Tomas_PO

Príjemný nedeľný priemer s jednoduchým príbehom, výborným Švehlíkom v hlavnej úlohe a samozrejme prekrásnou, hrdou Prahou. Miestami až Eastwoodovská hrdosť.

Dlho očakávaný český dokument o kontroverznej téme, ktorý doba internetu prináša. No popravde ma, napriek viacerým odporúčaniam, až tak neuchvátil. Možno preto, že som tesne predtým zhliadol vynikajúci slovenský dokument od režiséra Mira Drobného na podobnú tému Kto je ďalší?. 4 hviezdy však idú za výborné, autentické herecké výkony všetkých 3 dievčat (uff, že to dali...veľká profesionalita v tak mladom veku...). Téma samotná až tak prekvapujúca nie je, kto sa v online prostredí už nejaký ten čas pohybuje, mohol to očakávať. No ako výchovný dokument výborný počin.

Očakávania boli veľké, veď pri tak veľkej osobnosti to je pochopiteľné. No tvorcom sa podarilo natočiť len priemerný dokument, mapujúci životný príbeh Whitney, ktorý z bulváru veľmi dobré poznáme. Množstvo záberov je priamo z 'kuchyne' a v rozhovoroch je snáď každý, kto sa okolo Whitney pohyboval. No akosi tomu celému chýbala šťava. Teda okrem pasáží, kde spievala. Jej hlas je skrátka nezabudnuteľný. Proste chýbalo viac emócie, viac dramatizácie v záberoch zo zákulisia, veď celosvetový vzostup a pád, chradnutie a utápanie sa (doslovné), musí byť médiami dopodrobna zmapované.

Nikdy nekončiaca téma zisku a dobývania nerastného bohatstva skrz naskrz národných parkov a to európskymi korporáciami. Holt, doba afrických kolónií neskončila nikdy. Imigrantská kríza v tomto svetle ukazuje svoje pravé príčiny.

Jedna hviezda za nápad, druhá za prevedenie a jemný sci-fi nádych. Namiesto abstraktnejšieho záveru by som privítal konkrétnejšie rozuzlenie.

Príjemný český film z roku 2000, v skratke o vzťahoch, postavený predovšetkým na skvelých hereckých výkonoch Macháčka, parádneho Trojana, a autentické dámy Jitka Schneiderová a Hana Maciuchová.

Bonnie a Clyde z pohľadu strážcov zákona, pod velením charizmatickej a nekonvenčnej policajnej dvojice Kevin Costner a Woody Harrelson. Silný príbeh s nádhernou kamerou, kulisami a exteriérmi. Sklamali priemernejšie dialógy.

Výborný úvod (scéna v aute), dokonalá emócia ticha, samoty, smútku a trápnosti tichých momentov. Výborných bolo ešte pár desiatok minút zo scény v dome, kde niektoré scény mali dokonca nabehnuté na horor. Táto neistota držala diváka v napätí, no cca v druhej polovice nečakané zvraty a time-shifty ubrali filmu na dynamickosti. Záver bol príliš poetický a zbytočne dlhý.

Filmových a muzikálových adaptácii Bedárov je veľké množstvo, a zrejme som mal šťastie že som ako prvú zhliadol práve túto. Liam Neeson, ktorý stvárnil hlavnú postavu Jeana Valjeana, mi nepasuje takmer do žiadného filmu, no táto postava mu sadla ako ušitá. Výborný bol taktiež jeho filmový náprotivok Geoffrey Rush. Skvele sa podarilo vykresliť temnú, až stredoveko temnú atmosféru začiatku 19 storočia, ako aj náznaky postupného vývoja a zlepšovania hospodársko-spoločenskej situácie Paríža prvej polovice 19. storočia. Vyše dve hodiny zbehli rýchlo, a prekvapivo nevadil ani vyše 20 rokov starý dátum vydania filmu.

Clint Eastwood v poslednej dobe doslova chrlí film od filmu, no tentokrát bez vlastného hereckého vkladu. Čo však filmu nijako nevadilo. Pre tých, ktorí si bombovú udalosť na olympiáde v Atlante dobre pamätajú, je príbeh založený na skutočnej udalosti ešte viac skutočný. Eastwood mal úspešnú ruku na výber hercov, od skvelého Paula Waltera Hausera, ktorý stvárnil hlavnú postavu podivína, cez výborného Sama Rockwella, až po vedľajšie úlohy Kathy Bates, Jona Hamma a Olivia Wilde. Eastwoodovi sa samozrejme opät podarilo zahrať na city Američana, ktorý môže byť hrdý na krajinu, v ktorej žije, pretože aj napriek počiatočnej nespravodlivosti sa napokon všetko na dobre obráti. A keď sa to podarí neokato, nepateticky a len jemne nacionalisticky, tak je to aj mierne dojímavé. Vrcholná scéna - Jewellov prednes pred vyšetrovateľmi.