Arkanoid

„Yet violence doesn’t only destroy, it creates and molds as well. Let’s examine closely then this dangerously evil creation, this new breed, encased and contained within supple skin of woman.“ Začína klasicky rozprávač a rovnako klasická hudba Meyerových filmov. Z vymenovaných profesií rozprávačom si príbeh vyberá klasicky tú najviac spojenú so sexom, go go club dancer. Tu Russ Meyer predvádza svoj výborný štýlový strih, tentoraz z dynamických pohybov tanečníc na uslintaných chlapov, ktorí hláškujú nadržané reči. Kvalitný dojem je umocnený zlomyseľným ženským smiechom, autonaháňačkou a dobrodružnou hudbou. Zahrala si tu aj Haji, známa z Motor Psycho. Tu získala úlohu Rosie a druhé miesto po veliteľke ženského gangu. Hrá tu a starý farmár Stuart Lancaster z Mudhoney, teraz v zápornej úlohe. Hrá sa tu aj chicken game s autami, čo býva vždy výborná napínavá scéna. Russ Meyer opäť využíva hravé dialógy v spontánnej spoločnosti tentoraz striptérok. Prsnaté ženy tu štylizuje ako bad girls a good girl ich neodbieha svojou veľkosťou. Pri rozhodnutí zbohatnúť na nie úplne normálnej rodine sa roztáča kolotoč rôznych manipulácií, ktoré dávajú príbehu šmrnc. Rodina aj partia po čase ukazujú svoju nekompaktnosť, čo má za následok zaujímavé scény plné manipulácií. Výčitku mám trochu ku úderom rukou natenko po chrbte, kedy sa mi zdá, že nie sú tak efektívne, ako si film praje. Jednoducho, v boji na zemi sa mi sekanie rukou nezdá vôbec účinné a nevidel som ho na vlastné oči, ani v MMA zápasoch. Inak som si film užil od začiatku do konca. „But a word of caution... handle with care and don’t drop your guard.“ -„Go, baby, go. Go, go, go!“ -„Let go, girl! Harder, faster!“ -„Everything we touch is hard.“ –„You’re, uh, the All-American boy. A safety-first Clyde.“ „Are you trying to say something?“ „I never try anything... I just do it. Like I don’t beat clocks... just people. Wanna try me?“ –„His car is okay, just the color needs changing.“ –„They let ‘em vote, smoke, and drive, even put’em in pants. So what do you get? A democrat for president. A lot of smoke up your chimney, Russian roulette on the highway.“ –„You girls a bunch of nudists? Or you just, uh, short of clothes?“-„You get around on those wheels prety good.“ –„Huff and puff and belch your smoke... and kill!“ –„Good whiskey‘s meant to be shared.“ –„Your cup to fill. To overflow.“ –„The knife is... is your to keep now.“ –„That’s two out of three falls.“ Jazykové okienko: this is a gas; showboat; nod off; to be hip to something; just around the corner; lay of the land; long green; brush off; make tracks.

Zhodnotenie samurajskej filozofie MMA zápasníka Jiřího Procházku so zábermi dvoch filmov, jeho meditácie a tréningy aj pravá lavá, krátke zhodnotenie toho, za čo s hanbí, zápasy pred Rizinom, v Rizine, oba zápasy v UFC s Volkanom Ozdemirom (nebol by to byť herec) aj Dominickom Reyesom, mediálne výstupy. Kto má rád MMA, bushido, či práve len tohto fighera, si príde na svoje.

Polomilitaristická hudba a razantne kráčajúca žena, ktorá ide robiť nekalú činnosť. Šialená hudba pri budíku, ako rýchlovarná kanvica na steroidoch. Muž ho až musí topiť vo vani. Rozprávačom je Eve, ktorá sleduje handymana na jeho rounds, pri ktorých sa dejú kuriózne veci, ktorých dianie podporuje komediálna hudba. Hlavnú úlohu tu hrala Eve Meyer, pin up model, režisérova žena, ktorá síce odhodila aj podprsenku, ale jej muž sa správal cudne a kamerou ju spredu nezachytil. Toto by som nazval Meyerovým paradoxom, keďže vždy obľuboval radšej točiť ženy odhalené, ako zahalené. Russ Meyer tu predkladá napríklad scény zahanbenia handymena na dámskom WC, čo vzhľadom na dobu aj celkom verím. Nádych harassmentu má aj scéna z práčovne, keď sa vedľa hlavného hrdinu nachádza nahá žena. Nadšene pozoruje ženu s krásnymi nohami a veľkými prsiami, čo hádže papiere vedľa koša, ktoré on pozbiera. Umývanie si rúk bez vody pred pôrodom stromu je geniálne. Handymanovo váhanie a rozhodnutie pri zákusku v tvare pŕs tiež baví. Film sa zaoberá jednoduchou komikou, väčšinou ohľadom sexuálneho harassmentu, bez výrazných charakterov, ako to už v Myerových filmoch väčšinou býva. Humor a rozprávanie potešia, ale nie veľmi naplnia. Jazykové okienko: still water runs deep.

Videl som 66 min. verziu. Rozprávač rovno varuje publikum, že tento dokument je najnezvyčajnejší, aký mohli vidieť. Hneď po názve filmu hrá romantická hudba a rozprávač chváli Európanky ako najzmyselnejšie ženy sveta. Hovorí, že francúzske striptérky používajú inú taktiku ako americké. Samozrejme, ukazuje aj ich umenie, kde sa dá, ale najprv až po zoznámení sa s mestami. Predstavuje Brusel, Rotterdam, Amsterdam, Kodaň, Štokholm, Hamburg, Berlín, Benátky, Florencia, Rím, Pisa, Portofino (Taliansko), Nice, Paríž. Rýn predstavuje ako Mississippi Európy. V Amsterdame zachytáva dobu, kde policajti mohli prostitútky vyhnať z ulíc, ale nemohli im zakázať byť pri svojich oknách polonahé a lákať tak potenciálnych zákazníkov. Navštevujeme aj Dutch Nudist Camp. Krátky flirt s metropolami mi ich nedovoľuje plne oceniť. Ako úplný dokument mi to nepripadá kvôli záveru s horiacou kamerou, ale Russ Meyer bol teraz zo svojich filmov asi najviac vecný.

Zaujímaví hostia, pripravený moderátor. Debata s Michalom Korcom z Telekomu navyše obsahuje aj tému 5G, ktorú bohužiaľ aj dnes treba vysvetľovať.

Spoilery. Bernie Casey v nápadnom, štýlovom obleku sebavedomo kráča z lietadla ku bezpečenostnej schránke. Najviac pozornosti si berie funky soundtrack a černošský slang. Z filmu Get Carter s Michaelom Caineom boli do filmu okopírované niektoré jeho dobré kvality. Drsný pomstiteľ brata, čo neváha použiť surové metódy vyšetrovania, brokovnica. Dostihy sú tu nahradené psími zápasmi. Vzhľadom na ich reálnosť ide o najdrsnejšie scény filmu. Za mínus považujem hlúpo znejúci hlas hlavného hrdinu v opitosti, ktorý nie je vôbec sebavedomý alebo vzbudzujúci rešpekt. Sex po telefóne mi tu prišiel kratší a viac sa mi páčil v podaní Michaela Cainea. Drzosť Caineovho hereckého výrazu v úlohe Cartera tu predčí Bernieho Caseyho, Drsné scény sú zobrazené lepšie v origináli, chýba aj polonahé vyhnanie votrelcov zo spálne až na ulicu, tu Bernie Casey končí už v spálni. Rovnako mi vadila romantická hudba v spálni ráno po sexe. So zbitým kamarátom sa hlavný hrdina Tyrone rozlúči v dobrom, ale oveľa viac ma bavilo odísť so zlou krvou v origináli. Nepáči sa mi ani streľba raz zobraná kamerou pod zbraňou, keď nie je úplne jasné, kam hrdina mieri. U mňa prehrávajú aj niekedy gýčovité americké lokácie v súboji s britskou architektúrou. Veľmi mi chýba ja most a scény, čo boli na ňom. Originál ani nemusel vyťahovať rasovú kartu, aby tvoril niektoré dialógy. Aspoňže do šoférky, čo príde hlavného hrdinu zachrániť, bola vybratá Pam Grier, tu uvedená ako Pamela Grier. Úloha zhulenej nadržanej nemravnice je pre ňu ako stvorená. Problém je ale, že osudný film, ktorý mu ukazuje, mu ukazuje v kine a nie na súkromnom plátne, kde sú len oni dvaja, ako v originále. Krvavé zábery vyzerajú ako s kečupom, za masky tu teda Oscar nebude. Vierohodne však vyzerá napadnutie levicou. Mám pocit, že v originále sa viac zabíjalo, najmä hlavným hrdinom. Záver je tu prepracovaný na myšlienku blaxploitation. Remake dopadol fajn, bohužiaľ kvalitné sa snažil len podať po svojom, čo nie vždy vyšlo a nekvalitné pridal svoje.

„Modern man must find his place in society and diligently pursue his objective, never wavering from the appointed taks for which he has been chosen, never shirking his duty or letting outside interferences deter him.“ Táto významná hláška pobaví pri pohľade do výstrihu. Rozprávač hovorí o návrate človeka ku prírode. Kamera zobrazuje pláž, more a priplavené morské riasy. Dáva do kontrastu upokojujúci účinok prírody s hektickou dobou modernej civilizácie. Focusuje sa na priemerného muža, ktorého stvárňuje predavač zubárskych potrieb. Má rád deti, ale tie po ňom hádžu kamene. Rozprávač o hlavnom hrdinovi špekuluje, či náhodou nepredáva aj iné veci, ako zubárske potreby, ako izotopy, čo by spravili výhodu v nukleárnom zbrojení alebo informácie ako kontrašpionáž. Sestrička u zubára má vo filme Russa Meyera zásadne odhalený výstrih bez podprsenky. Pobaví rozprávač, decko, ktoré zákerne hádže kameň zozadu a tvári sa, že nie, hlášky, ako aj hudba, ktorá paroduje celkovú náladu a vyznenie filmu. muž tu statočne, napriek svojej prirodzenosti, odoláva každému dekoltu a divákovi sa ostáva nad scénami viac či menej usmievať sa smiať sa. Jedna z prvých erotických komédií  voyeurizme. Pri trhaní zubu zachádzame aj do surrealizmu, inak ide o grotesku, kde zodpovednosť za slová preberá rozprávač. Samotné predstavy humor trochu kazia, keďže film funguje aj bez nich, ale Russ Meyer v nich ukazuje, čomu sa chce v budúcnosti venovať, a to nahote. Práve on si zahral tlieskajúceho diváka striptérky. Ku dokonalosti mu ale chýbajú prepracovanejšie humorné scény. Film štýlovo iný ako neskoršie režisérove filmy, lebo väčšinou sa Russ Meyer spoľahol na rozprávajúce postavy, ktoré sem tam doplnil rozprávač a ak aj dal zodpovednosť za každé slovo rozprávačovi, nikdy sa už nevenoval jedinej postave, tak ako tu. Jazykové okienko: helter-skleter. „Modern man must, in course of his endeavours, always keep his eyes on the future for who knows how the windy zappers of fate may twist and cross two lives?“ „But what does man think of when the toils of day are ended? His mind can turn to nobler thoughts: books, music, poetry, companionship.“ „And so ends another day, another seeming eternity in the complex scheme of things.“ „But all work and no play makes Willy a dull boy. In fact, it makes anybody dull. That’s why you’ll find modern man leaving the hustle of the city to escape where the gentler sounds of nature beckon him to rest a while and seriously ponder his problems unhindered by the bothersome distractions that ordinarily harass him.“ „And so ends a day of meditation, a day of communion with nature. Tomorrow the grind of labor will be lessened, perhaps, by the fond memories that will linger. Tomorrow, another dull day like the last.“ „Another dull day like the last? Or has the pressure of modern living begun its insidious task of breaking down the moral fiber of our indomitable Mr. Teas? Psychiatry. A friendy oasis in the vast desert of masculine frustration. The minute examination of the mind to discover the underlying mental causes producing certain mental and nervous disorders.“ „On the other hand, some men just enjoy being sick.“

„My name is Michael Barrett. May I sit down?“ „Depends.“ „Could I buy you a drink?“ „Grab a chair. Guinness, a flagon of your best brand, with a water back.“ Atraktívna žena behá so psom, pozorujú ju dvaja muži, ktorí zapnú odpočúvacie zariadenie v aute. Pri tikaní hodín sa objavujú naschvál sekané úvodné titulky. Russ Meyer obsadil do detektívnej úlohy svojho šerifa. The Seven Minutes je kniha. Sexuchtivú snúbenicu právnika hrá pornstar z Beyond the Valley of the Dolls. Režisér rozohráva vážnu tému ohľadom zatknutia predavača kníh kvôli predaju obscénnej knihy. Téma hodná diskusie, ale filmu? Idey vedia nudiť, ak nie sú dobre podané a to je aj tento prípad. Našťastie to platí len do súdneho procesu, ktorý má svoje kvalitné momenty. Napriek súdnemu procesu tu máme klasického Meyera so štylizovanou scénou znásilnenia a bitky do tanečnej hudby. Kvôli obvineniu zo znásilnenia a vraždy chcú právnici využiť ako poľahčujúcu okolnosť ovplyvnenie práve tou knihou. Herci opäť zvládajú svoje úlohy, hlavne po výslovnostnej stránke. Diváka tu prebúdza, rovnako aj v Beyond the Valley of the Dolls koncert divokej zábavy. Oči kole však omráčenie zobrazené rozvírením vodnej hladiny. Film sem tam pobaví aj hláškami a dialógmi aj ich formou, napríklad dialógy divák počuje, ale ku postavám sa nepriblíži, vidí ich len hra  basketbal tak z desiatich metrov alebo ich kamera zobrazuje ešte pod košom z pohľadu nad košom. V iných filmoch vyvolá napätie zrážka áut. U Russa Meyera mal rovnaký efekt aj skoro zrážka. Menšie napätie obsahu nahrádza režisér aj rýchlym strihom pri dialógoch z jednej postavy na druhú. V závere pri objasnené dôležitých faktov zasa režisér využíva zvýraznené tikanie hodín. Šokujúce odhalenie o impotencii si zaslúžilo zasa zasvietenie reflektoru. Súdnu sieň však ja neviem prežívať naplno. Asi najumiernejší Meyer. Jazykové okienko: from cover to cover; to boot.

Vážna hudba v úvode westernu Russa Meyera ktorý ukazuje prériu, lebku byvola a necháva rozprávača rečnením o Indiánoch uvádzať svoj film. Ukazuje meč, okolo ktorého ide voda, zapálenú kopiju na pobreží a vytnuté stromy. Ďalej tu máme legendárny O.K. Corral a pištoľníkov. Pohybujeme sa so záberom kamery, akoby sme strieľali mi alebo niekto nás. Okrem rozprávača nás uvedie aj starý dedo (herec s nalepenými bielymi fúzami). Shootouty sú zobrazené komediálne, so žiadnou trefou pištoľníkov, rovnako bar plný polonahých žien, vyhadzovaných uhladených greenhornov, po ulici niekto s kosou naháňa ženu, chlapov si berú ženy cez plece, jedna uteká pred Indiánom, čo ju priviaže o stĺp. Indiáni s granátometmi, protitankovou zbraňou či samopalom. Príbeh nemá postavy, dej, ani dialógy, ako Erotica či Heavenly Bodies, len príhody lacného humoru, čo sú niekedy smiešne, ale väčšinou vzhľadom na slabé rozvinutie vyššie uvedených skôr zlyhávajú. Vtip s gorilou, ako klepe ostatným po pleci, však vychádza. Vidno aj režiséra, ako si užíva svoje cameá. Veľmi záleží, aký humor divákovi sedí.

Russ Meyer tentoraz začína šialene dlhým textom namiesto rozprávača na pozadí veľmi divokého strihu. Rytmická hudba pokračuje v trochu pomalšom, ale stále rýchlom strihu. Potom našťastie využíva už rozprávača, ako sme na neho zvyknutí. Hovorí o marihuane a zobrazuje telo Uschi Digard. Potom tu máme sympatický song a americkú púšť a lásku asi detí kvetov. Partia pokru alebo niečoho podobného nebaví, hlasný orgazmus nespokojného starca rozosmeje. Strih pripravuje diváka dopredu na blížiace sa scény alebo mu v skratke objasní, čo sa s postavami deje, baví však najviac pri hádke starého Franka a policajta Harryho, kedy ide z jedného na druhého a nikdy v nej nie sú v jednom zábere. Postavy veľmi nebavia, v krvavých záberoch krásne znie šialene jajajaj. S tou marihuanou to ide do stratena, krimi zápletka je našťastie krvavá, ale nie dobre vystupňovaná. V epilógu máme rozprávačov doslov a znovu rýchly strih z prológu. Tentoraz je to pre mňa čisté béčko.