Arkanoid

„Yo, yo man. That’s me.“ Svet po vzbure vo väzení má nepatrné zmeny. Na scénu prichádzajú ľudia z komisie, ktorá chce do veci vniesť svetlo a potrestať všetkých vinníkov, aj z radov dozorcov, aj z radov väzňov, či samotného vedenia väznice. Jednotlivé výpovede zúčastnených sú krásne zostrihané s asi 5sekundovými scénami. Vyšetrovanie je horúce hlavne pre guvernéra, ktorému vytvorí výbornú opozíciu Charles S. Dutton. „Rah-rah, crimson.! Jazykové okienko: scot-free.

„Fuck Ceaser, fuck Lincoln, fuck Mahatma Gandhi.“ V poslednej epizóde série napätie riadne hustne. Najčestnejší zahadzuje svoje morálne zásady, lebo je ovplyvnený emóciami a hnevom prebudený z minulej epizódy je na koni. Mnoho vydieračských úmyslov sa miesi v krvi a pote tých, ktorí sú ochotní za svoje záujmy bojovať. Vzbura je dotiahnutá skoro so všetkým, čo k tomu patrí. „Wars happen over game of checkers.“ –„Hey. Good night, turd.“ –„She is a damn fine woman, our Diane. Damn fine woman.“ -God lied to me.“ –„Don’t push your luck.“ –„Every time I have to take a shit, you move the pieces!“ Jazykové okienko: be joined at the hip; boob tube; break the tie; plastered.

„May I go now? Cause it’s time for me to pray.“ Znovuzrodenie vo veľkom štýle s cieľom meniť podmienky zvnútra s väčšou vervou, ako tomu bolo doteraz. Život a smrť, hodnoty, závislosť a hľadanie hrdinu, ku ktorému možno vzhliadať, čiže kopa skvelých scén. „The salami I like him.“ Jazykové okienko: egghead.

Scéna s nožmi je pre mňa vrcholom filmu, akcia je v nej dynamická, škoda len, že je príliš krátka. Film bondovského charakteru s divadelnými výstupmi, ktorý drsné témy len naznačuje. Najzaujímavejším je na ňom transvestita, ktorému sa ani v maske muža, ani ženy nedá jednoznačne určiť pohlavie. Takže dnes to je len za výkon tohto herca a trochu napätia, keďže postavy mi prišli obohrané. A hodiť niekomu hada okolo krku a tým ho zabiť, tiež vyzerá byť z dôb minulých. Bizarné to rozhodne je, len mi to svojím vkusom nesadlo. Isao Kimura tu u mňa neprekonal svojho zločinca z Kurosawovho Nora Inu.

„You’re one sick motherfucker, O’Reilly.“ „Coming from you, that’s a compliment.“ Akt vzbury výborný, téma závislosti a postarania sa o starých na pozadí násilia a intríg. Kvalitné dramatické scény a prepracované postavy ako vždy.

„If you ever got here on time. McMannus, I think I’d have a heart attack.“ Bodie je šikovný pašerák (nádoba). Fúkanie kontrabandu zaznamenané cez rybie oko je tiež pôsobivé. Gýčom, aj vizuálnym, ostáva rozprávač. Nevýhodná sociálna situácia núti čestného človeka ísť na krivú cestu. Závislosti, utrpenie a intrigy v kvalitnom mixe.  „Que cosa, Mafia?“ –„Sorry, it’s an old family recipe and we don’t share.“ –„You Irish, You got no appreciation for the simple things in life.“ –„He’s so anti-drug, he makes me look like Robert Downey Jr.“ Jazykové okienko: mingya; bumper to bumper; jabber; get-go; piece of cake; mick; dago.

„He loved women who drank vodka on the boats.“ V realite by senátor nepovedal, že spravme popravu, aj keď nemá žiadny efekt. Taký hlúpy nie je nikto. Inak si HBO vždy šlo realizmus. Naťahovačky okolo popravy, rozvíjanie Beecherovej povahy, O’Reilly ako vždy vytvára konflikt, ktorý je zaujímavo nasnímaný (netradičné uhly kamery zachytávajúce tváre hádajúcich sa). Posledné slová sú krásne strihnuté s náhlym vytrhnutím sa zo spánku na žene, s ktorou muž skončil, lebo bola poruke s rovnakými ťažkými emóciami, ako on sám. Oz tak dramatický, ako je divák zvyknutý. „Let‘s do it.“ Jazykové okienko: dago; mook.

Flashback epizóda. Takto to už v sériách AHS býva, keď tvorcovia nevedia rozvíjať príbeh z bodu A do bodu B, vrátia sa pred bod A. Denis O'Hare pri prenájme bytu si dovoľuje. Macaulay Culkin mu samozrejme vraví naučený trik. Títo páni predvádzajú kvalitné herecké výkony. Zvyšok ma veľmi nebavil kvôli predvídateľnosti deja a nezaujímavým postavám s osudmi nalinajkovanými podobne, ako v minulých sériách. Jazykové okienko: taint; hustler; jones; yuppie.

Film sa vyznačuje drzosťou, nenávisťou medzi dvoma skupinami. Divák si jasne dokáže vybrať tú štýlovejšiu yakuza group podporenú rovnako bezohľadnými policajtami. Scény nie sú nijak objavné, napriek tomu zabávajú násilím a drzosťou badassov na nemorálnej strane barikády. Režisér si dáva záležať najviac na štýle sexuálnej scény, ktorú ponúka z rôznych uhlov na formálne podporenie pokriveného charakteru jedného z hlavných hrdinov, Kena s chrbátom zdobeným tradičným tetovaním, ktorý prostitútku Mariko stále núti do nových, divokých polôh, pričom na ňu pľuje saké. Niektoré činnosti sú zase zobrazené len ako fotografie, tie trvajú pár sekúnd. Flashback dvoch hlavných „hrdinov“ mafiána, ktorý sa prišiel priznať s vražednou zbraňou policajtovi domov a samozrejme policajta, ktorý sa rozhodol nezákonne riešiť situáciu, je obohatený emóciami, ako napríklad, že hostiteľ dal nečakanému hosťovi polievku, pričom mafián tvrdí, že na to nikdy nezabudne. Policajt zasa upozorňuje na mafiánovo umývanie misky po sebe. Emotívne zábery do súkromia opitého policajta sú podfarbené jazzom. Podobné melancholické scény s jedlom pretrvali v japonských dielach asi dodnes, príkladom je scéna z tretej epizódy od konca seriálu Cowboy Bebop, kedy postavy práve pri spoločnom jedle dosahujú vytúženú pohodu a zen. Napriek pár hrejivým momentom, nemáme k postavám od úvodu k záveru veľmi bližšie, príbeh je koncipovaný skôr ako sled po sebe idúcich akčných, zmätočných scén. Nedostatky vidím v postavách a akcii. Batoru rowaiaru, posledný dokončený film od Fukasakua, ma chytil viac. Režisér spomína aj druhú svetovú vojnu, s ktorou mal osobnú skúsenosť, a následky pre Japonsko v rámci konfrontácie dvoch policajtov rozdielnych štýlov vykonávania práce. V závere sa film snaží diváka viac dotknúť pri srdci hodnotami ako priateľstvo, hrdosť či zrada, a vznikne tak divákovi potreba si film pozrieť znova, aby zistil, či je to na 80% alebo 100%.

Videl som 69 min. verziu. Scenár: Izuru Deguchi (Masao Adachi). V tejto verzii sú asi vystrihnuté scény, lebo pri sexuálnych scénach druhého a tretieho páru je čudný, náhly strih, kedy nie sú končatiny postáv tak, ako pár sekúnd predtým. Kokuei company presents. Ticho, ani muchu nepočuť preletieť. Otec, armádny dôstojník, dáva dole čiapku, akoby tým zdravil diváka. S ňou aj oblečením mu pomáha dcéra, ku ktorej sa dostávame oddialením kamery. Wakamatsu nezabúda ponúknuť ani bližší obraz na katany, ktoré visia na podstavci pri stene. Týmto všetkým už vytvára formálnu atmosféru napätia. Dcéra sa pýta, či si chce otec oddýchnuť. On, že ako obvykle a po zapracovaní strihačských nožničiek už vidíme zvrhlosť, ktorú režisér ponúka, a to nahotu dcéry ležiacej na stole pred otcom za vedenia prirodzenej konverzácie bežných ľudí. To už máme skoro prvé 2 minúty za sebou. príbeh je v prvej desaťminútovke trochu nejasný, lebo každou scénou odbieha ku inému „páru“. Pri scéne smrti ostáva režisér volí čiernobielu a radí tak film ku podobným dielam v tomto období (Gendai; Shinjuku, Hika). Až na začiatku desiatej minúty scenár spája 2 body, a to syna z doterajšej poslednej scény a dcéru z prvej, v čiernobielom, divadelnom zábere, v ktorom sa stratí väčšina svetla a stmavne skoro všetko. Vo filme sa vyskytujú ešte aj čisto biele zábery, do ktorých sú zasadené postavy vysvetľujúce svoje motivácie v sprievode upokojujúceho spevu náboženskej piesne. Postupne postavy toľko vysvetľujú a málo konajú, až tým film trochu nudí. Herci sa ale vcítili do svojich dramatických scénach, tak sa dočkáme precítených výkonov a dokonca povestného japonského smiechu záporného hrdinu. Hlavný „kladný“ hrdina sa volá Koji, ako režisér. Jedna z postáv je aj členka skupiny, ktorá podrýva vládu, čo je jedným z prvkov, ktoré režisér používa vo svojich filmoch. Nedostatočné vcítenie sa diváka do postáv je spôsobené prostredím, ktoré vyznieva fantasticky aj na dnešné pomery a nie ešte na sedemdesiate roky. Veľká domácnosť, kde otec zneužíva manželky a frajerky svojich synov či dcéry svojich mileniek a nikto mu nekladie viac ako verbálny odpor, znie totiž neuveriteľne. Obsah ponúka riešenie generačných sporov, ale forma nie je práve najšťastnejšia, najproduktívnejšia a Súhlasím s tým, že postavy sú schematické, okrem ich účelu v príbehu sa zdá, že nefungujú mimo tohto rámca  stanoveného scenárom a je ich toľko, že do žiadnej sa nedá ponoriť.