonca sa tu mihli aj nejaké náznaky humoru, ktorý by som vo filme zo 60. rokov nečakala. Lemmon tentokrát nemá veľmi výraznú úlohu ale všetko si to vynahradí v závere, kedy sa zázračne vylieči. :) Snáď len Judi West tu hrá takú prvoplánovú postavu, našťastie nie je na plátne dlho. Takže pravda, Wilder má v svojej tvorbe rozhodne výnimočnejšie kúsky, ale jeho priemerný film je v širšom ponímaní, oproti iným režisérom, stále vysoko nad priemerom. Ja som sa bavila.

Elvis často vyspevuje v mojej izbe a nedokáže sa mi ohrať. Som ním jednoducho fascinovaná a tak som bola zvedavá, či ma podobne uchváti aj ako herec. No, narovinu - nie. Vo filme má rozhodne väčšie meno než samotný herecký um, ale zas žiadna katastrofa sa nekonala. Rock n' rollový kráľ sa prechádza po uliciach, háda sa s otcom, bozkáva ženy a pri všetkom sa s pootvorenými ústami tvári tak nejak rovnako, zmätene. Ale stále pri tom dokáže byť sexy a všetko vyrovnáva svojím spevom, ktorý samozrejme nemá chybu. Príbeh a zápletka nie sú zlé, len tá naivnosť im mnohokrát nesvedčí. Pár scén je tu vyslovene päsťou na oko. Tam, kde Elvis nespieva a nehrabe sa vo vlasoch to zachraňuje predovšetkým Matthau v roli mafiánskeho bossa a uhrančivá Carolyn Jones. Ale teraz si nalejme čistého vína. Respektíve ja som si ho už naliala počas filmu. ;) Bez Presleyho by tento kúsok bol šedou myškou medzi muzikálmi 50. a 60. rokov. Ale on tu je! Tak nebudem viac polemizovať a prihodím aj tú hviezdičku navyše. :)

Sarkastický humor ten ja veľmi môžem, ešte k tomu ak ho servíruje Jack Lemmon, ktorý bol pre podobné uštipačné postavy ako Peter Wilson stvorený. Horkosladká komédia však vie veľmi plynule prejsť aj do vážnych momentov, kedy sa šovinistický maliar musí vysporiadať so slabnutím svojho zraku a vtedy je tu preňho oporou okúzľujúca Barbara Harris. Vyváženie medzi komédiou a drámou je perfektné a tvorcovia pridali aj čerešničku na torte v podobe nočnej prestrelky Lemmona a Robardsa - veľké vybočenie z celkovej atmosféry filmu, ktoré sem však výborne zapadlo. "...the venom in your drawings is only a pose. A pose? I hate women even when I'm on vacation." :)

Prekvapivo originálne, dosť výrazne vybočujúce z neustále opakujúcich sa romantických vzorcov, ale predsa mi to nesadlo. 61 minút je jednoducho málo na rozpracovanie príbehu do takej hĺbky, aby vyznel seriózne. Loretta Young je výborná, ťahá zo svojej postavy čo sa dá, len ani to úplne nestačí ... najväčším prínosom tohto krátkeho snímku je mladý Cary, ktorý je očarujúci i na tom malom priestore, ktorý mu film ponúka.

Čakala som napínavý thriller; dostala som drámu s komickými prvkami - respektíve s komickou postavou v podobe Jamesa Stewarta. Zhruba do polovice filmu napätie spoľahlivo stúpa - naozaj som tŕpla, kedy predpovedaná katastrofa nastane a lietadlo sa pokazí.. no namiesto toho Pán Honey pokazil lietadlo sám. :) No trochu podivní vedec je odhodlaný všetkým dokázať, že sú jeho výpočty správne - v mmohom mi jeho postava pripomínala Pána Smitha, ktorý išiel do Washingtonu. Príbeh spolu s tempom neskôr začína slabnúť, ale ešte stále je tu geniálny Stewart, ktorý všetko ťahá do zdarilého konca; až k momentu, kedy si vedec po všetkých svojich výpočtoch uvedomí, že do nich zabudol započítať teplotu ... no ... prižmúrim oko, ale na tú štvrtú hviezdičku to nevyškriabem ani tak. Škoda toho nevyužitého napätia.

Filmy s Dwaynom nevyhľadávam, ani Harta veľmi nemusím, rodinným komédiám sa väčšinu času vyhýbam a českému či slovenskému dabingu tobôž. A predsa som sa ocitla na Jumanji s dabingom v kine. Bola som pripravená na všetko, nemala som žiadne očakávania. Aj to znásobilo moje obrovské prekvapenie. Tínedžeri v úvode mi síce veľmi nesadli, no veľmi rýchlo ich vystriedali herné postavy a príbeh dostal spád. Už po niekoľkých minútach som sa smiala a vtipné scény fungovali takmer po celý čas. Atribúty herného systému boli vo filme veľmi šikovne využité, o vizuálnej stránke sa pri novodobých filmoch nemusíme baviť. Jasné, boli tu aj tie výsostne rodinné momenty kedy postavy museli prehodnotiť celý svoj život a podobné hlúposti, ale budem si nahovárať, že to tvorilo dobrý podklad pre výchovu prítomných detí v kine. Snáď po prvýkrát mi Dwayne Johnson vyslovene sedel v danej úlohe a neprotivil sa mi každý jeho pohyb a slovo. Slovné prestrelky medzi ním a Hartom ťahali humornú stránku filmu a ja iba ľutujem, že som bola na český dabing, v ktorom určite veľa vtipných momentov zaniklo. Štvrtú hviezdičku si nakoniec nechám pre seba kvôli trošku škrípajúcim posledným minútam v hre a predovšetkým - zápletka Jumanji je úžasným alibi na všemožné akčné scény; Kasdan ju však využíva veľmi triezvo, zbytočne. Tento film by uniesol aj väčší úlet!

Hneď na začiatku očarí Showman nádherným vizuálom. Piesne a choreografie sú chytľavé, energické a aj to zakomponovanie modernej hudby prekvapivo funguje. Jackman svoju päťdesiatku šikovne skrýva a aj jeho spev je tu akýsi lepší, než v Bedároch... zrejme ho technológie podržali. ;) No tu už pomaly končím s plusmi, pretože film má dve línie a ani jednej sa dostatočne nevenuje. Je tu tá s Barnumovou rodinou, ktorá je veľmi príjemná a asi najviac rozpracovaná - príbeh však načne aj osudy "divnoľudí", ktorí by si rozhodne pozornosť zaslúžili, ale v celom ponímaní tu tvoria skôr spievajúce a tancujúce rekvizity, čomu vôbec nerozumiem. Tvorcovia absolútne nevyužili možnosti, ktoré im podivní ľudkovia ponúkali. A pokus o ozvláštnenie so zaľúbenou švédskou speváčkou bol vzatý z rýchlika a vyznel úplne to prázdna. A zakončím ešte s plusom; s najväčším prekvapením, ktorým bol pre mňa výborný Zac Efron - či už ako spevák alebo jedna z hlavných postáv; bol najzaujímavejší a trochu neochotne priznávam, že zatienil aj môjho obľúbeného Hugha.