Arkanoid

Kvalitne odmoderované predstavenie zápasníkov domácej scény MMA v rozhovoroch.

Ošarpaný obraz a dvaja rozprávači, muž a žena, čo si skáču do reči pri plávaní ženy v bazéne. Ukáže sa, že rozprávačkou je tá zobrazená žena, Stacy, a rozprávačom prichádzajúci muž v obleku, Charlie, ktorý ju v bikinách vytiahne von do svojho auta na nuda udalosť. Kraťas o nudistoch svojimi rozprávačmi baví viac ako dva dlhometrážne filmy Herschella Gordona Lewisa, no na pravú zábavu je príliš krátky.

Pavol Neruda si okrem Oktagonu našiel aj ďalšiu zábavu a stvoril si svoju podcastovú reláciu, kde pozýva zaujímavých, niekedy kontroverzných hostí a vedie s nimi debatu v pohodovom duchu.

Neviem, či sa dajú správy MMA zle odmoderovať a táto relácia to tiež zvláda.

Dobrý nápad na reláciu, keďže hocikomu sa môžu veľké mestá zdať ideálnym miestom pre život, pozornosť treba venovať aj ostatným. Odmoderované fajn v priateľskej afmosfére z tém prevažne ohľadom regiónu Novohrad.

„Yes, Russ.“ Rýchly strih názvov a scénok exploitation filmov na začiatku je svižnejší ako celý režisérov predošlý film. Potom nasledujú titulky s hudbou s animákov. V detektívnej kancelárii sa manželka zmiznutého pohoršene zverí, že jej manžel bol nudista. Hľadajú ho podľa jeho tetovania Property of U.S. Navy. Rozprávačom je Diane, žena z detektívnej kancelárie. Príbeh sa bohužiaľ príliš zaoberá balením jej kufrov. Mobil zvoní ako niečo šialené vyhodení z výhybky, neprirodzeným zvukom prekvapí aj baví. Cesta do Miami je nudná s čo najnudnejšou hudbou, aká sa dá predstaviť. Vizuál nie je veľmi príťažlivý, až na americké autá. Na spomalenie filmového času treba zobraziť detaily a napätie, ako to robil Sergio Leone v C'era una volta il West, inak spomaľovanie nemá veľký význam. Zobrazovanie nudných partov, ako balenie kufrov, nanášanie make-upu natočených bez invencie nemá pre diváka veľká zmysel. Nevýrazní herci v nudných úlohách s nepríťažlivou kamerou film tiež nezachraňujú.

Videl som 100 min. verziu. Herschell Gordon Lewis po kvalitnej dráme Living Venus pokračuje režisérsku kariéru komédiou, čiernobiely obraz vymieňa za farbu a miestami spodobňuje čosi ako sexploitation grotesku s poviedkami príhod hlavného hrdinu. Film začína rozprávačom, ktorý v gala víta divákov a ponúka zaujímavý obsah. Tento rozprávač-uvádzač je nespoľahlivý smeje sa tam, kde to nie je smiešne a prídu ho odviesť zamestnanci psychiatrického ústavu. Muž vidí ostatných ľudí nahých a ide za psychiatrom, či sa s tým dá niečo robiť (poviedka končiaca pred poslednou 25minútovkou, trvajúca asi 10 minút a nie je tam psychiater). Režisér používa žltý kamerový filter pri kancelárii psychiatra, ktorý si kreslá hlúposti pri spovedaní pacientky. Pacientka je nahá, no doktor si to nevšíma. Režisér filter opúšťa vonku s fotografom nahých žien. Vracia sa ku nemu pri premietaní filmu v drive in kine, kde používa žltý filter pri premietanom filme a modrý pri záberoch, ako hlavný hrdina film pozerá. Film si tak dlho vystačí bez dialógov, že má punc Russa Meyera. Ten však efektívnejšie využíval rozprávača aj humor. Vrhy kockou označujú začiatky a konce kapitol (navzájom nesúvisiacich poviedok). Niektoré scény sú ozaj komické, ako podávanie nástrojov od kúpajúcej sa ženy. Nemé party v parku príbeh dosť zrážajú a bohviečo nie je ani zvyšok. Hlavnému hrdinovi nechávajú tvorcovia zmiznúť aj jeho foťák, ale príbehu to veľmi nepomáha. Bezdejovosť, slabá dynamika a nedostatok humoru.

„I’m gonna let you sit here and die.“ Rok 1961 podľa imdb. Spočiatku zaujmú rekvizity. Rozprávač začína posťažovaním sa na jeho život fotografa a ako nastala v jeho živote zmena. Najme ho redaktor, ktorá bez nadriadeného publikuje nejakú jeho prácu. Kvôli námietkam nadriadeného sa rozhodne odísť a založiť svoj vlastný magazine so slobodnejšími témami, ako napríklad nahota. Čiernobiela ponúkla pekné obrazy. Okrem rekvizít cením aj bar v obývačke. Príbeh ukazuje aj dobrý príklad postavenia vlastných cieľov nad vzťah so ženou, ktorý by hlavného hrdinu v napĺňaní jeho vízie teraz len zdržoval. Škoda, že je oslabený vypočítavým charakterom. Mihnú sa dobové autá a atmosféru dotvára aj vchod bytu dole schodami s múrom vedľa, typický skôr pre balkánske krajiny. Herci hrajú svoje úlohy so správnou dikciou, aj keď to nie sú práve výrazné hviezdy, vyčítať sa im dá akurát nedostatok talentu oproti skúsenejším a obdarenejším kolegom. Hudba na rok vzniku pôsobí veľmi sviežo. Film je veľmi slušne spravený s rôznymi zaujímavými myšlienkami a neformálnymi dialógmi, poučný aj ohľadom fungovania biznisu, kde je v opakovaných scénach bez dialógov vyjadrené podstatné len obrazom a Chekhov’s gun. Exteriéry a interiéry sú zariadené dobre, len niekedy v dramatických scénach by sa zišlo skôr viac záberov zblízka než z diaľky 10 metrov. Strih v posledných siedmich minútach je výborný a keby režisér chcel, natočil by aj výbornú divokú párty. Na cintoríne neznie kázeň, ale hrubé zakopávanie hrobu. Pre fanúšikov Bojack Horseman must- see. „Honey, will you do me a favor? Bring me a lot of coffee.“ „Black?“ „Real black.“ –„Sit down.“ –„How much broke can I get?“ –„Have a cigar, kid.“ –„First time in my life I am going someplace and I like it.“ –„I guarantee you.“ Jazykové okienko: cheesecake.

Hrá Pandora Peaks, Tundi, Anthony James Ryan a ešte nejaké prsnaté ženy. Rozprávačom je tentoraz samotný Russ Meyer. Ukazuje pekné výtvarné umenie, samozrejme, svojej obľúbenej témy, veľkých ženských pŕs. Režisér predvádza svoju zábavnosť dokumentárneho štýlu, svoj legendárny strih trochu v slabšom meradle ako v jeho vrcholoch, vracia sa určitými scénami, miestami a hercami ku svojim predošlým filmom, ako Faster Pussycat! Kill! Kill!; Beyond the Valley of the Dolls; Beneath the Valley of the Ultra-Vixens. Ťažobné stroje na ropu prestriháva s cvičením v posilňovni na stroji Trimax. Zosiluje niektoré zvuky a iné dáva tam, kde nepatria na zdôraznenie nálady situácie. Humoru to ale veľmi nepomáha.

„No shit.“ Zase u máme, ako v Supervixens, tú hrdú úvodnú pesničku v úvode. Účinkuje aj Meyerov dvorný herec Henry Rowland. Jeho hrdina si tu potrpí na spanie v rakvi a pozeranie cez plachtu. Tu už máme, ako asi v jedinej Meyerovke aj hranie počítačovej hry. Spolu s prsatou priateľkou si spievajú pri sexe. Opäť tu máme sexuchtivé ženy, ktorým niektorí muži nestačia. Vo filme je krv z úst štylizovaná do iných farieb, líši sa vždy od postavy k postave. Kvalite filmu to však veľmi nepridáva. Dočkáme sa niektorých bláznivých scén, ale chýba im viac vtipu.