ScarPoul

Málokedy sa stáva, že vidím film, v ktorom je toľko skvelých nápadov a aj napriek tomu to nevie prestať byť nudné. Soderbergh vie točiť. Jeho filmy ( až na pár výnimiek ako napríklad Solaris) vôbec nie sú hlúpe, hoci tématicky mi príde, že sú len pre špecifickú skupinu ľudí a málokedy pre každého. The Laundromat je predstavením mnohých postavičiek v zaujímavom prostredí peňažného biznisu, ktoré je ale výsostne nezaujímavé. A vzhľadom na to, že právnické a finančné filmy môžem ( minimálne do takej miery, že sú pre mňa niečím novým) táto žánrová neucelenosť a snaha vypovedať niečo ( bez inteligentných vsuviek) sa síce môže pochváliť nápadmi zo strany režiséra  a určitou témou, ktorá je v príbehu pevne zastúpená, ale na konci dňa... Prečo by vám preboha malo na takomto príbehu a osudoch týchto ľudí vôbec záležať? Je to celé absolútne bez emócií.

Čo treba určite vyzdvihnúť je fantastická atmosféra. Kachyňa využíva les a všetky jeho tiene na výbornú. Prvých 50 minút sa jedná o pomerne schopnú hru so snahou o psychologický presah, ktorá ale v závere naberie skôr romantický smer ( ak sa to tak dá nazvať) dokonca aj tá finálna bodka je akosi trpkejšia, pretože sa vzťah ako taký obišiel bez citlivých a jemných momentov. Tá premena je skrátka výrazná. Dokážem to možno pochopiť metaforicky. Ale na to aby sa to stalo hĺbkou podobné dajme tomu Balade o siedmych obesených ( významovo myslím) tomu chýba silnejšia psychologizácia. A Eva funguje dokým nezačne rozprávať. Film ale zlý nie je. Je skvelou ukážkou toho, ako precízne a atmosféricky pracovali tvorcovia u nás s látkami, ktoré neskôr definovali našu kinematografiu. Atmosféra ale ako vravím na jednotku. To ostatné trošku zostarlo.

Verím tomu, že byť kamoš Larryho Davida nie je vôbec ľahké. Neskutočná plejáda nezávideniahodných situácií podávaných veľmi neuroticky. Diel zo Shaqom výborný. Páčia sa mi tie diely, ktoré trošku vybočujú z recipročných scénok, ale aj tie majú svoje čaro. Hlavne diel s bábikou. Som zvedavý kam to bude smerovať ďalej. Každopádne som sa bavil rovnako dobre, ako pri prvej sérií. 2. séria - 80%

Nemám pocit, že by bola niekde MacDowellová tak krásna a okúzľujúca ako tu. Weir natočil pre neho netradičný žáner, ale očividne to bola srdcová záležitosť a je to z toho cítiť. Jeden z tých filmov, ktorý spoluutváral žáner. Podobne ako keď Harry stretol Sally alebo iná podobne ladená chuťovka. Chémia medzi ústredným duom funguje. Je to nenásilné. Plné ľahkého humoru a príjemných emócií. Len trošku zamrzí, že niektoré veci ( kamoška, otec, Phil) vyšumia do prázdna. Možno je to tak dobre. Film má správne tempo a nenudí. Ale trošku to uberá tej komplexnosti z ktorej som bol počas sledovania tak potešený. Každopádne je to veľmi pekný film s veľmi dobre spraveným záverom.

Ten film som videl kedysi dávno a pamätám si, ako veľmi na mňa zapôsobil. Teraz som sa k nemu po dlhej dobe vrátil a pripomenul mi to, ako som sa kedysi cítil. To nie je zlá vec. Mať spojenie s takýmto filmom, ktorý som kedysi hltal v rámci svojho objavovania a sebarozvíjania je príjemné, nostalgické a doplňujúce. V tom zmysle, že sa na niektoré veci pozerám trošku z inej perspektívy. A to je myslím účel tohto všetkého. Pripomenúť si, ako sme kedysi chceli žiť. A či tak žijeme. Hodnotenie nebudem meniť. Je to jeden z tých filmov, ktoré by mal určite každý vidieť. Minimálne kvôli tomu, aby si na neho každý spravil vlastný názor. Ja si idem naliať whiskey hoci je ešte pred obedom a začítam sa do Walta Whitmana, ktorého kupodivu vo svojej knižničke mám a je to aj vďaka tomuto filmu.

Larry je smoliar. Ale taký svojský. Viem presne ako sa musel po väčšinu času cítiť. Každopádne je to zábavný seriál, plný zábavných postáv. V zásade sa jedná o také epizodické Murphyho zákony - kde sa naozaj pokazí vždy, čo sa môže pokaziť. A hoci niektoré finálne strety pôsobia veľmi priamočiaro, iné vedia milo prekvapiť. Som veľmi zvedavý kam sa to celé bude uberať. Každopádne sa dá na tom veľmi dobre zabaviť. Hoci to funguje na základe reciprocity a opakovania. 1. séria - 80%. Verím tomu, že byť kamoš Larryho Davida nie je vôbec ľahké. Neskutočná plejáda nezávideniahodných situácií podávaných veľmi neuroticky. Diel zo Shaqom výborný. Páčia sa mi tie diely, ktoré trošku vybočujú z recipročných scénok, ale aj tie majú svoje čaro. Hlavne diel s bábikou. Som zvedavý kam to bude smerovať ďalej. Každopádne som sa bavil rovnako dobre, ako pri prvej sérií. 2. séria - 80%. Seriál ako taký sa systematicky posúva dopredu. Larry už nie len obeťou Murphyho zákonov. Už je z neho regulérny kretén. Odvráva späť. Nadáva a snaží sa mať navrch aj v nedobrej situácií. Pritom si to ale drží stále absurdnosť predchádzajúcich dvoch sérií. Larry David je komediálny majster. S citom pre načasovanie. Lezie vám síce celý čas na nervy, ale zároveň sa na jeho blbosti dá zasmiať. Ako keď máte antagonistu, čo robí len zle a osud mu to vráti. Niekto podobný je aj Larry David. A camea slávnych ľudí potešia. Či už je to Martin Short alebo Scorsese. 3. séria - 80%. Zatiaľ najlepšia séria. Larry je obsadený do úlohy Maxa Bialystocka v divadelných Producentov od Mela Brooksa. A celá séria sa venuje jeho neskutočným manierom. Camea Jerryho Sainfelda, Bena Stillera, Davida Schwimmera, Mela Brooksa a iných skvelo dopĺňajú túto sériu o absurdné a tragikomické momenty. Silné v každej jednej časti. Larry David je stále ten istý kretén. Ale v tomto štádiu sa ho nedá nemilovať. Potvrdzuje to finálny hodinový diel, ktorý patrí medzi tie najlepšie vyvrcholenia aké som mal možnosť vidieť. Dávam plný počet. A teším sa na ďalšiu sériu. 4. séria 100%  V zásade stále rovnaká sranda ako predchádzajúce série - aj tentoraz s celkom zábavným a dlhým finále. Rozhodovanie či darovať alebo nedarovať ľadvinu Richardovi Lewisovi je síce fajn ústredná téma, nesúca sa celou sériou ( ukazujúca v krásnom svetle Larryho primitivizmus) ale nedosahuje také kvality ako muzikál Producenti v 4. sérií. Niektoré časti sú fantastické. Iné uspokojivé. V zásade trošku krok späť. Stále to ale baví špičkovou absurditou. 5.séria 80%. Po slabšej piatej sérií, prichádza skvelá šiesta. Neuveriteľne ma to bavilo. Larry je tak prvotriedny asshole, že si jeho peripetie užívam. A čím sú horšie, tým sú zábavnejšie. Každý jeden diel ponúka skvelé cameá a prvotriedne vtipy. Toto je jedna z najlepších komediálnych vecí, aké som kedy videl. 6. séria -100% Návrat k Seinfeldovi je veľmi osviežujúci. Vidieť Larryho pri tvorivom procese je veľmi zábavné a vrhá to na jeho charakter trošku iné svetlo. Aj celá ta jeho snaha získať svoju polovičku späť je funkčným ťahúňom celej série. Do toho zase super cameá a niekoľko absurdných momentov z ktorých sa zase raz snaží vykorčuľovať, hoci sa to nedá. 7. séria posúva celý mýtus okolo Larryho Davida niekde inde. Ako povedal Jerry keď ukazoval na seba ako na ikonický charakter... Larry David bude rezonovať pre všetkých, čo sa s ním aspoň raz stretli. Denise Handicapped je pre mňa najlepší diel série. 7. séria - 100% Len Larry môže odísť na druhý koniec svetadielu, aby sa vyhol dobročinnej akcií. Larry David je ten malý hlások v našom vnútri, ktorý by rád rozprával ľuďom čo si o nich skutočne myslí. Je to hrdina, ktorého sme potrebovali, pretože aj napriek svojej neznesiteľnosti a smole, vie vycítiť keď sú ľudia jeb*utý. A že ich má vo svojom okolí dosť.  Obrovská zábava v ktorej sa miesi to najlepšie z toho sveta za oponou a manierizmom, ktorým tam trpia asi všetci. Nie len židia. Diely s Michelom J. Foxom a Ricky Gervaisom sú epic. 8.séria - 80%. Asi najlepšia séria. Larry David je každou sériou trefnejší, údernejší a vtipnejší. Už od štvrtej série to pekne graduje a posledné dve série patri asi k tomu najlepšiemu na poli komédie. Nebol diel, kde by som sa nesmial a nebavil. Čo najviac oceňujem je diel Never Wait for Seconds!, kde sa retrospektívne vraciame k tým najznámejším Larryho fuck upom, len aby sme sa presvedčili od Tých čo udržiavajú morálku, že mal Larry vlastne celý čas pravdu a nie je až taký Asshole ako by sa nám mohlo zdať. Je strašne super vidieť, ako všetko dokonale korešponduje so sebou a hlavne s dobou a prostredím, ktoré reflektuje. Milujem tie postavy. Milujem tie situácie. Seinfeld skočnil, ale v zásade je tu stále s nami. 9. séria 100%. Všetko čo mám na Larrym rád a ešte viac. Každý diel má množstvo vtipných miest. Je vyvážený a ten nový, modernejší háv tomu prospieva. Inak je to stále o tom istom. Len tie súvislosti sa menia. Čo je dobre. Stále si to udržuje určitú aktuálnosť a neustále to prináša niečo nové. Celá línia so Spite obchodom bola super zábavná. A šteky Sean Penna, Mily Kunis, Isly Fisher a Jona Hamma skvelo obohacovali jednoduché línie jednotlivých dielov. Larry je kráľ. 10.séria - 90% Ja by som tak chcel, aby sa Larrymu konečne aj niečo podarilo. Lenže ono by to tak stratilo to, vďaka čomu mám ten seriál rád. Veľmi sa mi páči, že to vlastne kvalitatívne vôbec neklesá a že to vždy vie prekvapiť plejádou zaujímavých cameo úloh. 11.séria prišla možno o trošku skôr ako mala, ale stále sa vie pochváliť časťami, ktoré sú perfektné. To, že Irma Kostroski bola neznesiteľná postava bolo jasné od prvého momentu. To, že sa zdržala 4 posledné diely bolo trošku kvalitatívnym posunom späť. Hoci chápem prečo tam bola. V zásade je to ale stále vtipné. Larry David nesklamal. 11.séria - 80% Posledná séria o podivnom Larry Davidovi, ktorý nemá rád nikoho a vo svojej primitívnosti sa nezastaví pred ničím. Oceňujem, že sa snažil napraviť finále zo Seinfelda. Tu to funguje o dosť lepšie. Inak je to tradičná ukážka ľudskej hlúposti, vtipu a preexponovanosti. Baví ma to stále. Stále sa nad tým dokážem zasmiať, pretože je to vlastne o starcoch čo sa správajú ako deti. Sú nespoločenskí, uhundraní a neprispôsobiví. To, že sa im občas stane aj nejaká krivda je síce fajn, ale k čomu to, keď im to už aj tak nikto neverí. Za mňa skvelá rozlúčka. Pri niektorých scénach som sa naozaj z chuti zasmial. Už to síce nie je také silné ako kedysi, ale stále je to Larry David. Dôstojné zakončenie jedného z najzaujímavejších seriálov. 12.séria - 80% RIP Richard Lewis:(

Larry je smoliar. Ale taký svojský. Viem presne ako sa musel po väčšinu času cítiť. Každopádne je to zábavný seriál, plný zábavných postáv. V zásade sa jedná o také epizodické Murphyho zákony - kde sa naozaj pokazí vždy, čo sa môže pokaziť. A hoci niektoré finálne strety pôsobia veľmi priamočiaro, iné vedia milo prekvapiť. Som veľmi zvedavý kam sa to celé bude uberať. Každopádne sa dá na tom veľmi dobre zabaviť. Hoci to funguje na základe reciprocity a opakovania. 1. séria - 80%

Chvíľu som plánoval dať plný počet. Pretože aj napriek starým známym ingredienciám to funguje, má to množstvo vizuálnych a úsmevných momentov a je tam priestor pre emócie aj pre nenásilný humor. Finále filmu je ale už také rozprávkové a príliš detské, čo ma ako dospelého trošku vyviedlo z miery. Ale je to feel good movie. Celý čas som si rozprával ako mi chýba to detstvo, kedy bol každý deň dobrodružstvom. A ten film mi to pripomenul. Veľmi nenásilne. Plus mám rád oceán a mám slabosť pre prímorské mestečká. Anderton veľmi umne prirovnal túto Pixarovskú vetvu k Dinosaurovi a Onward. Len by som zo subjektívneho hľadiska skôr povedal, že Onward je o trošku horší a Dinosaurus o trošku lepší ( ale to asi preto lebo mám rád aj Dinosaury). Čo je pre mňa ale prekvapivé je, že sa mi to páčilo aj o kúsoček viac ako tohtoročná Duša. Toto to aspoň nehralo na veľké myšlienky. A ja zase tie návraty do detstva a detských časov naozaj môžem.

Juj toto nie. Celý čas ten film pôsobí ako film od Woodyho Allena, ktorý nenatočil Woody Allen a paradoxne to nie je pravda. Ale je to tak strašne...umelé. Oceňujem, že sa snažíme dostať do filmov, ktoré utvárali aj náš cinofilný svet. Jules a Jim, Siedma Pečať, Persona, Na konci s dychom atď., ale sledovať putovanie Walleca Shawna San Sebastianom, pričom aj samotný Storaro tu skôr rutinne svieti, než aby skutočne budoval atmosféru je až trestuhodne nezaujímavé, nepoetické a skôr tragické. Mám rád neskoršiu tvorbu Woodyho Allena. Páči sa mi jeho hra s postavami aj témy, ktoré recipročne využíva, aby poukázal na absurdnosť života. Ale toto je film, ktorý nielenže neponúka v jeho tvorbe nič nové, ale je aj významovo veľmi slabý, hoci sa tvári, že nie je. Humor mi tu prišiel silený a vôbec nie taký odľahčený ako u neho býva zvykom. Jedna hviezda ide za najlepšiu scénu s Christophom Waltzom a druhá ide za Elenu Anayu. Tá jediná tu bola čarovná. Inak ukecaná nuda. Vyzerá to, že Woodymu došiel dych. A aj nápady.

Jeden z tých lepších Schumacherov. Oceňujem jeho expozíciu, ktorá nie je cez čiaru, ale je spravená nápadito. Zároveň ma bavili postavy. A Time to Kill je spolu s Firm moja najobľúbenejšia Grishamova kniha. A podobne ako dráma s Tomom Cruisom je aj tento film plný pekne vygradovaných momentov a zaujímavých zvratov. Tie možno nepôsobia tak sofistikovane, aby niektoré scény nepôsobili ťažkopádne alebo pateticky, ale aj napriek tomu, je to v tomto snímku vyvážené. A tým, že na patetickú nôtu nehrá celý film si zaslúži snímok aspoň šancu. To, že postava Sandry Bullock je možno do počtu mi nevadí. Samuel a Matthew si skvelo sekundujú a finále je viac ako uspokojivé. Takže za mňa dobre. Môže sa to zaradiť k tým vydarenejším adaptáciám. A aj napriek dĺžke to nenudí. Aspoň teda mňa to nenudilo.